Prezident Bieloruska Alexander Lukašenko oznámil na slávnostnej prehliadke v Minsku venovanej Dňu víťazstva, že „zložitá súčasná situácia si vynucuje zvýšenie kvality a rozsahu obranyschopnosti našej krajiny“. „Pre to my prijmeme všetky opatrenia. Základná pozornosť – zabezpečenie nevyhnutnej úrovne rozvoja Ozbrojených síl“, - povedal predstaviteľ krajiny.

„Pripomínajúc si výsledky vojny, pochopím, že pre nás neexistuje nič dôležitejšie, ako zabezpečenie mieru, bezpečnosť národu a nezávislosť krajiny. Najme na to musí byť zameraná naša politika. Vzácne dedičstvo - sloboda a nezávislosť - musia nielen platiť, ale aj obraňovať pred politickými a ekonomickými hrozbami a to všetkými prostriedkami ", - zdôraznil bieloruský vodca.

Prezident takisto vyjadril „veľkú vďaku“ veteránom vojny za to, že oni „nám darovali životy“. „Môžete byť presvedčení, že v Bielorusku nesmrteľné činy Sovietskeho ľudu si budeme vždy ctiť“, - ubezpečil Alexander Lukašenko.

„V pamäti národa navždy ostane  odvaha a hrdinstvo tých, ktoré vydržali tie najťažšie skúšky a zvíťazili v tej najťažšej vojne minulého storočia. Význam tohto Víťazstva pre celé ľudstvo je neopakovateľný. Ono sa stalo symbolom víťazstva života nad smrťou, slobody nad otroctvom, humanizmu nad rasizmom, priniesol do života odplatu za agresiu a násilie, odpovedal na šialené ambície a predstavy o ovládnutie sveta“, . cituje predstaviteľa krajiny jeho tlačová služba.

Lukašenko: pokusy o revíziu dejín sa stali politickou tendenciou 

Spoločne s tým, podľa slov bieloruského prezidenta, v poslednej dobe vo svete stále častejšie sa uskutočňujú pokusy o revíziu dejín a o pravdivom vyjadrovaní sa o Druhej svetovej vojne, ktorá pozostáva aj v tom, že „rozhodujúcu úlohu v antifašistickom boji zohral Sovietsky zväz“. 

„Žiaľ, stále častejšie sa nachádzajú ľudia, , ktorí spochybňujú milióny životov obetovaných za slobodu, náhradou za „hľadanie pravdy“ , aby mohli odvádzať pozornosť od nášho vojaka a partizáni, aby mohli hanobiť vlastencov, ktorí bojovali za oslobodenie svojej krajiny, - povedal prezident Bieloruska. 

„Horšie je to, že tieto pokusy začali prerastať do politických tendencií. V súčasnosti musíme urobiť všetko možné, aby sme zastavili revíziu dejín“, - podčiarkol Alexander Lukašenko. 

„Vtedy, v roku 1941 sa neuskutočnili len stretnutie krajín a obrovských vojenských potenciálov. To bol obrovský boj dvoch rôznych protichodných systémov, opačných riadiacich a ideologických hodnôt. V tomto stretnutí sme zvíťazili. 

Na obranu Vlasti sa postavil celý národ. Najmä preto táto vojna na večnosť vošla do dejín ako Veľká Vlastenecká vojna“, - vyhlásil predstaviteľ Bieloruska. 

„Dnes, v parádnych uniformách v Minsku, Moskve a v Kyjeve plece vedľa pleca stoja vojaci bratských slovanských krajín. Spomienky na hrdinské činy sú posvätné. No napriek tomu, aby sme sa vyhli tragickým omylom minulosti, musíme urobiť správne východiská. Vyzývame všetky krajiny sveta, aby neignorovali nové výzvy a nebezpečné tendencie, ktoré ohrozujú našu bezpečnosť“, - povedal Bieloruský prezident.

