Bin Ladin a Zawahiri sa z frustrácie zo svojich neúspechov rozhodli útočiť na Západ

Na konci deväťdesiatych rokov sa Usama bin Ladin vrátil do Afganistanu. Sprevádzal ho Ayman Zawahiri, najvplyvnejší ideológ islamského hnutia. Po dobu dvaciatich rokov sa Zawahiri snažil vyvolať revolúciu v arabskom svete, ale všetky tieto pokusy skončili krvavým zlyhaním.

Zawahiri bol stúpenec egyptského revolucionára Sayyida Qutba, ktorý bol popravený v roku 1966. Qutb mal víziu nového typu moderného štátu. Ten mal využívať všetky výhody modernej západnej vedy a techniky, ale zároveň sa mal spoliehať na islam ako na morálny rámec, ktorým by boli občania krajiny ochraňovaní pred kultúrou západného liberalizmu. Qutb bol presvedčený, že táto kultúra je pre myseľ moslimov škodlivou nákazou. Premieňa ich totiž v sobcov a hrozí zničením spoločenských hodnôt.

Revolucionári sa však dostali do pasce strašnej eskalácie násilia, pretože ich masamy odmietli nasledovať. Islamizmus ako masové hnutie zlyhal. A Zawarhiri dospel k záveru, že je nutné začaž používať novú stratégiu.

Gilles Keppel, historik islamského hnutia: „Žiadnu revolúciu vôbec nezorganizovali. Zlyhali. Nepodarilo sa im zvrhnúť vládnouce režimy. Začali sa stále viacej zaoberať myšlienkou, že len malá avantgarda môže dospieť úspešne do cieľa. Ztratili dôveru v spontánne schopnosti ľudu. Prestali veriť, že by mohlo byť možné masy zmobilizovať. Počas osemdesiatych a deväťdesiatych rokov sa Zawahiri snažil presvedčiť masy, aby povstali a zvrhli vládcov, ktorí dovolili, aby táto nákaza infikovala ich krajiny. Potom sa rozhodol úplne zmeniť stretégiu a namiesto útoku na „blízkeho nepriateľa“, teda na miestne režimy, dospel k názoru, že bude môcť útočiť na „vzdialeného nepriateľa“, teda na Západ a na Ameriku. A to na moslimov urobí väčší dojem. Masy tým budú mobilizované.“

Zawahiri a bin Ladin začali realizovať túto novú stratégiu v auguste 1988 odpálením dvojice obrovských sebevražedných bômb pred americkými veľvyslanectvami v Keni a v Tanzánii. Útokmi bolo usmrtených viac než 200 ľudí. Tieto atentáty mali dramatický dopad na Západ. Týmto aktom sa po prvýkrát do verejného povedomia dostal bin Ladin ako čelný organizátor teroristických akcií.

Bin Ladin získal sebevražedných atentátnikov z islamských výcvikových táborov v Afganistane. Ním a Zawahirim zorganizované operácie však boli svojim zameraním totálne na okraji islamského hnutia. Drtivá väčšina bojovníkov v týchto táboroch nemala vôbec nič spoločného s bin Ladinem ani s medzinárodným terorizmom. Boli trénovaní pre boj proti režimom v ich vlastných krajinách, ako v Uzbekistane, v Kašmíre a v Čečensku. Ich cieľom bolo vytvoriť v moslimskom svete islamské spoločnosti v moslimskom svete. Nemali záujem zaútočiť na USA.

Bin Ladin pomohol niektoré tieto tábory financovať a za to mu bolo dovolené hľadať v nich dobrovoľníkov pre svoje operácie. Celá rada čelných islamistov sa však stavala proti jeho novej stratégii, výnimkou neboli ani členovia Zawahiriho vlastnej organizácie, Islamský džihád.

 

Al Kaidu vymysleli Američania

Bin Ladinove demonštrácie sily predstavovali pre západné médiá potemkinovskú dedinu. „Bin Ladinovi“ bojovníci na záberoch CNN boli najatí na jediný deň a bolo im povedané, aby si na filmovanie priniesli vlastné zbrane. Pretože mimo svojej vlastnej malej skupinky nemal Bin Ladin žiadnu vlastnú organizáciu, pokým mu ju Američania nevymysleli.

V januári 2001 začal so štvoricou mužov súdny proces v súdnej sieni na Manhattane. Obvinenie znelo „atentát na americké veľvyslanectvá vo východnej Afrike“. Avšak Američania sa rozhodli obžalovať v neprítomnosti aj samotného bin Ladina. Aby bolo všetko v súlade s americkým právom, žalobci potrebovali dôkazy, že existuje zločinecká organizácia. Rovnako ako v prípade mafie by im to totiž umožnilo obžalovať aj vodcu organizácie, a to aj v prípade, že by ho nebolo možné jednoznačne spojiť s konkrétnym zločinom.

Dôkaz o údajnej existencii im poskytol bývalý spoločník bin Ladina, Džamal Al Fadl.

Jason Burke, autor knihy Al Kaida: „Počas vyšetrovania atentátov z roku 1998 sa na scéne z ničoho nič objavil zdroj, Džamal Al Fadl, sudánsky militant, ktorý bol pri bin Ladinovi na začiatku deväťdesiatych rokov, bol následne posúvaný medzi tajnými službami na Blízkom východe. Žiadna z nich s ním nechcela mať príliš veľa spoločného. Nakoniec Al Fadl skončil v USA a americká vláda ho prijala ako kľúčového svedka pre obžalobu s tým, že mu poskytla veľké množstvo financií svojich daňových poplatníkov.

