Článok oddelenia Medzinárodných vzťahov ÚV Komunistickej strany Grécka

Je všeobecne známe, že 1. decembra 2010 sa Komunistická strana Grécka písomne obrátila na Komunistické a Robotnícke strany Európy s výzvou osloviť členské strany Strany Európskej ľavice (SEĽ) aby vystúpili z jej radov, nakoľko ona je inštrumentom slúžiacim podriadeniu revolučných síl kapitalizmu a ich premenu na „chvost“ sociálnej demokracie.

Táto iniciatíva KSG vyzvala, ako sa aj očakávalo, diskusiu vo vnútri mnohých strán, ktoré sú členmi, alebo pozorovateľmi SEĽ. Stala sa zároveň cieľom útokov zo strany síl, ktoré smerujú k ďalšiemu oslabovaniu zásad a tradícií revolučného komunistického hnutia.

Keďže KSG bola podrobená urážlivej a ničím nepodloženej kritike, podľa ktorej KSG je vraj namierená proti SEĽ. To všetko sú "nepravdivé a nepodložené obvinenia". Tieto obvinenia len utvrdili KSG o tom, čo ona vo svojom popise aj tvrdí, že SEĽ premyslene a cieľavedome uskutočňuje rozkladný proces ľavice. V podstate, nakoniec, pozorný čitateľ sám bude vidieť z dopisu KSG, že sa tam hovorí o „rozkolníckej činnosti a podvratnej činnosti SEĽ, zameranej proti medzinárodnému komunistickému hnutiu“. To sa prejavuje aj v tom, že SEĽ uskutočnila svoj zjazd práve v tie isté dni, keď sa konalo Medzinárodné stretnutie komunistických strán v Južnej Afrike. 

Jednoduchá situácia, alebo ...politická „algebra“? 

Tí, ktorí polemizujú s KSG preto, aby podporili svoje rozhodnutie o integrácii v SEĽ, obracajú sa na „aritmetiku“, zloženie strán – členov SEĽ prítomných na zjazde a tých strán ktoré tu boli ako pozorovatelia. Oni sa nezaoberajú otázkou politiky, t. z. oportunistickým trendom ktorý organizuje SEĽ v týchto stranách.

V dôsledku toho otázka stojí, nie v počte zúčastnených strán, ale v charaktere  každej

z nich je skutočná sila. Mnohé z týchto strán boli v minulosti na strane oportunistického prúdu "eurokomunizmu“. Medzi nimi sú komunistické strany a sily, ktoré sa vzdali socializmu a smerujúce k sociálnej demokracii po kontrarevolúcii v ZSSR a vo Východnej Európe. Tieto sily vystupovali a stále vystupujú z antikomunistických pozícií. Nie je náhodou ani to, že tieto strany v SEĽ  sa snažia dosiahnuť to, čo nemohli skôr: - poraziť komunistické hnutie a Komunistickej strany ktorým sa podarilo prejsť aj cez hurikán kontrarevolučných prevratov.

Oportunisti mali a stále aj majú jeden cieľ – znemožňovať komunistickým stranám rozpracovať súčasnú revolučnú teóriu. To je pravý dôvod, prečo otázka o SEĽ nie je čisto len otázkou aritmetickou (množstvo účastníkov) ale otázkou politickej ... „algebry“ (to znamená, akú politickú kvalitu majú tí, ktorý sa na nej zúčastňujú). 

Oportunistická stratégia SEĽ 

Odôvodnenie vyhlásenie KSG vyjadrené v liste z 1. decembra slúži na pochopenie obsahu rozhodnutia tretieho kongresu SEĽ.

Otázky o „socializme a demokracii“ v záveroch kongresu SEĽ vedú cielene k dezorientácii! Okrem toho, v týchto záveroch sa odsudzuje reálny socializmus v ZSSR a iných krajinách Východnej Európy pre „nedostatok demokracie“. V podstate SEĽ nemá ani iný cieľ. Oni sa vyžívajú v hesle obsiahnutom v dokumentoch zjazdu: „My nemôžme zlepšiť svet, ak ho nezachránime, no my môžeme zachrániť svet, zlepšiť ho ...“. SEĽ charakterizujú priznania, snahy vylepšiť a poľudštiť kapitalizmus. V čase, keď sa medzi pracujúcimi stále častejšie odhaľuje bezvýchodiskovosť kapitalizmu, keď pracujúci môžu, na základe vlastných skúseností pochopiť, že kapitalizmus je zlodejský a agresívny a to tak v etape svojho vzniku a rozvoja, ako aj v období krízy, SEĽ bez ostychu presviedča o možnostiach jeho „poľudštenia“ zahmlieva podstatu kapitalistického vykorisťovania a moc kapitálu. 

