Zo správy OSN:
„Hlavný problém ekonomickej stratégie obhajovanej počas prechodu /myslené zo socializmu na kapitalizmus/ je , že boli založené na minimalizovaní úlohy štátu. Naopak, pretože proces prechodu je zdĺhavý a komplexný, zodpovednosť štátu sa mala zvýšiť a nie znížiť.“
Ďalej tá istá správa OSN hodnotí životnú úroveň z socializmu v bývalom socialistickom bloku takto
„Pred rokom 1990 krajiny bývalého socialistického bloku boli pozoruhodné tým, že poskytovali občanom vysoký stupeň sociálnej bezpečnosti. Plná celoživotná zamestnanosť bola garantovaná. Hoci peňažný príjem bol nízky, bol stabilný a bezpečný. Veľa základného tovaru bolo dotovaného a bol regulárne dodávaný. Občania mali potravinovú bezpečnosť a boli adekvátne oblečení a ubytovaní. Vzdelanie a zdravotníctvo bolo garantované pre každého zadarmo. Občania po odchode do dôchodku mali zaistenú penziu a výhody z mnohých foriem sociálnej zábezpeky. Ale od roku 1989 sa celý prepracovaný systém sociálneho zabezpečenia rozpadol.“
Ďalšia správa OSN uvádza konkrétne čísla o všeobecnom úpadku v bývalých krajinách socialistického bloku v období 1990 až 1998 :
- pravdepodobnosť, že 15-ročný chlapec na Ukrajine dožije 60-tivh rokov je po transformácii na kapitalizmus len 65 %, pričom v roku 1980 bola 72 %,
- - zvýšenie chudoby medzi rokmi 1987 – 1988 a 1993 – 1995 bolo napríklad v Poľsku z 2.1% na 14%. V Rumunsku z 1.3 % na 39 %. V pobaltských krajinách z 0.1 % na 29 %, v Moldavsku z 0,2% na 66%, v Rusku z 2,2% na 44%, na Ukrajine z 1% na63%, v štátoch Strednej Ázie z 6,5 % na 53 %..
- - v Poľsku až 60 % detí po prechode na kapitalizmus trpelo rôznymi formami podvýživy,
- Počet tehotných žien v Rusku, ktoré trpeli chudokrvnosťou sa medzi rokmi 1989 až 1994 strojnásobil,
- - 20 – 50 % detí v Moldavsku trpelo v roku 1996 krivicou,
- V roku 1991 bolo v Rusku spáchaných 39.000 samovrážd, z toho 8.000 žien, v roku 1992 to už bolo 43.000 samovrážd,
- - tzv. demokracia spôsobila veľkú nerovnosť v majetku a v príjmoch, vytvorila úzku skupinu veľmi bohatých a veľkú skupinu chudobných,
- - prechod na kapitalistický systém spôsobil obrovskú depresiu,
- - postavenie žien v spoločnosti sa zhoršilo,
- Rapídne sa zhoršila podpora vzdelania, napr. v Bulharsku až o 50 %,
- Znížila sa podpora predškolskej výchovy.
Iná správa, správa UNICEF 1999 napríklad hovorí, že od roku 1989:
- sa zrušilo 14 miliónov miest, kde boli zamestnané ženy,
- - štátom podporovaný servis pre deti sa rozpadol,
- - očakávaná dĺžka života sa pre ženy znížila v 16 z 27 krajín bývalého soc. bloku,
- - podiel žien v parlamentoch sa znížil z asi 33 % na 10 %.
Podľa údajov OSN po zavedení kapitalizmu v krajinách bývalého soc. bloku, v deväťdesiatych rokoch, každý rok reálny príjem obyvateľstva poklesol o 1,9 %, ročný nárast chudoby bol 13,5 %-tný! Podľa najnovšej informácie len v Európe hladuje 35 miliónov ľudí. V úrovni reálneho príjmu na obyvateľa sú bývalé socialistické krajiny tesne za krajinami Subsaharskej Afriky, kde je ročný príjem vykazovaný na 1,6 % !
Je až neuveriteľné ako reformy tzv. slobody a demokracie dokázali zničiť vedecko-technickú základňu : priemysel, poľnohospodárstvo, školstvo, kultúru. V bývalých krajinách socializmu tak účinne, že počas uvádzaných desiatich rokov bol náš všeobecný rozvoj horší ako v zaostalých afrických krajinách. Zničenie a zmasakrovanie všetkého socialistického bolo však systematické a cieľavedomé podľa zákonov zločineckého kapitalizmu. Rozum sa pritom zastavuje, keď tento katastrofálny úpadok dokážu naše a svetové médiá, naši „ bojovníci „ za demokraciu interpretovať ako oslobodenie porobených národov od komunistickej totality.
