Ján Hus
Teraz je treba stručne povedať o autoritách, k upevneniu ľudskej poslušnosti. Lebo predovšetkým hovoria, „Rímsku cirkev majú nižšie postavení poslúchať vo všetkom“, atď., podľa výroku Spasiteľa v 23. kapitole Matúša: „Všetko, čokoľvek by Vám povedali, zachovajte a čiňte“.
Tu sa čudujem, prečo učenci usekli slová Spasiteľove na začiatku aj na konci. Na začiatku neuviedli, „Na stoličku Mojžišovu sa posadili zákonodárci a farizeji“, a na konci nedopísali: „Podľa ich skutkov nekonajte“, ale uviedli len prostrednú časť slovami: „Všetko, čokoľvek by vám povedali, pamätajte si a konajte“.
Tu sa mi zdá, urobili to preto. Lebo pápež a ostatní cirkevní preláti nechcú byť prirovnávaní k zákonodarcom a farizejom, a ak sa niečo hovorí o ich zlých skutkoch, tvária sa urazene.
No na druhej strane, učenci takým mužom pochlebujú: a tak oni „zhromažďujú učiteľov, ktorí len príjemne šteklia uši, a tak odvracajú pozornosť od pravdy“; a majstri im pochlebujú.
Tak sa napĺňa Apoštolova predpoveď na tých či oných, lebo v 4. kapitole 2. liste Timotejovi zaprisaháva Apoštol Timoteja slovami: „Pri Bohu a Kristu Ježišovi, ktorí bude súdiť živých aj mŕtvych, pri jeho príchode a kráľovstve: káž slovo,naliehaj vhod aj v nevhod, káraj, zaprisahávaj, napomínaj sa vždy trpezlivosťou a vedomosťami. Lebo príde čas, že zdravé učenie nebudú trpieť, ale podľa svojich možností budú zhromažďovať učiteľov, ktorí im príjemne dráždia uši. A určite odvrátia svoju pozornosť od pravdy a k bájkam sa obrátia.“.
Preto nie je divu, že preláti vďačne prijímajú výroky týchto učencov, pretože všetky tieto výroky pomazali olejom pochlebovania a ani jedným slovom nezasiahli, aby potlačili ich špatnosť.
Avšak, príde majster, biskup a sudca najspravodlivejší, ktorí najspravodlivejšie zváži lichôtky učencov a špatnosti prelátov; príde ten ktorý povedal:
„Na stoličku Mojžišovu sa posadili zákonodarci a farizeji. Všetko čokoľvek by vám povedali zachovajte a konajte. Avšak podľa ich skutkov nekonajte, lebo oni hovoria no nekonajú“.
Po pravde povedané, tento majster nelichotil špatnosti prelátov a učencov. Hovoril pravdu, učil svojich veriacich a usvedčil pyšných, ktorí sa posadili sa stolec, z ich zlých skutkov.
(...)
Podľa 2. kapitoly Genezezis, bol pri strome poznania dobrého i zlého vydaný zákon od Boha, ktorý nemôže ani klamať, ani byť klamaný. A tento zákon bol vydaný pod trestom smrti. Lebo Boh povedal Adamovi. „Ale zo stromu poznania dobrého a zlého nikdy nejedz, lebo ktorýkoľvek deň by si z neho jedol umrieš smrťou“.
Musíme tu teda zvážiť, kto je ten, čo prikazuje, musí sa zvážiť, čo sa prikazuje a musí sa zvážiť aj postavenie človeka, ktorý má počúvať.
Ten, čo prikazuje, je Boh, ktorý sa nemôže mýliť. Príkaz je veľmi užitočný a je to človek, čo počul samotného Boha ako prikazoval. Teda, jesť zo stromu poznania dobrého a zlého bolo po zákaze číre zlo.
Vedľa toho zvážme, že by predstavený Peter nariadil svojmu poddanému Jánovi zbierať jahody, a zvážme, či sa v tom ten čo nariaďuje nemôže mýliť, a ako veľmi je tento skutok užitočný tomu, kto ho má poslúchnuť, a či ten, kto má poslúchnuť, je k tomuto skutku pripravený tak, ako bol Adam k božiemu príkazu.
A je jasné, že vo všetkých troch bodoch nie je rovnaká podobnosť.
Lebo aj predstavený sa môže mýliť, i skutok nemusí byť tak užitočný, a je isté, že i ten čo má počúvať, nemusí byť k tomuto skutku tak prispôsobený, ako bol prispôsobený Adam k božiemu príkazu (...)
Lebo, keby predstavený nariadil svojmu podriadenému Petrovi, vzdelanému kňazovi poznajúcemu zákony božie, aby v Deň Pána pásol svine, a keby Boh radil, aby v tej istý deň pre neho vykonal skutok nadbytočne záslužný, ktorý by bol s týmto jednaním nezlučiteľný, vtedy by bol kňaz Peter viac povinný poslúchať božiu radu ako rozkaz predstaveného.
To je jasné, lebo predstavený si zasluhuje tým viac úcty, čím viac je mu každý podriadený zaviazaný poslušnosťou a čím je príslušné jednanie užitočnejšie. Avšak jednanie uložené predstaveným, pásť svine v Deň Boží, je ľahostajné čo do záslužnosti, naproti tomu konanie uložené Bohom má samo v sebe záslužný zmysel.
Ján Hus v tejto argumentácii nalieha, aby si každý zachoval vlastný individuálny úsudok a „študoval Božie slovo (tj. Svet, skutočnosť okolo nás) sám“, podľa vlastného rozumu a nenechal sa ovplyvňovať komerčným a či oportunistickým myslením.
Nie je aktuálny tento odkaz aj pre nás a pre dnešnú dobu?