Al Fadl bol využitý na to, aby vytvoril obraz Al Kaidy. Bol to obraz, ktorý FBI potrebovala vytvoriť. Musel to byť obraz, ktorý by vyhovoval existujúcim americkým zákonom, ktoré FBI potrebovala použiť k stíhaniu osôb zodpovedných za vykonané atentáty. Americké zákony však boli vytvorené pre boj s organizovaným zločinom, s mafiou, so zločinnosťou okolo narkotík. V prípade takýchto zločinov je veľmy dôležité, aby bol človek členom nejakej organizácie. Musíte mať existujúcu organizáciu, ak má byť možné stíhať obžalovaných. A Al Fadl a celá rada ďalších svedkov boli ochotní túto potrebu FBI splniť. Mali materiál, ktorý bolo možné prezentovať určitým spôsobom a dalo sa z toho usúdiť, že takáto organizácia skutočne existuje. Keď sa toto všetko dalo dohromady, vznikol prvý mýtus o bin Ladinovi, mýtus o existencii Al Kaidy. A pretože to bol prvý mýtus, bol nesmierne vplyvný.“

Obraz bin Ladina, ktorý Al Fadl pre Američanov vykreslil, bol obrazom všemocnej osobnosti, ktorá stojí v čele veľkej teroristickej siete s organizovanou hierarchiou a systémom velenia. Al Fadl taktiež uviedol, že prý bin Ladin túto organizáciu aj pomenoval: Al Kaida.

Bol to dramatický a vplyvný obraz bin Ladina, ale s pravdou nemal nič spoločného.

V skutočnosti sa bin Ladin a Ayman Zawahiri dostali do centra voľného zoskupenia islamských extrémistov, ktorí boli v dezilúzii a ktorým sa začala páčiť nová stratégia. Avšak žiadna organizácia neexistovala. Toto boli extrémisti, ktorí si väčšinou sami plánovali vlastné operácie a očakávali od bin Ladina, že im pomôže najmä s financovaním. Bin Ladin nebol ich veliteľom.

Rovnako neexistujú ani dôkazy, že by bin Ladin používal meno al Kaida pre svoje zoskupenie pred 11. septembrom. Až po 11. septembri si uvedomil, že Američania jeho organizácii dali toto pomenovanie.

V skutočnosti bol Džamal Al Fadl pred bin Ladinom na úteku, ukradol totiž bin Ladinovi peniaze. Za jeho svedectvo mu Američania poskytli ochranu ako svedkovi v USA, pritom od vlády obdržal aj ťažké státisíce dolárov. Mnoho právnikov pri tomto procese bolo presvedčených, že Al Fadl klamal a preháňal, aby pre Američanov vytvoril obraz takej teroristickej organizácie, akú potrebovali, aby mohli zahájiť stíhanie bin Ladina.

Sám Schmidt, obhajca: „Som presvedčený, že určité časti Al Fadlovho svedectva boli vymyslené. Účelom bolo podporiť obraz, ktorý Al Fadl Američanom pomohol vytvoriť. Myslím, že klamal v celej rade konkrétnych svedectiev ohľadne toho, že sa jedná o jednotnú organizáciu. Vytvoril dojem, že Al Kaida je novou mafiou. Vykreslil týchto ľudí ako identifikovateľných na zákalde príslušnosti  k organizácii, a tak bolo omnoho ľahšie stíhať každého človeka, spojeného s Al Kaidou, za akýkoľvek čin či výrok, ktorý vykonal bin Ladin., ktorý mal byť veliteľom.“

Jason Burke: „Absolútne kľúčovou súčásťou stíhania, organizovaného FBI, bola argumentácia, že bin Ladin bol veliteľom konkrétnej organizácie, s operatívcami a bunkami po celom svete. Avšak predstava, že by niekto mohol byť členom takejto organizácie, je mýtus. Žiadna organizácia Al Kaida neexistuje. Neexistuje žiadna medzinárodná sieť, ktorá by mala veliteľov a kádre, ochotné otrocky plniť rozkazy, organizácia, ktorá by mala chápadlá vo všetkých krajinách sveta, tajné bunky v nečinnosti, čakajúce roky na rozkaz, v Afrike, v Amerike, v Európe. Táto predstava systematickej teroristickej organizácie so schopnosťou organizovane jednať proste neexistuje.“

 

Útoky z 11. septembra mýtus existencie Al Kaidy posilnili

Existovala však vplyvná myšlienka, ktorá mala inšpirovať jeden ničivý čin, ktorá mal priviesť celý svet k tomu, že začal veriť mýtu, ktorý začal byť vytváraný v manahttanskej súdnej sieni.

Útoky na USA, vykonané 19 únoscami, šokovali svet. Bola to nová stratégia Aymana Zawahiriho, realizovaná brutálnym a spektakulárnym spôsobom. Ale ani Zawahiri, ani bin Ladin neboli pôvodcami tejto operácie s lietadlami. Túto operáciu si vymyslel islamský extrémista Chalid Šejch Mohamed, ktorý sa obrátil na Bin Ladina, aby mu pomohol finančne a s hľadaním dobrovoľníkov.

V dôsledku vzniknutej paniky po 11. septembri však prevzali politici model, vytvorený pred niekoľkými mesiacmi pri manhattanskom súde. Začali tvrdiť, že únosci sú len súčasťou obrovskej medzinárodnej teroristickej siete, ktorá sa volá Al Kaida.

Bush: „Al Kaida je v oblasti terorizmu tým, čím je mafia v oblasti zločinu. Vo viac ako 60 krajinách je pripravených viac ako 1 000 týchto teroristov. Regrutujú sa z vlastných národov ako aj zo susedstva. Sú sústreďovaní v táboroch v krajinách, ako Afganistan, kde sú cvičení v taktike terorizmu.“

Donald Rumsfeld: „Táto jediná organizácia, Al Kaida, je zrejme aktívna v 50 alebo 60 krajinách, vrátane USA.“

Bush: „Vedieme svoju vojnu proti organizáciám a skupinám, proti ľuďom, ktorí ich ochraňujú, ktorí sa ich snažia skrývať, ktorí ich financujú. To je naše poslanie.“

A tieto útoky mali ďalší dramatický dôsledok. V Amerike priviedli neokonzervatícov naspäť k moci.