„Transformácia myšlienok Európskej centrálnej banky (ECB) prostredníctvom doplnenie finančných prostriedkov na základe sociálnych kritérií. ECB by mala rozšíriť nízke úrokové sadzby pre členské štáty. (...)Vydáva euro-oblikácie, umožňujúce štátom – členom požičiavať si za rozumné peniaze (úrokové sadzby). (...)“Druhá Európa je možná“ (...) My bojujeme za demokratické zmeny Európy a EÚ.“ Z takýchto pozíciami SEĽ dokazuje, že ona navrhuje prijať opatrenia v rámci kapitalistického systému. To sú utopistické prehlásenia, preto lebo v záujme ich realizácii, kapitalizmus by sa musel vrátiť do domonopolistickej etapy. Takým spôsobom SEĽ sa chystá, akoby „poľučtiť“ kapitalizmus a „očistiť“ EÚ od špekulantov a od „neoliberalizmu“. Túžby SEĽ „zmeniť“ EÚ, "očistením", a zmenením ECB na "charitatívnu nadáciu, ktorá by slúžila ľuďom", naznačuje, že je ďaleko od triednych prístupov a analýzy imperialistického charakteru EÚ. Napriek tomu, komunisti stojaci na princípoch Marxizmu – leninizmu, veľmi dobre vedia, že vykorisťovateľský systém –objektívne existujúci v kapitalistickej spoločnosti objektívne – nikdy nemôže byť lepší. Imperialistické organizácie nemôžu byť zmenené, ale len  - zvrhnuté. 

„Ak EÚ nie je schopná zastaviť špekulácie, tak kto potom by to bol schopný urobiť?“, - pýta sa SEĽ. Je vidieť, že v dokumentoch kongresu SEĽ sa viac spieva o ilúziách a snoch, ako o podstate imperializmu. Existencia európskej strany predpokladá prijatie princípov EÚ (to je napísané v jej základných dokumente – v Stanovách), večnosť tohto imperialistického zoskupenia a preto aj kapitalistického vykorisťovania. Jej pozícia je veľmi dobre predvídateľná. Okrem toho SEĽ šíri ilúzie o tom, že prípadne existujúce skupiny kapitalistov neusilujú o zisk.

SEĽ vystupuje za „nový demokratizačný proces založený na aktívnej účasti národa na práci v Európskom a v národných parlamentoch“, SEĽ znovu prikrášľuje buržoázne parlamenty, snaží sa orientovať pracujúcich na hnutia zbankrotovaných euro - komunistických predstaviteľov.

Tvrdenia, že "chceme vytvoriť politickú a sociálnu frontu proti neoliberalizmu na národnej i európskej úrovni," SEĽ škodí všetkým národným hnutiam, pretože šíri márne ilúziu, že kapitalizmus je údajne schopný vyriešiť súčasné problémy ľudí bez toho, aby boli dotknuté kapitalistické ekonomické vzťahy a politická nadstavba. Cez nebezpečný a dezorientovaný „aniti-neoliberálny front“ znovu sa občanom predkladá zbankrotovaná cesta buržoáznych reforiem patriacich k tým istým sociálnym demokratom. 

Dnes sociálny demokrati sú „rozhodujúcou silou“ kapitálu vo forme barbarského správania sa v oblasti antiľudových  opatrení a pri šíreniu chudoby v Európe (napr. Grécko, Španielsko, Portugalsko) tvrdia. SEĽ tiež pokrytecky odsudzuje "neoliberálne vládnutia", viní ho z kapitalistickej krízy a jej dopadov. Tvári sa, akoby nevedela, že kríza má svoje miesto v samotnej podstate kapitalistického systému, je to kríza z navŕšenia kapitálu, vychádzajúca zo samotného protirečenia kapitalistického systému. K tomuto hodnoteniu krízy kapitalizmu dospeli komunistické a robotnícke strany na Medzinárodnom stretnutí v Južnej Afrike.

 Naopak sily SEĽ nevenujú pozornosť skutočným príčinám svetovej krízy kapitalizmu.