Kremeľ môže stratiť Bielorusko.

Bieloruský predstaviteľ Alexander Lukašenko je znechutený súčasnými vzťahmi zo Západom, ktorý neodpovedal na Bieloruskom prijaté ústretové kroky a je znechutený aj politikou Moskvy, ktorá nabrala kurz na vytváranie „pragmatických“ vzťahov s Minskom. O tom Lukašenko hovoril v interviu pre agentúru Reuters. Lukašenko povedal, že on očakával od Kremľa aj od Západu viac ako oni robia teraz pre Minsk a ďalej povedal – je vidieť, že ani jednu, ani druhú stranu neuspokojuje súčasný prezident Bieloruska.

Bielorusko prejavilo záujem o zlepšenie vzťahov s EÚ a USA v súvislosti s hromadiacimi sa spormi s jeho hlavným spojencom Ruskom. Napriek tomu, v poslednom čase Európska únia, ktorá len nedávno povolila vstup Lukašenka a členov bieloruskej vlády, opätovne zvyšuje kritiku Minsku z dôvodov temp reforiem a situácie v oblasti ľudských práv.

„V poslednom čase sme veľa urobili v oblasti vytárania vzťahov s našimi západnými partnermi... No ak to máme hodnotiť v celku, nepovedal by som, že sme urobili všetko, čo sme chceli urobiť a čo Západ od nás požadoval“, - povedal Lukašenko.

„Existujú úspechy, no je to dlhodobý proces ... My sme čakali od Západu viac“, - doplnil on.

Lukašenko pomenoval západných politikov „nezodpovednými“ a povedal, že v počte odvetných krokov pre zlepšenie vzťahov s Bieloruskom Európska únia musí vytvoriť plnohodnotný politický dialóg s Minskom, odstúpiť od vízových sankcií a prinavrátiť krajine trhové preferencie, ktoré Bielorusku zobrali pred niekoľkými rokmi z dôvodov politického nesúhlasu s postupom Západu.

„My urobíme presne toľko krokov, koľko je schopný urobiť Západ. Nemôžem hovoriť ani o ústretových krokoch, ktoré som ja urobil a Západ ich nechcel ani vidieť. Aj to nás veľa stálo“, - povedal Lukašenko.

Nakoniec, Západ počíta, že Bielorusko sa bude ponáhľať cestou demokratizácie podľa ich vzoru a kritizuje Minsk za to, že ešte nezaviedlo zákaz trestu smrti.

Napriek tomu, podľa názoru bieloruského prezidenta, tieto obvinenia sú len zámienkou.

„Západu sa nepáči náš smer a súčasný prezident. To je všetko. Prosím, buďme úprimní“, - povedal Lukašenko.

Súbežne s tým, už dávno na Rusko nahnevaný prezident Bieloruska povedal, že Moskva môže stratiť Bielorusko, ak bude pokračovať v „pragmatickej politike“, ktorá predpokladá zmenu už predtým dohodnutých termínov pre bieloruské podniky a ekonomiku.

Osobitne citlivým pre Minsk v poslednom čase sa stalo rozhodnutie Ruska zaviesť vývozné clá na dodávky ropy, na základe čoho práca bieloruských podnikov sa predražuje.

„Jednostranný pragmatizmus, zavedenie colných poplatkov na ropu a ropné výrobky pre jedného člena Colnej únie, pre Bielorusko, a neuplatňovanie takých istých zásad pre druhého člena – pre Kazachstan, tak to je pri najmenšom korupčný škandál“, - povedal Lukašenko.

Koncom minulého roka Bielorusko, Rusko a Kazachstan oznámili, že vytvárajú od júna tohto roku colnú úniu a Minsk počíta s tým, že požadovanie colných poplatkov za ropu je v protirečení s touto dohodou.

Pritom Lukašenko zároveň povedal, že zatiaľ neplánuje vystúpiť z Colnej únie.

