Výsledky sociologického výskumu uskutočneného v Rusku a v krajinách bývalej Varšavskej zmluvy pozorovateľmi jedného z veľkých a rozhodujúcich amerických centier Pew Research Center, šokovali samotných sociológov. V Rusku bol obnovený rast veľmocenských a nacionalistických nálad. Ak v roku 1991 len 26% opýtaných súhlasilo s heslom „Rusko pre Rusov“, tak teraz s tým súhlasí už 54%. Ďalších 47% si myslí, že „Rusku musí byť veľmocou“ a 58% nemá námietky voči obnoveniu ZSSR. Obyvatelia Európy reagujú na takýto vývoj nálad adekvátne: - s tým, že RF má negatívny vplyv na ich krajinu súhlasí 46% Nemcov, 59% Poliakov a 57% Francúzov, hoci poslední nikdy nepatrili do zóny vplyvu ZSSR.

Výskum bol organizovaný v trinástich krajinách bývalého ZSSR a socialistického tábora a bol orientovaný na 20 výročie pádu Berlínskeho múru. Analogický výskum bol uskutočnený centrom v roku 1991 a teraz sociológovia riešili porovnať výsledky, ako sa zmenili názory v jednotlivých krajinách, v ktorých prerušili budova komunizmus a obnovili princípy „demokracie“. V roku 1991 otázka bola položená viac ako 13 tisícom respondentov, teraz viac ako 15 tisícom respondentov, zhruba 1000 respondentov v každej krajine a to tak vo  veľkých mestách ako aj v poľnohospodárskych oblastiach.

Najviac zo všetkého boli sociológovia ohromený názormi obyvateľov výsledkami respondentov v Rusku. „Rusko pre Rusov“ – c roku 1991 s týmto heslom súhlasilo 26% opýtaných, v roku 2009 súhlasilo 54%. To že pre Rusko je prirodzené byť veľmocou, súhlasilo 37% opýtaných v roku 1991 a 47% súhlasilo teraz. 30 % úplne a 28 % skôr súhlasilo s tvrdením „veľké nešťastie, že Sovietsky zväz už neexistuje“. No najviac zarážajúce bolo pre sociológov číslo pozitívnych odpovedí ruských občanov na otázku: -  „Patria nám časti území susediacich krajín?“. Prírastok pozitívnych odpovedí, treba povedať, vzrástol nielen u Rusov. O trinásť bodov  sa zvýšili odpovede „áno patria“ u Francúzov, o 19 bodov u Talianov a v 14 bodov u Bulharov. No k Ruským 36 miestam sa nepriblížila žiada iná krajina. 58% opýtaných respondentov teraz si myslí, že časť ich územia je u susedných krajín.

Jednou zo základných tém výskumu sa stal vzťah občanov jednotlivých krajín k demokracii a jej hodnotám vo Východnej Európe. Najväčšími optimistami sa stali Češi, na konci oznamu sa ocitlo Rusko a Ukrajina.

No aj v tých krajinách, kde boli vyššie očakávania nastalo veľké rozčarovanie.