Svojou taktikou strany SEĽ obmedzujú boj pracujúcich, smerujú tento boj len to oblasti „zlých pravidiel“ (napríklad Sarkózy). V podstate, svojim spôsobom sa oni snažia o návrat sociálnej demokracie k moci, dokazujú, že táto je schopná úspešne pokračovať a upevňovať antinárodnú politiku liberálnej vlády. Táto oportunistická politika navrhuje komunistickým stranám úlohu partnerov sociálnym demokratom vo vládach s cieľom pokračovania v prijímaní antinárodnej politiky. Ako je všeobecne známe, nedávno tento scenár viedol k ideovo . politickému odzbrojeniu komunistických strán Európy, k odtrhnutiu od robotníkov a národa.

 Revolučná stratégia KSG

Neustále kompromisy v komunistických hnutiach  predkladajú ako ideálnu líniu riešenia problémov. Podľa týchto tvrdení komunistická strana bude hrať "podpornú" úlohu sociálnej demokracii, aby sa vytvorila imaginárna "sociálna solidaritu väčšiny." V takomto chápaní, tak v Grécku, ako aj v celej Európe vytvárajú široký priestor pre takzvanú „jednotnú ľavicu“. V súvislosti s touto otázkou, otázkou o spojenectve, KSG nepodľahla nátlakom zo strany členov SEĽ a Sinaspiskomu  vo veci nevyhnutnosti „jednoty ľavicových síl“. (Sinospiskom vytvárajú oportunistické sily, ktoré odpadli od KSG v roku 1968 a dali sa cestou Eurokomunizmu. Tieto sily v roku 1990 sa dali cestou oportunistickej politiky Gorbačova.

KSG odmieta slepú uličku „jednoty ľavicových síl“. Ona organizuje politiku spojenectva, ktoré zodpovedá záujmom robotníckej triedy, národných vrstiev a potrieb triedneho boja. KSG obracia svoju pozornosť na spoločenské politické spojenectvá, založené na spoločnom boji a spoločných záujmoch, na spoločnom boji robotníckej triedy v obsadených mestách a dedinách. Takéto spojenectvo, budú bojovať proti monopolom, imperializmu a zároveň za novú cestu rozvoja krajiny – cestu národného ekonomického rozvoja,  kde budú socializované výrobné prostriedky, bude centrálne plánovaná ekonomika a robotnícka kontrola. Pre nás, komunistov nemôže byť cieľom "dočasná vláda" alebo "dočasný systém" medzi kapitalizmom a socializmom. Pre komunistov moc ľudu a plánovaná ekonomika – to je socialistická spoločnosť.

To je nemožné účelovo vytvárať zlé nálady v robotníckom a odborovom hnutí, ktoré ovládajú spojenci SEĽ a vedenie pravicových odborových zväzov, ktoré si svojvoľne zobralo odbory pod svoj  "patronát", a na druhej strane, na politickej úrovni sa ukazuje v úlohe presadzovateľa radikálnych politických myšlienok a deklaruje  spojenectvo s týmito silami.

V súčasnosti komunistické strany stihli nahromadiť obrovské skúsenosti a sú schopné oslobodiť sa od predstavy, že je možné spojenectvo zo silami, ktoré zradili komunistické hnutie. Z tejto zrady musíme vyvodiť patričné závery. Oni nie náhodou opustili rady komunistov a založili oportunistické strany a skupiny. To sa nestalo za náklade nezhôd v niektorých podružných otázkach, ale na základe nezhôd a rôznosti názorov na základné, principiálne otázky. Sú to sily, ktoré sa podriadili kapitálu a konajú tak, aby zachovali vykorisťovateľský systém. V kritickej otázke: - byť na strane národa, alebo na strane monopolov, oni v teórii, ale aj v praxi si vyberajú tú druhú možnosť. Nehľadiac na to, čo oni hovorili o ich komunistickej pôvodu, sú systematickými antikomunistami, útočia na marxizmus-leninizmus, snažia sa  ideologicky a politicky odzbrojiť komunistické strany, snažia sa o ich zrušenie cestou pridanie im oportúnnych štruktúr, snažia sa ich udusiť v „objatí“ sociálnej demokracie. Nejedná sa o nejaké sily, ktoré majú rozdielny názor s komunistami. Jedná sa o občianske sily!

Komunistické hnutie v minulosti bojovalo s veľkými združeniami, oportunistickými štruktúrami a stranami ale aj bojovalo aj zo sociálnymi demokratmi vo veci „jednoty ľavicových síl. Namiesto toho v súčasnosti musia riešiť základné otázky komunistickej strany. Oslobodiť pracujúcich a národy od vplyvu buržoáznych strán a to tak sociálne demokratických, ako aj liberálnych.

