Pred druhým kolom volieb, predstavitelia USA a EÚ robili na srbských voličov kolosálne tlaky. Západná tlač zobrazovala Nikoliča ako diabla, ktorý sa chce vrátiť k „prekliatemu“ Rusku. V súvislosti s víťazstvom Tadiča, srbom sľubovali výmenu víz do krajín EÚ. Vhod im prišlo aj „najťažšie delostrelectvo“ – predseda vlády Kosova Chašim Tači sľuboval počkať s vyhlásením nezávislosti, ak voľby vyhrá súčasný prezident

Také prísľuby nemôžu viesť z žiadnym záverom. Hlavnou podmienkou, pre urýchlenie procedúry prijatia Srbska do Európskej únie mal byť prisľúb uznania nezávislosti Kosova.

Svojim spôsobom Západ predstaval svojho favorita Tadiča, ukazujúc ho (v očiach srbov) ako schopného „zradcu“ národných záujmov. Napriek tomu, poznajúc nálady voličov, súčasný prezident jednoducho nemohol súhlasiť zo snahami USA a EÚ vzdať sa Kosova, len preto, že tak neurobil zvíťazil. Treba povedať, že získal mnohých prívržencov Nikoliča.

Tadič aj Nikolič sa poponáhľali dať voličom prísľub, že ak albánci vyhlásia jednostrannú nezávislosť, tak vyhlásia Kosovu blokádu. Nič iného sľúbiť ani nemohli. V tom sú solidárny voliči obom voličským strán, veď Kosovo to je kolíska srbskej štátnosti, a najvážnejšej časti srbskej národnej hrdosti akú nemá ani jeden národ na zemi.

 Morálnym víťazom volieb v Srbsku sa stalo Rusko. Aj Tadič, aj Nikolič lietali do Moskvy a žiadali podporu a obidvaja využívali tieto návštevy vo svojich agitačných kampaniach. Ruské vedenie nikdy nehovorilo o podpore konkrétneho kandidáta. Ono jednoducho hovorilo že nedovolí jednostranné vyhlásenie nezávislosti Kosova a o svojej pripravenosti zabrániť každému postupu, ktorý by nerešpektoval medzinárodné právo.

Okrem toho, obrovskou podporou Srbska bolo to, že Rusko ho zapojilo do projektu „Južná cesta“. Plynovod nielen že bude prechádzať cez územie Srbska, no presekáva ho z juhu na sever na stovke kilometrov. Na srbskom území bude postavená plynová prečerpávacia stanica a to má aj veľký geopolitický význam. Na Západe z tohto dôvodu mnohí stratia záujem bombardovať Srbsko ktoré má kľúče od plynovodu, ktorým tečie životodarný zemný plyn pre ich priemysel a domácnosti. Plynovod „Južná cesta“ bude zásobovať plynom v podstate celú južnú Európu.

Rozbroje medzi Ruskom a Európou, na ktorú chceli srbov získať páni Bruselu, pre srbského voliča bolo neprijateľné. Aj keď Nikolič na vzťahy s Ruskom dával veľký dôraz, ani Tadič nemienil prerušiť s Ruskom vzťahy, práve naopak zdôrazňoval národnú blízkosť. Pre srbských voličov Rusko je bratská slovanská pravoslávna krajina a zároveň Srbsko bolo vždy súčasťou Európy. Nijaké protirečenie drvivá väčšina v tom nevidí a vidieť nechce.

Ani vzťah kandidátov k EÚ nebol až taký proti chodný. Nakoniec Tadič sľuboval priviesť Srbsko do Európy a Nikolič sa na to pozeral cez vzťahy ku Kosovu. No aj tak líder Radikálnej strany urobil dôležité prehlásenie. Povedal, že nikdy nebude obchodovať s národnými záujmami. No aj Tadič urobil vážne prehlásenie – Srbsko musí vstúpiť do Európskej únie majúc Kosovo ako súčasť svojho územia. Nič iné ani nemohol povedať, mohlo by to byť nebezpečné pre jeho život (tým skôr, že prax zabitia svojich vodcov v Srbsku je bohatá a stará).

Nehľadiac na krajne malý rozdiel medzi získanými percentami hlasov, srby sa ukázali jednotný vo svojej strategickej voľbe. Ani jeden z kandidátov nemôže ignorovať nárory a stanovisko druhej polovici národa a obaja kandidáti v priebehu predvolebnej kampane to priznali. Obyvateľstvo Srbska ukázalo svoje želaníe, udržanie štátnosti, rozvíjať vzťahy s Ruskom a zároveň ukázať spolupatričnosť s Európou a pripravenosť v budúcnosti vstúpiť do EÚ.

Teraz bude záležať na krajinách EÚ a USA, nakoľko správne budú schopné oceniť výsledky hlasovania. Či budú schopní pochopiť, že Srbsko sa môže stať dôležitým mostom medzi Ruskom a Európou a Balkán prestane byť celosvetovým koridorom vojsk. Ak USA a EÚ za každú cenu bude chcieť priznať jednostrannú nezávislosť Kosovu, prinútia Srbsko vybrať si medzi Ruskom a Európou a predlžovať súdne procesy Hágskeho tribunálu. Celá oblasť Balkánu sa bude búriť. Srby v Bosne Hercegovine budú žiadať svoju nezávislosť. Bez požiadaviek neostanú ani albánci v Macedónsku. „Kosovská strela“ zasiahne aj druhé oblasti Balkánskeho polostrova.

Vďaka tvrdohlavej politike Západu udalosti, ktoré budú nasledovať po prezidentských voľbách v Srbsku, budú mať vplyv na celý svet. Realizácia záverov sa bude dotýkať nielen Balkánu, kde je každý výstrel dlho počuť, no aj v celom svete. Separatisti od Thajwana do Španielska a Kanadského Kebeku už dali na vedomie, že „nijakého precedensu“ v Kosove niet. A potom „proces suverenít“ bezpochyby sa začne aj v Západnej Európe aj v Ázii a nakoniec aj v samotných Spojených štátoch Amerických! Rozbuška nepremyslene podpálená na Balkáne opäť môže podpáliť celý svet.