Nemeckí „Ľaví“ prehlasujú komunizmus za svoj cieľ.

Politická strana v Nemecku „Ľaví“, (Die Linke) je potrebné brať vážne. Politická strana, ktorá vznikla v roku 2007 cestou zjednotenia Strany demokratického socializmu (SDS) ako nasledovníčky strany komunistov v NDR a západonemeckej predvolebnej iniciatívy „Práca a sociálna spravodlivosť“ (Arbeit & soziale Gerechtigkeit – Die Wahlalternative (WASG), vytvorenej s príslušníkov ľavých sociálnych demokratov a odborárov. V súčasnosti táto strana zastáva významné pozície v európskej a nemeckej politike.

Táto strana je zastúpená v Európskom aj v Nemeckom parlamente. V Nemeckom 622 miestnom parlamente má 76 poslancov. Strana zastáva vedúcu pozíciu v deviatich nemeckých krajinách na komunálnej úrovni čím sa stáva jednou z hlavných politických síl v týchto republikových krajinách s ktorou musia počítať aj ostatné politické strany. V samotnom Berlíne a s ním hraničiacou republikovou krajinou Branderbursko je zastúpená  aj v miestne vláde.

            Nie je tajomstvom, že medzi členmi tejto strany je veľa bývalých funkcionárov vládnej komunistickej strany z NDR ako aj bývalej Západonemeckej komunistickej strany (NKS). Pred miestnymi voľbami, ktoré sa majú konať v roku 2011 do siedmich republikových parlamentov a pred komunálnymi voľbami v dvoch oblastiach, v strane otvorili diskusiu o programe s ktorým má strana do týchto volieb ísť.

            Pozornosť nemeckých médií pritiahlo vyhlásenie jedného z predstaviteľov „Ľavých“ Gesine Lettssh, ktorá vystúpila s vyhlásením o tom, že vybudovanie komunizmu je cieľom strany. Jej vyhlásenie bolo zverejnené v marxistickom časopise Junge Welt v rozhovore s ktorým predstaviteľ strany bol pripravený vystúpiť a aj vystúpil 8. januára v Hamburgu.

            Je pozoruhodné, že doteraz vedenie nemeckých „Ľavých“ sa zdržiavalo posudzovania témy „komunizmus“ a hovorilo len o „demokratickom socializme“.

Ostrá reakcia nemeckej tlače na tento článok bolo z časti vyvolaná tým, že autorka článku nepovedala ani jedno kritické slovo na priestupky, ktoré boli urobené v minulosti v mene tejto ideológie. Pravda v Hamburgu hovorila o tom, že sa „Ľaví“ pobili zo stalinizmom a ospravedlnili sa za jeho obete.

Samozrejme, ako predsedníčka „Ľavých“ vychádzala zo súčasných problémov, ktoré, podľa jej názoru, nie sú riešené a súčasné vlády ani nie sú schopné ich vyriešiť. Súčasná forma demokracie nie je schopná, ako autorka predpokladá, dať adekvátne odpovede na krízu Eura, na klimatické zmeny, na hrozbu rozpadu EÚ, na možnosť  získania moci „radikálno-fundamentálnymi kresťanskými silami“ v USA.

Zaujímavé vo vystúpení je aj to, že práve Nemecko, v ktorom po zjednotení krajiny, Východonemeckých predstaviteľov komunistickej strany súdili a väznili za „priestupky“ voči „demokracii a ľudskosti“, sa znovu otvorene hovorí o komunizme. Ako je vidieť, duh tejto ideológie sa opäť šíri Európou a čo je najdôležitejšie, šíri sa z krajiny z ktorej sa už predtým rozšíril po celej planéte.

            Pripomeňme, že v súčasnosti výstavba komunizmu, v tej alebo v inej forme, je cieľom len mála krajín na svete. Medzi nimi sú: Čína, Kuba, Vietnam, Severná Kórea a v určitej forme aj Laos. Nejaký čas komunisti vládli aj v Moldavsku. Je pravdou, že napriek tomu, že v tejto krajine v posledných parlamentných voľbách zvíťazili, nenašli vhodného koaličného partnera pre vytvorenie vládnej koalície. Socialistické (podľa niektorých znakov skôr komunistické) tendencie v súčasnosti sa šíria v Latinskej Amerike a v krajinách Nikaragua, Venezuela, Brazília, Ekvádor, Bolívia, Argentína, Čile. Po potrebné pripomenúť, že aj v Rusku Komunistická strana disponuje dostatočnými silami a je podporovaná veľkým počtom voličov a to nielen penzistov ktorí by nostalgicky spomínali na socializmus a ZSSR. Prečo aj tu dochádza k obnovovanie komunistických ideí?

            Podľa môjho názoru, v podstate univerzálna, hodia sa pre mnohé krajiny, idea sociálnej spravodlivosti, najmä v období hospodárskej krízy, stále aktívnejšie pôsobí na masy. Formula „zobrať a rozdeliť“ sa ukazuje ako jednoduché východisko zo stále sa prehlbujúcej hospodárskej krízy v ktorej pracujúci strácajú prácu a sú donútení žiť na hranici biedy. Tým skôr, že sa často stráca všetok zmysel pre proporcie sociálneho štátu. V takýchto podmienkach úloha štátu musí byť v tom, aby vytvoril rozumnú rovnováhu, ktorá by uspokojovalo obidve strany. Hľadať riešenia tohto problému je neuveriteľne ťažké, a často to vedia ku kompromisom, ktoré nie vždy uspokoja obe strany hroziace konfliktom.

            Z druhej strany, úspechy ktoré dosahuje Čína pod vedením Komunistickej strany a to najme v ekonomickej oblasti, znovu obracajú pozornosť ľudí k ideológii Marxizmu – leninizmu. Bezpochyby, že krach Sovietskeho zväzu mal priam katastrofálny vplyv na osud myšlienok Karola Marxa. Úplný krach myšlienok komunizmu v ZSSR sa uskutočnil, ako sa v súčasnosti ukazuje, v duchovnej, politickej a ideologickej oblasti, no nebor spôsobený ako následok bezvýchodiskovosti samotného učenia, ale ako následok hromadenia chýb a omylov jeho vedúcich predstaviteľov ktorí marxizmus v podstate deformovali. Je všeobecne známe, že vzniknuté problémy v Moskve, štátny pracovníci sa pokúšali riešiť reformami „Perestrojka“ – v oblasti nadstavby a nie v oblasti „základne“. To svedčí o tom, že Karola Marxa oni pravdepodobne nečítali, no určite nepochopili.

            Politika obnovy Komunizmu v Európe ako masovej ideológie ktorú na denné svetlo vyniesli nemeckí komunisti, môže mať rôzne následky a to najmä v Nemecku. V súvislosti s tým si zasluhuje pozornosť návrh generálneho tajomníka predstaviteľa kresťanskej vládnucej strany CSU (ktorá na vládnej úrovni je jednou z koaličných vládnych strán CDU CSU, FDP), odštartovať zvýšenú kontrolnú činnosť kontrarozviedky a spravodajských služieb nad ľavicovými silami. V súvislosti s tým, vo vedení samotnej strany „Ľaví“ už rozprúdili diskusiu na túto tému, ukazuje sa, nie všetci zdieľajú nastupujúcu komunistickú terminológiu pre súčasné Nemecko.