Na tomto základe v Grécku sa vytvárajú podmienky pre spojenie síl a vytvorenie spoločnej únie. Pre to je nevyhnutný spoločný boj organizácií pracujúcich združených v Všerobtníckeho bojového frontu (VBF), malých vlastníkov pôdy – Všeroľníckeho bojového združenia, drobných podnikateľov, živnostníkov, ženských organizácií a študentov. Ich spoločný boj dnes bude podmienená tým, ako rýchlo bude vytvorený spoločensko-politický zväz antimonopolistických a antiimperialistických síl na politickej úrovni. Len takáto možnosť umožňuje vytvoriť združenia s pracujúcimi a s národom. Bez tvrdej práce s masami komunisti nič nedosiahnu: - bez úpornej práce na dosiahnutí strategického cieľa – socializmu; bez práce na vytvorené zväzu ktorý ich privedie k tomuto cieľu; bez úsilia vlastnej strany – nezastupiteľného vodcu robotníckej triedy.

KSG dôsledne sleduje hore načrtnuté ciele od doby ako ju pustili oportunistické sily v roku 1990.  Skúsenosti ukázali, že KSG nielen že nie je „izolovaná od más“, ako dúfali niektorí oponenti, ale práve opačne, dosiahla veľmi tesné spojenie s pracujúcimi. To je vidieť aj na masových akciách, na štrajkoch, na čele ktorých vystupujú komunisti. Je to vidieť aj na výsledkoch volieb, ktoré komunisti považujú za jeden z ukazovateľov, hoci nie tými hlavnými. Ak v prvých voľbách v roku 1993 po odchode oportunistov zo strany KSG získala 4,5% hlasov (zhruba 300 tisíc hlasov),tak v roku 2010 získala približne 11% (600 tisíc hlasov).

Pre KSG je dnes dôležitejšie,  ako kedykoľvek inokedy, cieľ – zvrhnutie imperializmu a nie len jeho poľučtenie. Podľa KSG neúnavní boj proti oportunizmu je charakteristickou črtou komunistickej, Marxisticko-leninskej identity strany. Táto identičnosť a jej zachovanie predpokladá odmietnutie SEĽ, vystúpenie z nej tých komunistických strán, ktoré sú buď jej členmi, alebo jej pozorovateľmi. Táto skúsenosť nie je závislá osobitostí každej strany. Naopak, to sú kolektívne skúsenosti komunistického hnutia. To sú princípy, ktoré sú predpokladom pre akékoľvek podmienky a opatrenia pre každú komunistickú stranu, aby sa ona vyrovnala s úlohami tvrdého triedneho boja a nevyhnutnosťou zvrhnúť kapitalizmus a budovať socializmu - komunizmu. 

Kritériá - pozícia pred antikomunizmom 

Pred dvadsiatimi rokmi, po zvrhnutí socializmu v ZSSR a vo Východnej Európe, v podmienkach celosvetovej kapitalistickej krízy, buržoázne režimy a ich ideologické mechanizmy zosilnili svoju agresiu proti komunistickému hnutiu, v súčasnosti pokračujú v špinení ZSSR a iných socialistických krajín. V súvislosti s tým existuje aj nedávny príklad z Nemecka.

Nemecko, ako ekonomická „lokomotíva“ Európy, musí byť dobre „pripravená“ na to, ab podporovala rast kapitálu. Tomu musia napomáhať všetky „systémové“ politické sily a to tak „pravicové“, ako aj „ľavicové“.

V tejto krajine už mnohé desaťročia je uplatňované obmedzovanie a zákaz práce v rôznych štruktúrach verejného sektora pre komunistov. Dôvodom pre začatie antikomunistického besnenia bol zámer Gesine Letsh, predsedu Ľavicovej strany (Die Linke) vystúpiť na stretnutí , téma ktorý zahŕňal slovo "komunizmus". Tento fakt vyprovokoval tvrdé triedne reakcie a to tak nemeckých buržoáznych politických strán, ako aj masovokomunikačných prostriedkov, ktoré obvinili túto stranu a jej funkcionárov za ... zodpovedať sa za „komunizmus“. 

