„Svetový imperializmus vstúpil do fázy systémovej civilizačnej krízy a krízy svetovej ekonomiky, sprevádzanej globálnou politickou krízou s prehlbujúcou sa nestabilitou spoločnosti a oslabovaním medzinárodných politických štruktúr (napr. OSN), krízy ekologickej v dôsledku dravého využívania prírodných zdrojov, krízy osobnosti, krízy duchovnej a krízy svedomia. To všetko spôsobuje degeneráciu človeka ako osobnosti a základov prírody.
Paralelná moc, čiže „elitné jadro“ je súčasťou Výboru 300, ktorý tvorí 40 známych pobočiek v rôznych krajinách sveta. Predstavuje doslova svetovú pavučinu vytvorenú z otvorených alebo tajných organizácii, inštitúcii, médií a ďalších štruktúr, riadených jednotným ústredím.
Všetci členovia Výboru 300 sú členmi sionistických organizácii v Amerike a v ďalších krajinách, ktoré financujú medzinárodný sionizmus nielen v USA, ale na celom svete. Tento Výbor 300 určuje politiku Spojených štátov, odmeňuje a podporuje štátnikov, ktorí tancujú, ako im hrá, a odvoláva alebo fyzicky likviduje tých, ktorí im nevyhovujú. Pred druhou svetovou vojnou bolo ústredným sídlom svetového sionizmu Anglicko. Po roku 1945 bolo preložené do USA.
Ako sú volení predstavitelia moci v Amerike?
V roku 1974 vydal „Americko-izraelský výbor pre spoločné vzťahy“ 400 000 dolárov na voľbu predstaviteľov hlavných sionistických organizácii na Kapitolský vrchol. Výdaje na volebné kampane vzrástli ešte viac. Budúci prezident Clinton vo svojich predvolebných prejavoch vo Washingtone a v New Yorku v „Bynay Brit“ – „Otcovia odkazov“ (americká murárska lóža, založená už v roku 1843) ubezpečoval vysoko postavených Židov, že im odovzdá kľúčové vládne posty. Členovia amerického Židovského kongresu odovzdali v prospech Clintona 86 percent hlasov. „Otcovia odkazov“ podporili Clintona. Ten svoj sľub tiež splnil. Štyridsať Židov z celkového počtu 71 osôb sa stalo členmi prezidentovej administratívy.
„Otcovia odkazov“ v USA majú obrovský vplyv na vnútornú a zahraničnú politiku. Všetci štátni činitelia tejto krajiny vyjadrujú „Otcom odkazov“ svoju oddanosť a zaväzujú sa dodržiavať izraelské zákony. V súčasnej dobe je súčasťou murárskej židovské lóže „Otcom odkazov“ 900 lóží s viac ako 500 000 členov. Svetová sionistická organizácia má viac ako milión členov. Madeleine Albrightová, alias Marie Korbelová, pôvodom česká Židovka, keď bola za prezidenta Clintona menovaná ministerkou zahraničia USA, verejne prehlásila, že NATO sa bude stále viac približovať na Východe k hraniciam Ruska. Dnes je to skutočnosť. NATO už dávno vypracovalo niekoľko variant vedenia vojny proti Rusku. Táto politika zodpovedá dlhoročnému programu USA a Svetovej tajnej vlády na ovládnutie celého sveta, na úplnú likvidáciu ruského vojenského potenciálu.
Vojna v Bosne, potom v Kosove a potom v Srbsku je súčasťou stratégie Západu na rozdelenie Juhoslávie a Ruska – záštity Slovanov. Nový svetový poriadok, ako ho chápe Výbor 300, znamená „zbaviť planétu niekoľkých miliárd zbytočných hladných krkov“, „zlikvidovať predovšetkým prívržencov kolektivizmu“. K nim patria predovšetkým všetky slovanské národy, Číňania, severní Kórejci a rada ďalších národov.
