Prvé „nezávislé“ voľby v Kosove, ktoré sú organizované vládnymi orgánmi, bez kontroly administrácie OSN a OBSN, môžu vyvolať vážne rozkoly v krajine, alebo môžu byť úplne zmätočné. Nepripravenosť miestnych orgánov na uskutočnenie komunálnych volieb vyvoláva presvedčenie, tak u miestnej opozícii, ako aj u vedenie OSN. Európsky experti sa obávajú, že voľby v vzdorujúcej provincii sa budú konať „afgánskou cestou“.

V Kosove v túto nedeľu sa  budú konať komunálne voľby. Oni budú prvými všeobecnými voľbami odvtedy, ako 17. februára 2008 albánske úrady južnej provincii Srbska jednostranne vyhlásili svoju nezávislosť od Belehradu. Rozhodujúce Západné krajiny, ktoré boli svojho času zainteresované na konflikte Belehradu s Kosovskymi Albáncami (1998 – 1999) a ktoré ich podporovali na ceste k nezávislosti, čítajú, že nedeľňajšie hlasovanie „bude vplývať na rozvoj demokracie“. Oni nástojčivo vyzývajú predstaviteľov všetkých občianskych skupín aby sa ukazovali vo volebných miestnostiach. Hlavnou „návnadou“ pre Srbov  je – zriaďovanie miestnych úradov v obciach s väčšinovým srbským obyvateľstvom, kde doteraz neboli, píšu noviny «Вермя новостей».

Podľa informáciám Ústrednej volebnej komisie, na voľby sa zaregistrovalo 74 politických subjektov. Z toho je 35 Albánskych strán, občianskych združení a koalícií, ďalej 23 srbských a sedem bosnianskych združení. Na získanie moci si nárokuje a niekoľko predstaviteľov z tureckej, čiernohorskej a cigánskej menšiny.

Osobitosti najbližších volieb ani nie sú tak spojené s upevnením štátnej moci, alebo demokracie, ako s úsilím zvýšenia „pevnosti“ Kosova. Hovorí s nielen medzi etnických problémoch, no aj o raste napätosti vo vnútri albánskeho spoločenstva (90 – 95% obyvateľstva) ako aj srbskej menšiny (5% obyvateľstva).

K zosilneniu politických sporov medzi Albáncami pôsobí tá skutočnosť, že všetku zodpovednosť za organizáciu a uskutočnenie volieb zobrali na seba miestne volebné komisie. V posledných rokoch voľby v tejto ťažko ovládateľnej provincii voľby boli organizované rozhodujúcou organizáciou – OBSE. Ona tu dvakrát organizovala voľby z toho dôvodu, že v roku 1999v Kosove bola ustanovená administratíva OSN a objavili sa tam medzinárodné mierové sily.

Vládnuca Demokratická strana Kosova, strana 41 ročného predsedu vlády Chašima Tači nemôže ukázať voličom žiadne úspechy. Už je  ta tam obdobie aktívneho boja za nezávyslosť, na ktorej sa kula populárnosť tohto politika, v minulosti vodcu politického krídla „Oslobodzovacej armády Kosova“, ktorá bojovala proti moci Belehradu. Obyvateľstvo znepokojuje predovšetkým nezamestnanosť (dosahujúca 40% a viac), oni očakajú riešenie tohto problému.

Dnes predseda vlády Tatič nefiguruje v zozname populárnych politikov. Ak máme veriť uskutočneným prieskumom verejnej mienky, tak najväčšie sympatie medzi Albáncami má líder Sociálne demokratickej strany a bývalý predseda vlády 49 ročný Agim Čeku, ktorý bol v Srbsku v neprítomnosti odsúdený na 20 rokov väzenia za genocídu Srbov.