Keď sa stal George Bush prvýkrát prezidentom, vymenoval neokonzervatívcov ako Paula Wolfowitza a ich spojencov ako Donalda Rumsfelda do svojej vlády. Avšak ich veľkolepú víziu ohľadne úlohy USA vo svete Bushova nová vláda v podstate ignorovala: Bush r. 2000: „Proste si nemyslím, že je úlohou USA prísť do vašej krajiny a tvrdiť: „My to robíme takto a vy by ste to malirobiť rovnako.““

Bush r. 2001: „Nájdeme tých, ktorí – ktorí - tých páchateľov zla.“

 

Neokonzervatívci sa stali všemocnými

Po útokoch z 11. septembra sa stali neokonzervatívci všemocnými. Pretože existencia tejto teroristickej organizácie dokazovala, že to, čo oni predpovedali po celé deväťdesiate roky, je správne. Že je Amerika ohrozená desivými novými silami v nepriateľskom svete. Malá skupinka neokonzervatívcov začala organizovať reakciu USA na útoky z 11. septembra. V jej jadre boli Donald Rumsfeld a Paul Wolfowitz, spolu s viceprezidentom Dickom Cheneym a Richardom Perlem, vysokým poradcom v Pentagone.

Týto muži boli naposledy spoločne pri moci pred dvaciatimi rokmi, za Ronalda Reagana. Vtedy začali bojovať proti ZSSR, podľa ich názoru proti zdroju zla, ktorý sa chcel zmocniť Spojených štátov. A došli k záveru, že v tejto vojne vyhrali. V danej dobe však začali vnímať túto novú vojnu proti terorizmu rovnakým, epickým spôsobom:

Richard Perle: „Boj proti sovietskej totalite bol bojom za základné hodnoty. Bol to boj medzi dobrom a zlom. To je výstižná skratka. A vojna proti terorizmu je obdobná. Nie je to vojna proti terorizmu, je to vojna proti teroristom, ktorí chcú celému ľudstvu vnútiť neznášanlivú tyraniu, islamský svet, kde by sme všetci museli prijať ich hodnoty a žiť tak, ako to chcú oni. V tomto zmysle je to boj medzi dobrom a zlom.“

 

Úlohu sovietskej „Ríše zla“ prevzali pre neokonzervatívcov islamskí extrémisti

Ale ako ukázali predchádzajúce časti tejto trilógie, neokonzervatívci sovietsku hrozbu skreslili a prehnali. Vytvorili obraz medzinárodnej siete zla, riadenej z Moskvy, ktorá usilovala o ovládnutie sveta.

V danej dobe vykonali neokonzervatívci rovnakú manipuláciu aj s fenoménom islamských extrémistov. Vzali zlyhávajúce hnutie, ktoré prišlo o masovú podporu, a začali ho budovať v obraz vplyvnej organizácie, zosobnením zla, ktoré riadil zo svojej skrýše v Afganistane bin Ladin. Urobili to, pretože to vyhovovalo ich vízii jedinečného poslania USA, ktorým je viesť po celom svete epickú vojnu proti silám zla.

Vincent Canistraro, odborník CIA na terorizmus: „Neokonzervatívci využili pojem, ktorý rozpracovali v dobe konfrontácie so Sovietskym zväzom, tj. „sovietsky komunizmus bol zosobnením zla. Chcel sa zmocniť našej krajiny, našeho ľudu, našich školných tried, našej spoločnosti. Totálne to prehnali, a potom to aplikovali na novú hrozbu. Využili toho istého kultúrneho postrachu. Tvrdili, že existuje tajná organizácia, že predstavuje zosobnenie zla, že chce infiltrovať školy, chce ovládnuť spoločnosť, chce, aby americké ženy museli nosiť závoje. A pretože vieme, že je to zosobnenie zla, zabime ho, problém prestane existovať.“

 

Severné společenstvo dodávalo Američanom akýchkoľvek zajatcov

A tak se Američania rozhodli zaútočiť na Afganistan, kde deklarovali, že sa snažia o nájdenie a zničenie jadra tejto organizácie. V Afganistane sa Američania spojili so skupinou, nazvanou Severné spojenectvo. To predstavovalo voľné zoskupenie vojnových magnátov, ktorí bojovali proti Talibanu, islamcom, ktorí ovládali Afganistan. Najlepšími vojakmi Talibanu boli tisíce zahraničných vojakov z výcvikových táborov, ktoré Severné spoločenstvo nenávidelo.

Teraz získalo riešenie ako sa bojovníkom pomstiť. Američania boli presvedčení, že sú títo muži teroristami z Al Kaidy. Severné spoločenstvo im to logicky nevyvracalo. Američania mu totiž platili za každého dodaného väzňa. Ale väčšina týchto bojovníkov nikdy nemala s bin Ladinom ani s medzinárodným terorizmom nič spoločného. Oni ako aj Taliban boli radikálnymi nacionalistami, ktorí chceli vytvoriť islamské spoločnosti v svojich vlastných krajinách. Teraz boli buď usmrtení alebo odvedení do zálivu Guantanamo.

 

Žiadne podzemné bunkre - Al Kaida neexistovala

A islamizmus ako organizované hnutie, ktorého cieľom bolo zmeniť moslimský svet, bol v Afganistane zničený. Avšak ako zmizol zo scény, nahradili ho stále extravagantnejšie fantázie o vplyve a dosahu organizácie al Kaida. V decembri informovalo Severné spoločenstvo Američanom, že sa bin Ladin skrýva v pohorí Tora Bora. Američania boli presvedčení, že našli jadro jeho organizácie.