Dnes nie je potrebné nikomu vysvetľovať, že ten, kto ovláda prostriedky masovej informácie, ten vládne svetu, pretože ovplyvňuje verejnú mienku, ovplyvňuje výsledky akéhokoľvek hlasovania („koriguje“ alebo falšuje pomocou počítačov počet hlasov „pre“). Na možnosti médií upozornil už pred sto rokmi bohatý Brit Kousej Montefiori: „Pokiaľ nebudeme disponovať tlačou celého sveta, všetko, čo robíme, bude zbytočné. Musíme byť majiteľmi tlače celého sveta alebo ho aspoň ovplyvňovať, aby sme mohli národy klamať a ohlupovať.“
Ako sa sionistom darí vládnuť, porušovať zákony svetového spoločenstva, posmievať sa gójom (nežidom) a súčasne vyvolávať voči sebe súcit a ľútosť? Túto úlohu vyriešili majstrovsky americkí Židia. „Špička tohto bohatého, vplyvného a mohutného klanu vysáva peniaze zo Švajčiarov, Nemcov, Američanov a Rusov, vládne v Amerike a na celom svete, prispieva k zločinnosti namierenej proti ľudskosti nielen na Blízkom východe, určuje kurz dolára a súčasne udržiava svoj imidž nešťastných, urazených a prenasledovaných prostredníctvom obyčajného, ale efektívneho prostriedku – propagandistického nástroja „Holocaustu,“ napísal vo svojej knihe „Priemysel holocaustu“ americký židovský vedec a disident profesor Newyorské univerzity Norman Finkelstein:
„Do roku 1967 sa nikto na svete nezajímal o smrť Židov v druhej svetovej vojne. V roku 1967 okupoval Izrael Golanské výšiny a americkí Židia začali roztáčať svoj propagandistický aparát Holokaust. Začali ním obhajovať a ospravedlňovať porušovanie ľudských práv na Izraelom okupovaných územiach. V priebehu tejto propagandistickej kampane zaznel zlostný prejav G. Busha »O ose zla«, ktorý napísal sionista David Frum, ktorý sa špecializoval na boj s „antisemitizmom“. Ďalší sionista Volfowitz sa postavil de facto do čela ozbrojených síl USA. Iný sionský mysliteľ Norman Podgoretz otvorene vyzýva na vojnu. „Najliberálnejší“ advokát – sionista Alan Dershowitz propaguje mučenie ako najlepšiu cestu k poznaniu pravdy.
Holokaust
Čím viac Palestínčanov žijúcich v Gaze zomieralo v palestinsko-izraelskom boji, tým hlasnejšie kričali americkí Židia o nacistických plynových komorách.
Izrael a holokaust tvorí základ nového židovského náboženstva v USA, ktorým nahradili prežitý Starý zákon. Od tej doby rástlo bohatstvo amerických Židov a ich vplyv v štátnom aparáte a v médiách USA. Tridsať percent najbohatších ľudí v Amerike, tridsať percent ministrov a bankárov, dvadsať percent univerzitných profesorov a päťdesiat percent popredných právnikov sú Židia. Židom patrí polovica všetkého kapitálu Wall Streete.
„Legenda o večne prenasledovanom ľude a o strašnom holokauste bola nevyhnutná nielen preto, aby bránila Izrael pred odsúdením zo strany svetovej verejnosti pre jeho zločineckú politiku na Blízkom východe (Egypt, Sýria, Libanon, Palestína a Irak), ale tiež preto, aby chránila v najširšom slova zmysle židovských boháčov a oligarchov pred kritikou.“
Reálne údaje o holokauste v porovnaní s ľudskými stratami v druhej svetovej vojne iných národov sveta
V boji proti fašizmu si vyžiadala druhá svetová vojna 55 miliónov obeti – 22 miliónov Rusov, Ukrajincov a Bielorusov (straty na frontoch 8,7 miliónov, civilných občanov 13 miliónov), 13 miliónov Nemcov (na frontoch 7,9 miliónov), USA 320 000, Angličanov
O žiadaných troch miliónoch, ktoré teraz uvádza židovská Encyklopédia, a už vôbec nie o viac ako šiestich miliónoch obetí holocaustu sa nezmieňuje ani jeden zdroj.
V Nemecku, Rakúsku, Portugalsku, Španielsku, Dánsku, Holandsku, Švajčiarsku a Francúzsku sa Židom podarilo dosiahnuť prijatie zákona, ktorý trestá za najmenšie pochybnosti o smrti šiestich miliónov(!) Židov pri holokauste.