Nemecká buržoázia ... „Demokracia“ 

"Každý, kto považuje  za svoj cieľ komunizmu, naráža na  liberálne demokratický poriadok našej ústavy," píše sa vo vyhlásení vládnucej kresťanskej demokratickej strany (CDU). Sociálne demokratická strana (SPD) vyhlásením tajomníka svojej parlamentnej frakcie, Thomas Opermana, obracia svoju pozornosť na trenice vo vnútri Die Linke zneužíva prítomnosťou jej funkcionárov na takých stretnutiach zo záverom, aby mohla tvrdiť,  že "ľavica rozdelená na dve časti vo svojom vedení." K tomu všetkému, Generálny tajomník Kresťanských socialistov (CSU) Alexander Dobrid požadoval, aby „Die Linke bola sledovaná na celoštátnej úrovni národnými bezpečnostnými službami.

Taká je v skutočnosti tak často reklamovaná buržoázna „demokracia“ európskych štandardov a európskych úspechov, ktorú antikomunisti považujú za  lokomotívu Európy, a žiadajú, aby bol prenasledovaný každý, kto sa odváži položiť otázku o zvrhnutie kapitalistického vykorisťovateľského systému a presadzujú myšlienku, že je potrebné budovať spoločnosť bez vykorisťovania človeka človekom.

Vyhlásenia o odmietnutí komunizmu

Tak ako to už býva v takých situáciách, spolu zo „suchým drevom“, môže horieť aj „surové“. Reč ide o funkcionárke strany Die Linke, ktorá na seba zobral, ktorá na seba zobral nielen nepriateľské, ale aj priateľské údery ostatných funkcionárov tejto strany. Jeho nezachránili opakované deklarácie od „odchode od komunizmu“, vyhlásenia o tom, že ona „je socialistka a nie komunistka, ani odmietnutie „stalinizmu“ a žiadosti po odsúdení „zločineckého komunizmu“. Nezachránilo ju ani preklínanie „reálneho socializmu“ a vyslovenie vernosti takzvanému „demokratickému socializmu“!

Nepomohlo ani to, že predstaviteľ Die Linke všade vyhlasovali o loajálnosti svojej strany, spievali ódy o buržoáznej demokracii. Tak napríklad, Lothar Bisky, jeden z predstaviteľov, aj bývalých predstaviteľov strany, vyhlásil len niekoľko dní pred touto udalosťou že : -„Zjednotenie Nemecka garantuje slobodu a osobné práva, a pri nieslo nám vinikajúcu ústavu. Keď hovorím aspoň sekundu o svojom osobnom živote – moji študenti a moji synovia rástli v tejto krajine v podmienkach, ktoré predtým neboli ani mysliteľné“. 

Napriek tomu všetko toto ... „odmietanie komunizmu“, nezdá sa že by pomohlo Die Linke. Pre opozíciu sú cudzie hodnoty, tradície a Dejiny Komunistického hnutia. Ideologická spolupráca oportunistov s buržoáznou ideológiou  teraz sa ukazuje ešte jasnejšia. Okrem toho, konfrontácia triedneho boja a budovanie socializmu je "spoločným menovateľom" Die Linke a takzvanej "strany európskej ľavice (SEĽ).

Nie náhodou, podľa jej štatutárnym dokumentom, európska stana sa operatívne zúčastňuje na vulgárnych antikomunistických kampaniach v Európe a odsudzuje priebeh socialistickej výstavby v ZSSR.  

Položme si otázku. Čo takáto pozícia môže mať spoločné s tisíckami gréckych a iných komunistov, ktorí za svoje presvedčenie šli pred trestné oddiely, alebo boli vystavovaní mučeniu, no napriek tomu nezradili komunizmus a nepodpísali prehlásenia ku ktorým ich nútili ich vrahovia. Odpoveď je takáto: Nevadí! Die Linke a SEĽ nemá žiadny vzťah k dejinám, tradíciám, hodnotám a skúsenostiam komunistického a robotníckeho hnutia.

Ich presvedčenie o tom, že oni, akože bojujú za nejaký ... „demokratický socializmus“ v protirečení s „totalitarizmom“ s „diktatúrou komunizmu“, nepredstavuje nič nové. Tieto tvrdenia o „demokratickom socializme“ vznikli pred viac ako 100 rokmi, boli vypracované Berštajnom v súlade s dokumentmi Druhej internacionály o mierovej ceste získaniu víťazstva proletariátu za pomoci parlamentných prostriedkov. Táto myšlienka bola prijatá za vlastnú aj „Eurokomunistami“.