„Je otázne, či táto Colná únia bude mať svoje perspektívy, ak my budeme ustupovať od svojich dohôd a porušovať fundamentálne princípy. Ja si myslím, že je všetko pred nami. My sme ešte len začali vytvárať zväz... No vystúpiť z Colnej únie, to by určite bola chyba“, - povedal bieloruský predstaviteľ.

Spor Lukašenka s Ruskom postavil aj otázku o jeho účasti na neformálnom stretnutí predstaviteľov krajín SNŠ, ktorý sa uskutoční v Moskve 8 mája. V utorok Lukašenko povedal, že nehľadiac na názorové rozdiely s Ruskom a celú radu úloh vo vlastnej krajine v predvečer Dňa Víťazstva aj on sa zúčastní na stretnutí.

„Samozrejme že treba cestovať. Nechcem tam cestovať no patrí sa. To je demonštrácia našej jednoty, úcta k našej spoločnej minulosti“, - povedal bieloruský prezident.

Podľa názoru Lukašenka, EÚ si dala prestávku v plnení naplánovaných úloh až do začiatku roka 2011 – do prezidentských volieb v Bielorusku, v ktorých, ako už oznámil bieloruský prezident, bude kandidovať. Lukašenko varoval Západ aj Rusko pred zasahovaním do politickej kampane v Bielorusku.

„V danej situácii chápem, že Západ pozastavil akékoľvek pohyby a bude čakať na voľby. Mňa to veľmi prekvapuje. Situácia v Bielorusku je absolútne čitateľná. Ak si niekto myslí, že je tu možné ... vytvoriť podmienky pre nejaké „revolúcie“, tak on je jednoducho politický šarlatán“, - povedal Lukašenko.

Už predtým Lukašenko prisľúbil Bielorusom tvrdú predvolebnú kampaň, vyzval spoluobčanov, aby nepripustili rozvoj udalostí podľa scenára z Kirgizska – zvrhnutie prezidenta na základe prevzatia moci opozíciou.

V interviu venovanému Reuters Lukašenko povedal, že neočakáva zasahovanie do volieb zo strany Ruska.

„Je možné, že v Rusku by niekto aj chcel aby tu bol druhý prezident. No pre Rusko je Lukašenko zlý len preto, lebo nebol dosadený Kremľom, nepoklonkuje a nedoprosuje sa. Všetko ostatné má pre ruské ... Môže byť, že ja som pre nich nie veľmi vhodný, no nemyslím si, že oni budú tu hľadať niekoho iného“, - zakončil bieloruský prezident.

Dnes sa v Minsku Alexander Lukašenko stretol s prezidentom Ukrajiny Viktorom Janukovičom.

Pred stretnutím Lukašenko oznámil, že „strategickým záujmom Bieloruska vyhovuje dlhodobá spolupráca s Ukrajinou“.

„Som presvedčený, že ak budeme hovoriť jednotným hlasom, tak náš hlas skôr bude počuť na západe aj na východe“, - povedal prezident vo svojom vystúpení pred parlamentom.

Napriek tomu, dnes na stretnutí s Janukovičom Lukašenko sa tak trochu vzdialil od svojich posledných vyjadrení.

„Kde kto je zvedavý na naše vzťahy. My sa nechceme spájať proti nikomu. Bielorusko sa nebude zaoberať geopolitickými otázkami. To nie je našim záujmom, ani záujmom Ukrajiny, aspoň ši to myslím“, - cituje Lukašenka agentúra „Белта“.

Predstaviteľ bieloruského štátu povedal, že pred Bieloruskom a Ukrajinou stojí úloha vybudovať svoje ekonomiky tak, aby sa oni neodlišovali od európskych krajín, aby ľudia žili dôstojne.