Americký TV moderátor: „Pri hľadaní Usámy bin Ládina, sa hovorí o tom, že sa skrýva niekde v jeskyniach. Americký ľud by mal však vedieť, že to nie sú žiadne jednoduché diery niekde v horách. Takto to vyzerá (obraz podzemnej pevnosti) - je to pevnosť, mnohovrstevnatý komplex. Spálne, na vrchu kancelárie, tajné východy po stranách, vybudovaný hlboko v zemi, aby sa nedal termálne objaviť, ventilačné systémy, vchody tak veľké, že sa do nich dá vojsť vozidlami aj tankami. Sú tu počítačové aj telefónne systémy. Je to velmi moderné.“

Rumsfeld: „Máte naprostú pravdu. Oni to myslia úplne vážne. A takých komplexov existuje mnoho.“

Američania po mnoho dní prečesávali pohorie Tora Bora najsilnejšími zbraňami, ktoré mali. Vyplatili Severnému spoločenstvu viac než milión dolárov za pomoc a za informácie. Následne sa jeho bojovníci vydali do hôr vziať bin Ladinovu pevnosť útokom a zatknúť teroristov z Al Kaidy a jej vedúcich predstaviteľov.

Našlo sa však len niekoľko malých jaskýň, ktoré boli buď prázdne alebo boli používané ako sklady munície. Žiadne systémy podzemných bunkrov neexistovali, neexistovali ani žiadne podzemné tunely. Pevnosti taktiež neexistovaly.

Severné spoločenstvo predalo Američanom určitý počet väzňov, o ktorých tvrdilo, že sú bojovníkmi z Al Kaidy. Neexistovali pre to však žiadne dôkazy. Podľa niektorých nepodložených zdrojov chytalo jednoducho Severné spoločenstvo kohokoľvek, kto aspoň vzdialene vyzeral ako Arab a predávalo týchto väzňov Američanom za ďalšie peniaze.

Američania začali prehľadávať všetky jeskyne po všetkých horách vo východnom Afganistane. Hľadali tam skrytú organizáciu Al Kaida.

Nech sa však snažili akokoľvek, nenašli nič. Zdalo sa, že Al Kaida úplne zmizla.

Britský plukovník: „Honba príslušníkov Al Kaidy a Talibanu pokračuje. A stojíme bok po boku so Spojenými štátmi a ostatnými koaličnými spojencami v globálnej vojne proti terorizmu.“

O päť týždňov neskôr

Reportérka: „Koľko príslušníkov Al Kaidy ste chytili?“

Ten istý britský plukovník: „Nechytili sme žiadnych, pretože –– „

Reportérka: „A koľko sa vám ich podarilo usmrtiť?“

Plukovník: „Neusmrtili sme žiadnych.“

Strašlivou pravdou bolo, že tam nikde nič nebolo, pretože Al Kaida ako organizácia neexistovala.

Útoky proti USA naplánovala malá skupina, ktorá sa koncom deväťdesiatych rokov sústredila okolo bin Ladina. To, čo je zjednocovalo, bola myšlienka, extrémnej interpretácie islamizmu, ktorú rozpracoval Ayman Zawahiri. Americkú inváziou bola táto skupinka zničená, usmrtená či rozprášená. Zostala len myšlienka. A skutočným nebezpečím bolo, že táto myšlienka môže inšpirovať skupiny ako aj jednotlivcov po celom svete, ktorí nemali žiadne vzájomné styky. Keď Američania a Briti hľadali organizáciu, naháňali sa za iluzórnym nepriateľom a zanedbali skutočnú hrozbu.

Jason Burke: „Bol som u britských vojakov, keď prdhliadali hory vo východnom Afganistane. A zakaždým kedy dostali informáciu o nejakom mieste, kde údajne mala byť základňa Al Kaidy či Talibanu, dorazili tam a nikto tam nebol, len pár vydesených pastierov. To mi pripadalo ako fantastický obraz pre celú vojnu proti terorizmu. Pretože ľudia hľadali niečo, čo neexistovalo. Žiadna organizácia so spiacimi bunkami neexistuje. Existuje myšlienka u mladých rozhnevaných moslimských mužov po islamskom svete. Toto je hrozbou.“

 

Neokonzervatívci hľadajú Al Kaidu v USA

Avšak neokonzervatívci sa stávali čoraz viac obeťou vlastnej fantázie. V rámci ďalšieho kroku sa rozhodli odhaliť túto sieť v samotných USA.

Paul Wolfowitz: „Toto je organizácia, ktorá prenikla do asi 60 krajín, vrátane USA, a je nutné ju vykoreniť. Našimi výzvednými prioritami je zlikvidovať túto organizáciu tu v USA.“

Americká vláda začala hľadať na americkom území organizáciu Al Kaida. Tisíce osôb bolo zatknutých a všetkým bezpečnostným zložkám bolo nariadené, aby hľadali teroristov.

Postupne americká vláda skutočne túto organizáciu našla, množstvo skrytých buniek po celých Spojených štátoch.

Bush: „Neutralizovali sme teroristov v Buffalu, v Seattle, v Portlande, v Detroite, v Severnej Karolíne, na Floride. Sme rozhodnutí zlikvidovať nepriateľa, než bude schopný zaútočiť na náš ľud.“

Američania im začali hovoriť „spiace bunky“ a začali tvrdiť, že len čakajú zaútočiť. Avšak v skutočnosti neexistujú dôkazy, že zatknuté osoby malo čokoľvek spoločného s teroristickým spiknutím. V meste Portland naháňali Američania zase iluzórneho nepriateľa.

