Vzťahy Venezuely a Kolumbie sa zostrili po podpísaní dohody o využívaní Spojenými štátmi vojenských základní na kolumbijskom území. Dohoda bola podpísaná 30. októbra 2009. Chávez kritizuje zahraničnú politiku USA v Latinskej Amerike za jej agresívny charakter a počíta, že už samotné rozmiestnenie amerických jednotiek v Kolumbii bude predstavovať hrozbu pre mier a bezpečnosť.

Zverejnenie zo strany USA obvinení Hugo Cháveza z „rozpútavania vojny proti národu Kolumbie“, z „rozpútavania pretekov v zbrojení“ v oblasti a z obchodu s narkotikami, to je  – „odporný cynizmus , ako aj všetko to, čo robí a čo podporuje impéria“, píše Fidél vo zverejnenom novom článku publikovaných v rámci série článkov "Размышлений".

Najme USA, hovorí líder kubánskej revolúcie, vynaložili miliardy dolárov na to, aby pripravili ozbrojené sily susediacich krajín s Venezuelou a aby mohli využívať ich vojenské a dopravné prostriedky.

„Jenky, nielen že dodávali zbrane, no aj siali semeno nenávisti vo vzťahu k Venezuele v tých vojenských jednotkách, prípravou ktorých sa zaoberali“, - konštatoval Fidél.

USA, píše Castro, stavajú na tie vojenské sily, prípravou ktorých sa oni zaoberajú, „rovnaké zbrane a rovnaké uniformy“, ktoré používajú pre intervenciu v rôznych častiach sveta.

Takým spôsobom, „plánujúc genocídu našich národov“, USA sa môžu obísť aj bez vlastných jednotiek na latinsko-americkom teritóriu, píše Castro.

Rozvitý kapitalizmus, pokračuje Fidél, vytvoril „takzvané konzumné spoločnosti“. Čím vznikli problémy, ktoré dnes nie je schopný sám vyriešiť.

Venezuela tiež, hovorí líder kubánskej revolúcie, je krajinou, ktorá „ najdôslednejšie uskutočňuje sociálne programy, ktoré sa môžu postaviť proti týmto negatívnym tendenciám“.

Existujú veľké a naliehavé problémy pre všetky krajiny sveta, doplnil Fidél. Podľa jeho slov, to je, v súčasnosti, problém globálnych klimatických zmien, - „najvážnejší a najťažší problém súčasnosti“.

Pred tvárou tohto problému, píše autor článku, „preslávený laureát Nobelovej ceny za mier Barak Obama by mal vymedziť svoju pozíciu“.

Obama, píše Castro, musí dať odpoveď na repliku amerického režiséra Majka Múra, ktorú vyjadril po udelení prémie americkému prezidentovi: „teraz nastal čas pracovať, aby si ju zaslúžil“.

„Sám seba sa pýtam: „Môže on to urobiť?“ – pokračuje líder kubánskej revolúcie.

V čase, keď jedno myselne hovoria vedci, že množstvá siričitanov v ovzduší je nevyhnutné znížiť minimálne o 30% oproti úrovni roku 1990, Američania to chcú urobiť len o 17% od úrovne 2005, čo predstavuje len 5% od úrovne roka 1990, čo požaduje veda od všetkých krajín do roku 2020, hovorí Castro.

Podobné čísla, pokračuje Fidél „s rastom oteplenia planéty“ „čo si uvedomuje väčšina predstaviteľov veľkých krajín, no predstavitelia USA hovoria že sú to len vedecké výmysly.

Je všeobecne známe, píše Castro, že na najbližšej konferencii OSN o klimatických zmenách, ktorá sa bude konať 7 – 18. decembra, bude pokračovať diskusia o jednej z najdôležitejších otázok – „ktoré z bohatých krajín a akým spôsobom budú napomáhať rozvoju ... chudobných krajín“.

„Tam niet priestoru pre pokrytectvo a klamstvá“ – píše Castro na záver svojho článku.