Prezident Ukrajiny s uspokojením vzal na vedomie ratifikáciu dohody bieloruským parlamentom o vymedzení Bielorusko – ukrajinských hraníc. Podľa názoru Viktora Janukoviča, to otvára nové možnosti pre rozvoj trhovo- ekonomických vzťahov a nových záujmov. „Som presvedčený, že naša politika bude dobrosrdečnou a priezračnou“, - povedal ukrajinský líder a doplnil, že obidve krajiny ,majú veľa spoločných záujmov na medzinárodnej aréne, vrátane tých, ktoré sa týkajú zvýšenia bezpečnosti.

Dnes sa v Minsku Alexander Lukašenko stretol s prezidentom Ukrajiny Viktorom Janukovičom.

Pred stretnutím Lukašenko oznámil, že „strategickým záujmom Bieloruska vyhovuje dlhodobá spolupráca s Ukrajinou“.

„Som presvedčený, že ak budeme hovoriť jednotným hlasom, tak náš hlas skôr bude počuť na západe aj na východe“, - povedal prezident vo svojom vystúpení pred parlamentom.

Napriek tomu, dnes na stretnutí s Janukovičom Lukašenko sa tak trochu vzdialil od svojich posledných vyjadrení.

„Kde kto je zvedavý na naše vzťahy. My sa nechceme spájať proti nikomu. Bielorusko sa nebude zaoberať geopolitickými otázkami. To nie je našim záujmom, ani záujmom Ukrajiny, aspoň ši to myslím“, - cituje Lukašenka agentúra „Белта“.

Predstaviteľ bieloruského štátu povedal, že pred Bieloruskom a Ukrajinou stojí úloha vybudovať svoje ekonomiky tak, aby sa oni neodlišovali od európskych krajín, aby ľudia žili dôstojne.

Prezident Ukrajiny s uspokojením vzal na vedomie ratifikáciu dohody bieloruským parlamentom o vymedzení Bielorusko – ukrajinských hraníc. Podľa názoru Viktora Janukoviča, to otvára nové možnosti pre rozvoj trhovo- ekonomických vzťahov a nových záujmov. „Som presvedčený, že naša politika bude dobrosrdečnou a priezračnou“, - povedal ukrajinský líder a doplnil, že obidve krajiny ,majú veľa spoločných záujmov na medzinárodnej aréne, vrátane tých, ktoré sa týkajú zvýšenia bezpečnosti.

Celý zisk zo spracovania venezuelskej ropy v Mozyrskom petrochemickom závode bude ostávať v Bielorusku, nehľadiac na to, že vyše 40% akcií závodu patrí ruským akcionárom. Takéto oznámenie poskytol 27 apríla Alexander Lukašenko, keď sa obrátil ku generálnemu riaditeľovi podniku Anatoliju Kuprianovu. „Ak, hoci čo i len jedna kopejka pôjde na tú stranu, obviňujte sami seba“, - povedal prezident.

„Všetky peniaze do kmopejky a zisky musia ostať v Bielorusku. Oni (Rusi) nepotrebovali spracovávať ropu a nepotrebovali zisky. Ak sa niekto bude starať do týchto vecí, tak mi to hneď povedzte“, - cituje БелТА slová bieloruského lídra.

Okrem iného, ako informoval novinárov Anatolij Kurprijanov, Mozyrskij petrochemický závod je pripravený spracovať ropu z Venezuely. Podľa slov generálneho riaditeľa závodu, ona je vysoko kvalitná s vysokým obsahom ľahkých ropných produktov a nízkym obsahom síry.

„My sme už spracúvali ropu s podobným zložením, preto, v okamžiku keď táto ropa bude dopravená, závod ju bude schopný technicky okamžite spracovať na technologických objektoch a odovzdať výrobky našej produkcie zákazníkom – Bieloruskej ropnej spoločnosti“, - podčiarkol Anatolij Kuprianov.