Ako hodnotiť XVIII. Zjazd KSG:

„Buržoázna a oportunistická propaganda hovoria o antidemokratických a neslobodných rozhodnutiach, vyzdvihujú pojmy „demokracia“ a „sloboda“ s ich buržoáznym obsahom , porovnávajú ich s buržoáznym obsahom parlamentnej demokracie, slobodu - s buržoáznom individualizmom a súkromným kapitalistickým vlastníctvom. V súčasnej dobe je obsah slobody a demokracie v kapitalizme - ekonomického donútenia mzdové otroctvo a diktatúrou kapitálu všeobecne v spoločnosti samozrejmosťou a to najmä v kapitalistických podnikoch. Náš kritický prístup vo vzťahu k pracujúcim a národnej kontroly a účasti na tejto kontrole nemá žiadnu súvislosť s buržoáziou a s oportunistickými polemikami, s otázkami práv a slobôd v ZSSR“. 

KSG, na rozdiel od SEĽ, chráni výdobytky socializmu, využíva skúsenosti z výstavbou socializmu v ZSSR, prišla k záverom, že „v záujme prekonania všetkých prekážok, ktoré vznikli v ekonomike, boli využité pre ich riešenie spôsoby a prostriedky, ktoré prislúchali pre minulosť. S nástupom „tržnej“ ekonomiky, namiesto toho aby sa upevňovalo spoločenské vlastníctvo a centrálne plánovanie, jednota robotníckej triedy (rozširujúc spôsoby a využívajúc roznrodosť možností a zmeny v technickom  zabezpečení procesov výroby), namiesto upevnenia účastí pracujúcich na organizácii práce a kontroly pracujúcich, začali sa upevňovať opačné tendencie. 

Rôzne smery toho istého ideologického frontu 

V skutočnosti, obvinenia z oportunizmu z "demokratického socializmu" - sú figovým listom, za ktorým sa oportunisti snažia utajiť ich zlyhania a nutnosť revolučného boja!

Takzvaný „demokratický socializmus“ – to je „objednávka“ daná oportunistickým silám, do diskusie a ohováračskej kampani buržoázneho systému proti vedeckému komunizmu a proti triednemu boju. Táto kampaň zasahuje nielen podmienky kapitalizmu, no aj vzťahy k skúsenostiam socialistickej výstavby v ZSSR a v iných Európskych krajinách. Týmto spôsobom buržoázne politické sily spoločne s Die Linke a SEĽ hovoria o „socialistickej demokracii“ a hodnotia podľa antihistorických princípom udalosti toho, alebo iného obdobia, majú pritom jasný cieľ – znížiť na nulu prínos socialistickej výstavby. Oni chcú dostať na nulu to obdobie 70 ročnej histórie SSR, špeciálne tú etapu, keď boli vybudované jeho socialistické základy pod vedením Stalina.

K tomu vedenie príslušnej nemeckej oportunistickej strany sa „odlišovalo“ v podujatiach, ktoré boli organizované v deň výročia zavraždenia lídrov – komunistov v Nemecku – Rózy Luxemburgovej a Karla Líbknechta, nasledovne: - nastavenie na hroby socialisticko-komunistických bojovníkov pamätnú doska ... "Obete stalinizmu." Vytrvalosť Die Linke sa objavuje už štvrtý rok po sebe napriek masívnym protestom pracujúcich v súvislosti s touto provokatívny činnosťou. 

Napriek tomu oni nastavujú „pupočnú šňúru“ „buržoáznej demokracii“ a oportunizmu. Ako sa u nás hovorí: „hrniec si našiel svoju skrýšu“. Pritom je potrebné pripomenúť, ze v tomto „hrnci“ apologéti buržoáznej demokracie pripravujú svoje argumenty pre hodnotenie socializmu, základných princípov jeho výstavby. To sú všetko argumenty, ktoré majú pôsobiť na zachránenie kapitalizmu.

Z tohto kotla pracujúcim dávajú argumenty, v súlade s ktorými hovoria,  že „ľudia majú slúžiť nad ziskom“. To robia vtedy, keď zo všetkých strán prichádza (kapitalistická krízy, nezamestnanosť, imperialistické vojny, a t. d.) dozrieva nevyhnutnosť znižovania kapitalistických ziskov a degenerácia kapitalistického systému.

No akokoľvek by oni „varili“ jedno je isté: - triedny boj  nie sa neruší, revolúciu nemožno vrátiť späť, a tí ktorí ju budú organizovať, tí si nebudú pýtať právo od buržoázie. Skúsenosti z výstavby socializmu v ZSSR a v druhých socialistických krajinách Východnej Európy, kde predtým šli nepreskúmanou cestou výstavby socializmu, sú neoceniteľným prínosom pre socialistickú revolúciu budúcnosti!