David Cole, profesor práva, Portland University: „Keď začnete skúmať podrobnosti, fakta teórií o spiacich bunkách proste nepodporujú. Neexistujú žiadne dôkazy, že by akákoľvek skupina v USA pripravovala akékoľvek teroristické akcie. Ani v jednom prípade od 11. septembra.“

Dôkazy vo všetkých týchto prípadoch sú nepresvedčivé a často bizardné. Táto videokazeta bola hlavným dôkazným materiálom v prvnom prípade. Bola nájdená pri policajnej razii v tomto dome v Detroite. Boli tam zatknutí štyria Arabi na základe podozrenia, že tvoria „spiacu bunku“ Al Kaidy. Obvinil ich z toho iný imigrant, Youssef Hmimssa. Avšak Hmimssa bol v skutočnosti medzinárodný podvodník s 12 falošnými menami, stíhaný za podvody na mnohých miestach USA. Napriek tomu mu FBI ponúkla, že zníži jeho tresty za podvody, pokiaľ bude svedčiť proti vyššie spomenutej štvorici Arabov. A na podporu Hmimssových tvrdení využila FBI spomenutú videokazetu.

Na prvý pohľad je to nevinný videozáznam návštevy niekoľkých teenagerov v Disneylande. Avšak americká vláda objavila, že videokazeta má skrytý a ničivý význam.

Ron Hansen, reportér, Detroit News: „Vláda tvrdila, že teroristi natáčajú práve takéto kazety tak, aby bol ich skutočné účely skryté. Preto videokazeta vyzerá ako normálny turistický videozáznam návštevy v Disneylande. V skutočnosti je údajne jej účelom zhodnotiť Disneyland za účelom teroristického útoku. Práve to, že tá videokazeta vyzerá turisticky, je údajne priamym dôkazom toho, že to turistická kazeta nie e. To, že na tom zázname mladí ľudia spolu hovoria, rozprávajú si vtipy a naťahujú sa pred kamerou, to má všetko zakryť jeho tajný výzvedný charakter.“

Americká vláda bola presvedčená, že je videokazeta plná skrytých významov. Krátky záber stromu pred hotelom, kde bola skupina ubytovaná, napríklad bol interpretovaný ako zámer teroristov umiestiť tam strelca, ktorý mal strieľať na automobily na diaľnici. A časť záznamu, ktorá vyzerala, že niektoo omylom nechal kameru bežať, bola v skutočnosti teroristická príprava - terorista tajne počítal vzdialenosti, aby ukázal ostatným, kam umiestiť bombu.

Vláda taktiež tvrdila, že bunka v Detroite plánovala zaútočiť na americké vojenské základne po celom svete. Aj o tom sa údajne našli skryté dôkazy. V diáre v dome v Detroite našli kus papiera. Bezcieľne kresbičky boli podľa americkej vlády údajne v skutočnosti plány útokov na americkú základňu v Turecku.

William Swor, obhajca: „Vláda predvolala bezpečnostnú dôstojníčku z tejto základne a tá svedčila, že tieto kresbičky interpretovala ako hlavné vzletové a pristávacie plochy, toto sú údajne lietadlá Awacs, toto údajne stíhačky a tieto čiary streľba. Týchto pár čiar je údajne opevnený bunker.“

Onedlho sa však zistilo, že tieto kresby v diáre nakreslil šialenec. Boli to fantázie jedného Jemenca, ktorý si myslel, že je ministrom obrany pre celý Blízky východ. Spáchal sebevraždu rok predtým, než obvinenie vôbec do Detroitu prišli. Svoj diár zabudol pod posteľou v dome. Navzdory tomu boli dvaja z obvinenýchuznaní vinnými. Potom však vládny svedok, Hmimssa, povedal dvojici svojich spoluväzňov, že si to celé vymyslel, aby mu bol znížený trest za podvody. Odsúdení muži boli prepustení. Avšak americký prezident Bush napriek tomu citoval na verejnosti tento prípad ako prvý úspech na domácej fronte vojny proti terorizmu.

Bush: „Teroristov sme prinútili k úteku. Utekajú. Jeden po druhom, teroristi dostávajú lekcie o tom, čo znamená americká spravodlivosť.“

Iný prípad v meste Buffalo v státe New York sa javil na prvý pohľad vierohodnejší. Šesť mladých jemenských Američanov sa vybralo do islamského výcvikového tábora v Afganistane. Cestovali tam na začiatku roka 2001 a strávili tam dva až šesť týždňov vo výcvikových kurzoch a v kurzoch islamskej revolučnej teórie. Dvaja z nich sa dokonca v tábore stretli osobne s bin Ladinom. Potom sa vrátili späť do mesta Buffalo, kde žijú, ale nepracujú. FBI sa dozvedela o ich ceste a sledovala ich 24 hodín denne takmer rok. Lenže oni sa nechovali podezrivo. Potom jeden z nich, Al Bakri, odcestoval do Bahrainu a napísal kamarátom E-mail. V ňom sa uvádzalo, že sa tam bude ženiť a že ich teraz dlhšiu dobu neuvidí. CIA, ktorá sledovala ich maily, to analyzovala ako zakódovanú správu. Podľa názoru spravodajskej služby ten mail znamenal, že bunka pripravuje sebevražedný atentát proti americkej piatej flotile.

William Swor: „FBI a vláda interpretovali tento mail ako niečo nebezpečného. Verili, že slovo „svadba“ je kód a že výraz „už vás neuvidím, pretože sa budem ženiť“ znamená prípravu sebevražedného atentátu.“

Americký činiteľ: „Dobré odpoludnie. Americké bezpečnostné jednotky za posledných 24 hodín identifikovali a ochromili vycvičenú jednotku Al Kaidy na americkej pôde.“

Zatknutie oznámil hrde Washington ako príklad ďalšej tajnej bunky, pripravujúcej útok. Veľmi skoro však vyšlo najavo, že okrem tohoto E-mailu neexistujú žiadne iné dôkazy.

