Grécky národ bol podvedený globalistickou bankovou mafiou a skupinou skorumpovaných politikov. Dlh ktorý bol uvalený na grécky národ z tohto dôvodu mal byť okamžite prehlásený za neplatný. Vzhľadom k tomu, akých obrovských rozmerov dosahuje tento zločin finančných a politických elít, skutočne to najjednoduchšie riešenie. K takémuto názoru prispel autor článku Peter Papaherakles.

Zatiaľ čo sa Grécko prudko potápa do hlbín finančného otroctva – za čo môže grécky národ predovšetkým poďakovať svojim predchádzajúcim, ale aj súčasnej vláde, ktoré boli a aj sú riadené globálnymi bankovými kartelmi – prichádza stále väčší počet odborníkov – analytikov a ekonómov k názoru, že by Grécko malo zobrať svoj osud do vlastných rúk a namiesto toho, aby sa krajina ešte viac zadlžovala pôžičkami, ktoré nikdy nemôže splatiť, my malo Grécko vyhlásiť vnútené a protiústavné dlhy za neplatné.

O takomto riešení, ktoré je už celé mesiace diskutované v alternatívnych médiách je stále vo väčšej miere rozoberané aj ekonómami v rámci médií. 16.06,2011 napísal Allen Mattich pre Wall Street Journal článok s názvom: „Grécko by sa malo pokúsiť opustiť euro – vyhlásenie platobnej neschopnosti je pre finančné kruhy tou najlepšou a najschodnejšou cestou“.

„Čo sa týka všetkých tých úsporných opatrení, tak to už sú Gréci na konci možností a aj na konci trpezlivosti a zdá sa, že už nie sú ochotní ďalšie drsné sociálne škrty, ktoré sa po nich žiadajú. Ak by Gréci prišli k presvedčeniu, že opustenie od eura je nielen možné, ale aj žiadúce, bolo by pravdepodobné zo strany hlavnej krajiny euro zóny – Nemeckom – poskytnúť obrovské uvoľňujúce opatrenia, medzi ktoré patrí aj odpustenie štátneho dlhu. Prípadný bankrot Grécka a jeho vystúpenie z euro zóny v sebe však obsahuje nebezpečenstvo, že v rámci finančného sektoru celej Európy by mohlo prísť k systémovej kríze.“

Ekonóm Max Keiser volá bankárov bandou zlodejov a navrhuje, aby Grécko znovu zaviedlo vlastnú menu. Podľa jeho názoru, Grécko je len časťou oveľa väčšieho problému: - bezzásadoví bankári bez akýchkoľvek škrupulí, prostredníctvom dlhov sa snažia ovládnuť svet.

„Dlhokracia“ je nový dokumentárny film v Londýne pôsobiaceho profesora ekonómie Costase Lapavitsase. Tento dokument, pravdepodobne najlepšie ukazuje prečo by mali byť grécke dlhy vyhlásené za neplatné. Podľa dostupných údajov uvidelo tento film na internete viac ako jeden milión divákov len v samotnom Grécku.

Tento, vinikajúco zvládnutý filmu v podstate ukazuje koncept ruského ekonóma z 20 storočia Alexandra Sacka, ktorý vypracoval teóriu „nečestného a opovrhnutia hodného dlhu“. Rôzne krajiny tento koncept dlhu v minulosti uplatňovali s cieľom aby mohli odmietnuť dlhy, ktoré by vznikali protiústavnou cestou.

K takýmto krajinám patrí napríklad Ekvôdor, ktorý pred niekoľkými rokmi znehodnotil svoje dlhy o 80%. Keď v roku 2003 USA obsadili Irak, zdedili dlh vo výške 120 miliárd dolárov. Tento dlh mal Irak splatiť Francúzsku a Rusku. Dlh bol Američanmi označený ako „nečestný a opovrhnutia hodný“ a preto ho Američania nemuseli splatiť.

Štátny dlh je možné vyhlásiť za „opovrhnutia hodný“ v prípadoch:

                        a/ keď si vláda zoberie pôžičku bez súhlasu ľudu;

                        b/ pôžička nie je použitý pre blaho národa;

                        c/ veritelia sú zoznámení z vyššie uvedenými aspektmi a postupujú tak vedome nepriateľsky proti záujmom cieľovej krajiny.

V prípade Grécka vznik finančnej krízy je možné vyvodiť od podvodu, ktorý bol spôsobený na Wall Street, Medzinárodným menovým fondom, európskymi bankami spoločne so skorumpovanými gréckymi politikmi.

Je na prvý pohľad jasné a dokázateľné, že grécky ľud z týchto pôžičiek nijako neprofitoval, lebo prostredníctvom týchto pôžičiek boli uhrádzané len úroky z predchádzajúcich pôžičiek. Zo 150 miliárd dolárov pôžičiek nebol použitý ani dolár pre blaho gréckeho ľudu. Všetci veritelia si boli plne vedomí toho, že sa touto formou podieľajú na zločine voči gréckemu ľudu.

Celá finančná kríza bola starostlivo naplánovaná a potom pred verejnosťou prezentovaná v úplne falošnom svete. Toho sa chytili oznamovacie prostriedky, ktoré sú takisto vo vlastníctve nadnárodných bánk. Samozrejme, svoju úlohu zohrali aj politici, ktorí pre túto úlohu boli dôkladne vybraní a pripravení.

Celá grécka kríza je v podstate len veľkým hollywoodským divadlom, v ktorom bola gréckemu národu pridelená úloha bezbrannej obete. No a pokiaľ americká vláda výrazne neobmedzí svoje výdaje, tak budúcou obeťou v druhom dejstve tohto „divadla“ sa stanú obyvatelia USA.

Médiá, ktoré sú vo vlastníctve bánk sú vinné za to, čo sa stali s prebujnenou byrokraciou v jednotlivých krajinách a znefunkčnením daňového systému. Geniálna skratka “PITGS”pre krajiny Portugálska, Írska, Talianska, Grécka a Španielska bola vymyslená preto, aby sa prostredníctvom nej šíril vo verejnosti názor, že ľudia v Grécku a v tých ďalších krajinách sú ľudia „nenažraní“ a neskutočne rozhadzovační.

Vo filme Debtocracy je ukázané, ako bankári a politici predkladali krajine rôzne projekty, prostredníctvom ktorých profitovali oni sami, ale Grécko s tým odsúdili na úpadok.

K týmto intrigám bankárov a politikov patrí aj podplácanie, zvýhodňovanie – napríklad nemeckej firmy Siemenss pre výstavbu siete aténskeho metra, alebo gigantické výdaje na olympijské hra v roku 2004.

Ešte viac ekonomicky devastujúce boli výdaje vo výške mnohých miliárd za nákup predražených zbraní, lietadiel a ponorky, ktoré boli zakúpené od európskych výrobcov. Títo výrobcovia sú vlastnení presne tými bankami, ktoré Grécky poskytli najskôr pôžičky.

Tu sa teda jednoznačne jedná o finančné manipulácie a to tak ako to bolo popísané Johnem Perkinsem v knihe „Priznanie najatého vraha ekonomiky“.

Grécko je len kamienkom v uhoľnej bani bankárov. Ak padne Grécko, nepotrvá dlho a do priepasti sa zrútia samotné USA.