Čo sa týka očakávanej rentability spracovania ropy, tak v tejto otázke Anatolij Kuprianov nedal presnú odpoveď. Generálny riaditeľ závodu len povedal, že na základe dosiahnutých výsledkov spracovania venezuelskej ropy, sa budú posudzovať ďalšie možnosti, bieloruskej Oil Company, a budú sa konkretizovať ďalšie príležitosti, ako pokračovať v nákupe a spracovanie venezuelskej ropy v našom spoločnosti. "

Ako už skôr informoval Telegraf, ropa z Venezuely na Mozyrský petrochemický závod očakávajú začiatkom mája. Prvý tanker z Venezuely s ropou, určený pre Bielorusko už pristál v prístave Odesa. 26 apríla o 10,00 hod sa začala prekládka ropy do nádrží v prístave. Zatiaľ sa jedná o skúšobnú dodávku ropy typu "Санта-Барбара" (80 tisíc ton) bude prepravovaná po železnici z Odesy do Mozyrova.

„Nijaká zvláštna hra tu neexistuje“ , - vyhlásil 23 apríla korešpondentovi ИА REGNUM Новости, zástupca Centra politických technológií Sergej Micheev, komentujúc situáciu, ktorá vznikla okolo udelenia azylu bieloruským prezidentom Alexandrom Lukašenkom bývalému prezidentovi Kirgizska  Kurmanbekovi Bakijevu.

„V podstate, je dobre že mu on dal také ubezpečenie, lebo, ak by sa nachádzal Kirgizsku a nemal k dispozícii žiadnu krajinu do ktorej by mohol vycestovať, Bakijev by bolo donútený k tomu, aby pokračoval v boji vo vnútri Kirgizského štátu. No a to by v konečnom dôsledku mohlo viesť k občianskej vojne. Preto si ja osobne myslím, že postup Lukašenka a poskytnutie azylu Bakijevu je veľmi dobrý a premyslený krok. V podstate to stabilizovalo situáciu v Kirgizsku a ja tu nevidím žiadne problémy. Nevylučujem, že to nebol neočakávaný krok a to aj pre ruskú stranu“, - myslí si expert.

Komentujúc vyjadrenie Dmitrija Medvedeva o tom, že Rusko bude poskytovať ekonomickú pomoc svojim susedom len ako protiváhu, taj jedna vec je ísť v ústrety ako priateľ k priateľovi a iné je -  rozhodovať o poskytovanie azylu pre ľudí, ktorí prišli o funkciu (20 apríla prezident Bieloruska Alexander Lukašenko oznámil, že Bielorusko poskytne azyl zvrhnutému prezidentovi Kirgizska Kurmanbegovi Bakijevu - ИА REGNUM Новости). Micheev vyhlásil: „To je skôr vyslovenie sa k Bakijevovi a jeho budúcnosti. Čo sa týka Bieloruska, tak ja si nemyslím, že daná situácia nejako vážne ohrozí Bielorusko-ruské vzťahy. Áno, my sme postavili trochu iné akcenty, Lukašenko sa tiež pokúšal povedať niečo svoje. No, v celku sa podarilo vyriešiť problémy občianskej vojny v Kizgizsku, v krajnom prípade pre súčasnosť“, - povedal Sergej Micheev.

Ako informovala ИА REGNUM Новости, nachádzajúci sa v Bielorusku pod osobnou ochranou Alexandra Lukašenka, bývalý prezident Kirgizska 21 apríla v špeciálnom vyhlásení pre tlač sa označil za jediného legitímneho prezidenta Kirgizska a vyzval svetové spoločenstvo, aby neuznal dočasnú kirgizskú vládu a túto vládu pomenoval ako vládu „teroristických samozvancov“.

23 apríla, Bakijev vyhlásil, že sa nechystá vrátiť do Kirgizska vo funkcii prezidenta a že on nenástojí na prezidentskom kresle, „tým skôr, po tom čo sa stalo“. Bývalý kirgizský predstaviteľ ďalej oznámil, že k týmto svojim rozhodnutiam prišiel na základe ubezpečení Vladimíra Putina.