Preto americká vláda celý prípad ticho odložila. Namiesto toho boli mladí muži stíhaní za to, že odišli do výcvikového tábora. Všetky ostatné prípady boli ešte chabejšie.

William Swor: „Vláda bola právom znepokojená na začiatku. Toto znepokojenie vzala a premenila ho v paniku. Mala racionálne otázky. Vzali ich a vytvorili z nich naprosté fantázie. Začínali od záverov a spätne si doplnili všetky prázdne miesta. Celé to bolo vedené túžbou nájsť teroristov. Ak si založíte predpoklady na predpokladoch, môžete dôjsť k čomukoľvek. Bola to fantázia, ktorá sa politikom hodila.“

Bush: „A nemýľte sa, vedieme vojnu na domácej pôde, rovnako ako v zahraničí.“

V Británii vláda vytvorila rovnako ako aj väčšina médií dojem, že existuje skrytá sieť buniek al Kaidy, ktoré sa pripravujú na útoky. Ani tu však neexistovali a stále neexistujú žiadne dôkazy.

Zo 664 osôb, zatknutých podľa Zákona o terorizmu po 11. septembri 2001 nedošlo k odsúdeniu jedinej osoby za členstvo v organizácii Al Kaida. Len tri osoby boli doposiaľ odsúdené za kontakty s nejakou islamskou organizáciou. Žiadne tieto rozsudky sa netýkajú teroristického spiknutia. Sú to rozsudky za zbieranie financií alebo za vlastníctvo islamistickej literatúry.

Väčšina osôb, odsúdených po 11. septembri podľa Zákona o terorizme boli členovia írskych teroristických organizácií, ako UVF alebo Skutočná IRA. Mnoho zatknutí, dramaticky oznámených ako súčasť skrytej siete Al Kaidy, bol v skutočnosti tak absurdných ako prípady v Amerike. Napríklad, londýnska polícia zatkla moslima, ktorý podľa nej riadil medzinárodnú organizáciu teroristického výcviku. Ukázalo sa, že muž ponúkal výcvik pre bezpečnostných strážcov. Kurz mal názov: „Absolútna obrana proti džihádu“. Jeho jediným zákazníkom bol bezpečnostný zamestnanec supermarketu Tesco, ktorý sa chcel naučiť, ako sa fyzicky brániť proti páchateľom krádeží. Zmienený moslim bol oslobodený.

Potom došlo k údajnému silvestrovskému spiknutiu, v rámci ktorého sa údajne pripravoval útok na Edinburg počas silvestrovskej noci. Aj tento prípad bol v tichosti odložený, keďže sa ukázalo, že kľúčovou súčasť obvinenia, mapu, znázorňujúcu ciele, ktoré sa mali stať terčom útoku, nechal v byte obvinených osôb austrálsky turista, ktorý si na ňu zakrúžkoval pamätihodnosti, ktoré plánoval v Edinburgu navštíviť. Nikto nikdy nebol zatknutí za plánovanie útokov plynom na londýnske metro. Bola to fikcia, ktorá prešla médiami. Rovnako ako v Amerike neexistujú žiadne dôkazy o existencii desivej a nepriateľskej siete, skrytej pod povrchom spoločnosti, o ktorej existencii sa vláda a médiá snažia presvedčiť svojich občanov.

Bill Durodie, bezpečnostný analytik, Kings College, Londýn: „Netvrdím, že by nemohlo na britskom území dôjsť k teroristickému útoku. Hovorím však, že máme prehnané predstavy o hrozbe terorizmu, ktoré sú ochromujúce. Stačí len skúmať dôkazy a hneď zistíme, že reagujeme ako spoločnosť prehnane.“

 

Skutočná hrozba terorizmu sa vytratila - vytvárajú sa fiktívne hrozné svety

Americká a britská vláda skreslili a prehnali skutočnú podstatu tejto hrozby. Po svete existujú nebezpečné a fanatické skupiny, ktoré boli inšpirované extremnymi islamskými teoretikmi. Sú pripravené použiť techník masového teroru proti civilistom. Dokazujú to jasne atentáty v Madride a Londýne. Ale to nie je nový jav. To, čo je nové, je ako americká a ďalšie vlády premenili túto zložitú a rozdrobenú hrozbu v ucelenú fantáziu organizovanej siete jedinečne mocných teroristov, ktorí majú možnosť zaútočiť kdekoľvek a kedykoľvek.

A nikto túto fantáziu nespochybňuje, pretože slúži výhodne záujmom toľkých ľudí...

Pre tlač, televíziu a pre stovky odborníkov na terorizmus je to materiál, ktorým môžu zaujať verejnosť, práve preto, že je to tak podobné fiktívnym svetom. A islamisti si sami uvedomili, že keď budú túto mediálnu fantáziu podporovať, môžu sa prostredníctvom nej stať mocnou organizáciou, aj keď len v predstavách ľudí.

Hlavným aktérom v tejto propagandistickej bubline je jeden bin Ladinov spoločník, ktorého zajali Američania, volal sa Abu Zubaida.

Zubaida začal vysvetľovať svojim vyšetrovateľom strašné spiknutia, ktoré pripravuje Al Kaida. Niektoré z nich parafrázoval podľa hollywoodskych filmov ako Godzilla, ktoré videl ešte v Afganistane.