Ruská Duma odmietla návrh zákona predpokladajúceho prísny trest za negovanie alebo hrubé znižovanie počtu zločinov zo strany fašizmu proti Židom v minulé svetovej vojne. Židia hodnotia túto skutočnosť ako dôkaz rastu antisemitizmu v Rusku.
Svojim správaním a politikou vyvolávajú antisemitizmus a súčasne intenzívne bojujú proti antisemitizmu. Touto činnosťou sa zvlášť zaoberá Antidifamačná Liga, založená v roku 1913. (Difamácia znamená ohováranie, diskreditáciu a verejné šírenie informácií podrývajúce reputáciu kohokoľvek alebo čohokoľvek.)
Antidifamační Liga používa taktiku prenasledovania antisemitov, potláča akékoľvek iné myslenie prostredníctvom politiky „Izrael nadovšetko“, ktorú robí Washington. Jeho obvyklými metódami je odstraňovanie kritikov sionistickej taktiky. Ústredne sídlo tejto Ligy sa nachádza v New Yorku. Liga disponuje solídnym rozpočtom a má 28 náboženských pobočiek v celej Amerike. Každá z nich má vlastné vedenie. Podľa vyjadrenia popredného historika Žida Lilienthala vyvíjajú všetky tieto pobočky „obrovský nátlak, ktorý končí často vydieraním“.
Tle „Global Anti-Semitism Rewiev Act“
Podľa tohto zákona bolo zriadené zvláštne oddelenie pri Štátnom departmente USA, evidujúce prípady antisemitizmu vo všetkých krajinách sveta a informujúce o nich Kongres.
Súčasťou súčasného židovského obyvateľstva vo svete je mnoho skupín, ktoré nemožno ani podľa antropologických údajov a rasových znakov vzťahovať na Židov. Iné skupiny – podľa jazyka, kultúry a života v rôznych krajinách sveta ako trvale žijúcich občanov, sa dávno asimilovali s miestnymi obyvateľmi, a preto stratili svoju príslušnosť k židovskému národnému spoločenstvu. Sú to Sefardovia (severoafrickí Židia), „aškenazi“ – európski Židia (Nemci, Francúzi atd.), čínski Židia (Kajfenovia), etiópski Židia (Palaša) a ďalší.
Je preto lživé tvrdenie sionistov, že všetci Židia patria k jednej takzvanej svetovej židovskej rase, k židovskej národnosti. Pojem antisemitizmus, ak tým myslíme negatívny vzťah k Židom, je terminologicky úplne nesprávny, ak sa používa v súvislosti so „židovskou otázkou“, židovskou problematikou, pretože Židia sú len časťou veľkej pospolitosti ľudí nazývaných semiti. K semitom patria okrem izraelských Židov Arabi v Maroku, Alžírsku, Tunise, Libanone, Egypte, Palestíne, Jordánsku a v ďalších krajinách, značná časť obyvateľov Etiópie a Eritreje a mnoho ďalších semitov žije na stredozemnom pobreží a na Kaukaze.
Jednou z hlavných úloh akéhokoľvek dialógu Izraela s civilizovaným svetom je dokázať, že medzi antisemitizmom a antisionizmom nie je žiaden rozdiel. Túto myšlienku vyslovil už v roku 1973 izraelský minister zahraničných vecí Abba Eban. Sionizmus je však ideológia, zatiaľ čo semitizmus je súčasťou určitého spoločenstva národov. Sionisti sa pokúšajú hľadať identitu tam, kde je absurdná, pretože porovnávajú pojmy, ktoré majú úplne odlišný význam.
30. zasadnutie Valného zhromaždenia OSN (november 1975) kvalifikovalo sionizmus ako formu rasizmu a rasovej diskriminácie. Bojovný rasizmus nie je ešte fašizmus. Fašizmom je vtedy, keď sa stane štátnou ideológiou.
Teoretickou a politickou základňou sionizmu je ortodoxný judaizmus – štátne náboženstvo Izraela – najantihumánnejšie zo všetkých náboženstiev sveta. Judaizmus je náboženstvom rasizmu a antihumanizmu.“
| < Dozadu | Dopredu > |
|---|