Dr. John Prados, National Security Archive, Washington: „Zubaida porozprával vyšetrovateľom príbehy, založené na tom, o čom si myslel, že z toho bude mať USA strach. Napríklad podľa filmu Godzilla, v ktorom príšera zničí brooklynský most, písal vyšetrovateľom, že Al Kaida chce zničiť brooklynský most. Že bude útočiť na hromadnú dopravu, na metro. Že plánuje útočiť na byty a na nákupné strediská, na Sochu svobody, najrôznejšie veci.“

Moderátor v televízii: „Al Kaida plánuje útoky na byty, hotely a ďalšie mäkké ciele v USA.“

Abu Zubaida taktiež povedal, že islamci zamýšľajú použiť desivé nové zbrane. Výbušné nové zbrane, ktoré údajne rozšíria radiáciu vo všetkých mestách, tzv. špinavé bomby. A médiá to celé prevzali. Popísali špinavú bombu ako nesmierne nebezpečnú zbraň, ktorá by usmrtila tisíce ľudí. Tým médiá ešte viacej dokreslila desivosť skrytého nepriateľa. V skutočnosti je však hrozba použitia špinavej bomby len ďalšou ilúziou. Má rozšíriť rádioaktívny materiál prostredníctvom konvenčnej explózie. Takmer všetky štúdie takejto zbrane dospeli k názoru, že radiácia, šírená takýmto spôsobom, by neusmrtila nikoho, pretože by bol rádiaktívny materiál nesmírne rozdrobený. A pokiaľ by bola postihnutá oblasť rýchlo očistená, dlhodobý dopad by bol zanedbateľný. V minulosti takéto zbrane testovali americká aj iracká armáda a obe armády dospeli k záveru, že sa jedná práve z tohoto dôvodu o úplne neúčinnú zbraň.

Rozsah tejto fantázie rástol ďalej a ďalej, ako si ďalšie a ďalšie skupiny uvedomovali, akú im dáva táto fikcia obrovskú moc. Obzvlášť dobre si to uvedomovala skupina, ktorá túto myšlienku rozšírila ako prvá, neokonzervatívci. Pretože tí zistili, že môžu túto myšlienku využiť k realizácii svojej vízie, že má Amerika vo svete zvláštne poslanie bojovať proti zlu. A toto epické poslanie poskytne význam a zmysel americkému ľudu.

Preto začali s Irakom. A práve tak, ako objavili skrytú realitu terorizmu pod povrchom v Amerike, našli skryté kontakty, o ktorých existencii doposiaľ nemal nikto najmenšie podezrenie, medzi organizáciou Al Kaida a Saddamom Husainom.

Bush: „Z dôkazov od výzvedných služieb, z tajnej komunikácie a z výpovedí zatknutých osôb vyplýva, že Saddam Husain napomáha teroristom a chráni ich. Vrátane členov organizácie Al Kaida. Predstavte si 19 únoscov s inými zbraňami a inými plánmi, tentokrát za pomoci Saddama Husaina.“

Richard Perle: „Nemôžem veriť tomu, že ľudia tvrdia, že medzi Saddamom Husainom a Al Kaidou nie sú žiadne styky. To proste nie je pravda. Nebol objevený priamy styk medzi Saddamovou výzvednou službou a spiklencami z 11. septembra, ale aj tak existujú dôkazy, ktoré naznačujú, veľmi pravdepodobne, pomoc útočníkom . Ľudia sa mýlia, keď tvrdia, že neexistuje súvislosť medzi Al Kaidou a Saddamom Husainom.“

Motorom tejto novej globálnej politiky a vojny proti terorizmu je moc strašných fantastických vízií. Zlá koordinovaná sieť prepojených hrozieb sa podľa nich rozšírila po celom svete. Moc týchto fantastických vízií je taká silná, že začala premieňať samotnú podstatu politiky. Pretože politici začali stále častejšie zisťovať, že ich schopnosť predstaviť si budúcnosť a strašné nebezpečie, ktoré skrýva, im poskytuje na svete novú a hrdinskä pozíciu.

V povojnových rokoch využívali politici tiež svoju predstavivosť, ale k tomu, aby ľuďom predostreli optimistické vízie lepšej budúcnosti, ktoré vytvoria pre svojich občanov. Na základe týchto vízií získavali moc a autoritu.

Avšak tieto sny sa rozložili a politici ako Tony Blair sa stali už len manažérmi verejného života. Ich politiku často určuje rozhodovanie focus groups, skupín verejnosti odpovedajúcich na otázky prieskumníkov.

 

Preventívny princíp od hnutia Zelených

Vojna proti terorizmu politikom ako je Blair umožnila, aby predostreli novú veľkú víziu budúcnosti. Jedná sa však o temnú víziu iluzórnych nebezpečí. A preto sa stala katalyzátorom politiky nová sila: Strach z imaginárnej budúcnosti.

Tony Blair: „Ide o strach, že jedného dňa tieto nové hrozby zbraní hromadného ničenia, teroristické štáty a medzinárodný terorizmus sa spoja a spôsobia katastrofu našeho sveta. Hanbil by som sa, keby som vedel, že som túto hrozbu predvídal, každý deň, a nič som proti nej neurobil.“

Tony Blair: „Možno to nevybuchne a nezahltí nás to tento mesiac alebo budúci. Možno ani v tomto roku či v budúcom.“

Blair argumentoval, že tvárou v tvár novej hrozbe globálnej teroristickej organizácii je úlohou politikov dívať sa do budúcnosti a predstaviť si to najhoršie, k čomu by mohlo dôjsť, a vopred jednať, aby sa tomu zabránilo. Tým prijal Blair myšlienku, ktorú vypracovalo hnutie Zelených. Volala sa „preventívny princíp“.

V osemdesiatych rokoch argumentovali myslitelia ekologického hnutia, že svetu hrozí globálne otepľovanie. Vtedy však pre to neexistovali žiadne dôkazy. Tak ekológovia predložili radikálnu argumentáciu, že vlády majú vyššiu povinnosť. Nemôžu čakať na dôkazy, pretože to už môže byť príliš neskoro. Musia jednať imaginatívne, na základe intuície, aby zachránili svet pred hroziacou katastrofou.

Bill Durodie: „V podstate tvrdí preventívny princíp, že ak nemáme dôkazy, že sa niečo môže stať problémom, nie je dôvod nejednať, ako keby problém neexistoval. To je veľmi slávny argument, obsahujúci tri zápory. V podstate sa tým tvrdí, že je úplne správne jednať bez dôkazov. Musíme si dokázať predstaviť, čo sa v najhoršom prípade môže stať, a využiť túto predstavivosť pre najhoršie možné dôkazy, ktoré sú v súčasnosti k dispozícii.“

Tony Blair: „Kúpila by si Al Kaida zbrane hromadného ničenia keby mohla? Určite. Má na to peniaze? Pravdepodobne. Použila by takéto zbrane? Zaiste.“

Bill Durodie: „Ale akonáhle si začnete predstavovať, čo by sa mohlo stať, už neexistujú žiadne hranice. Čo keby k tomu mali prístup, čo keby to mohli použiť, čo keby sme neboli pripravení? Je to presun od vedeckého rozhodovania na základe dôkazov k špekulatívnemu jednaniu na základe predstáv o najhoršej možnosti.“

A práve tento princíp začal určovať vládnu politiku vo vojne proti terorizmu. V Amerike aj v Británii boli zatýkané osoby a umiestňované do vysoko bezpečnostných väzení vonkoncom nie za zločiny, ktoré spáchali, ale pretože si politici mysleli, alebo si predstavovali, že by nejaký zločin mohli spáchať v budúcnosti - aj keď neexistovali žiadne dôkazy, že to skutočne zamýšľali urobiť.

Americký generálny prokurátor tento princíp vysvetlil ako tzv. „paradigmu prevencie“: „Museli sme zmeniť spôsob, ako o skutočnostiach uvažujeme. Nemôžeme reagovať až po zločine, nemôžeme čakať na dôkazy. Tak by sme americký ľud neochránili.“

David Cole: „Podľa preventívneho paradigmatu namiesto toho, aby sa ľudia posudzovali podľa toho, čo sa im dá dokázať, že urobili v minulosti, je zavierate na základe toho, o čom si myslíte, že by mohli urobiť v budúcnosti. A ako môže tá uväznená osoba dokázať, že to, čo si myslíte nie je pravda? A tak vláda zrušila všetky právne normy, ktorých účelom je rozlíšiť vinných od nevinných. Pretože proste tie procesy sa nedajú použít na tento spôsob zatváranie ľudí na základe podozrenia, čo by mohli urobiť v budúcnosti.“

Stúpenci preventívneho princípu argumentujú, že táto strata práv je cenou, ktorú spoločnosť musí zaplatiť vzhľadom k tomu, že čelí hroznej a jedinečnej hrozbe od organizácie Al Kaida.

Avšak ako táto trilógia ukázala, predstava, že existuje skrytá, organizovaná sieť terorizmu, je v podstate len fantáziou. Tým, že politici prijali preventívny princíp, dostali sa do pasce začarovaného kruhu. Predstavujú si to najhoršie o organizácii, ktorá v podstate ani neexistuje.

Nikto to však nespochybnil, pretože je priamym základom preventívneho princípu predstavovať si bez dôkazov to najhoršie, čo sa môže stať. Namiesto toho osoby, ktoré šíria najdesivejšie predstavy, sa stávajú najmocnejšími.

Tento príbeh začal pred viac než tridsiatimi rokmi, kedy sa začal rozpadať sen, že politici môžu vytvoriť lepší svet. Z tohoto rozkladu vznikli dve skupiny: islamisti a neokonzervatávci.

Zo spätného pohľadu v súčasnosti vidíme, že tieto skupiny boli poslednými politickými idealistickými, ktoré sa vo svete rastúcej dezilúzie pokúsili presadiť inšpiračnú moc politickej vízie, aby tým naplnili život ľudí zmyslom.

 

Strach je jediný nástroj, ktorým si politici môžu dnes udržať moc

Avšak ani jednej z oboch týchto skupín sa nepodarilo zmeniť svet. Namiesto toho, spoločne, vytvorili podivnú dnešnú fantáziu strachu, ktorej sa zmocnili politici. Pretože vo veku, v ktorom všetky veľké myšlienky prišli o dôveryhodnosť, je strach z imaginárneho nepriateľa to jediné, čo politikom ostáva, aby si udržali moc.

Bill Durodie: „V spoločnosti, ktorá neverí v nič, sa stáva strach jedinou agendou. Dvaciatemu storočiu dominoval konflikt medzi voľnotržnou pravicou a socialistickou ľavicou, aj keď mali oba tieto názory svoje problémy a svoje obmedzenia, aspoň v niečo verili. Dnes však spoločnosť neverí v nič. A spoločnosť, ktorá neverí, sa obzvlášť silne bojí ľudí, ktorí v niečo veria. A preto týchto ľudí označujeme za fundamentalistov a fanatikov a tí potom spoločnosť ďaleko viacej ovládajú, než koľko si zaslúžia. Je to dôkazom toho, do akej veľkej miery sme v súčasnosti izolovaní a atomizovaní. Nie je to dôkazom ich vnútornej sily.“

Ale tento strach nepotrvá. A rovnako tak, ako sa ukázalo, že sny, ktoré politici kedysi sľubovali, sú ilúziami, to isté sa ukáže aj pri desivých nočných snoch. A potom budú naši politici musieť čeliť skutočnosti, že nemajú žiadne vízie, ani dobré, ani zlé, ktoré by nám mohli predotrieť.

< Dozadu