Viem, že aj vy a vaši čitatelia, diváci, poslucháči v priebehu tohto roku nahromadili veľa otázok na tému Bieloruska.
S radosťou na tieto otázky budem odpovedať. Jediné čo chcem je to, aby v Rusku poznali pravdu o Bielorusku. Preto bolo prijaté rozhodnutie regulárne organizovať tlačové konferencie pre ruských novinárov. V prvom rade pre tých, ktorí zastupujú prostriedky masovej informácie jednotlivých oblastí Ruska, kde objektívna informácia o našej krajine je dnes osobitne žiadúca. Náš zväz „betónujú“ – znefunkčňujú naši neprajníci najmä na regionálnych oblastiach.
V tomto roku vzájomný bielorusko–ruský obrat tovarov prekročil 30 miliárd dolárov. To je veľmi veľký objem. A ak sa pozrieme na toto číslo a odpovieme na otázku: - a čo vlastne ona znamená? Je vidieť aj rast úlohy cien za tovary a služby – to len tak bokom. No predovšetkým je to ukazovateľ rastu fyzických objemov, trhovo-ekonomickej spolupráce. V prvom rade – výsledok rozvoja priamych vzťahov medzi subjektami hospodárenia našich krajín.
Na stretnutiach s vašimi gubernátormi a predstaviteľmi autonómnych republík my v prvom rade posudzujeme úlohy rozširovania spolupráce v ekonomickej sfére.
To je zákonité a závislé predovšetkým od ekonomickej „peci“ a politike, aj bezpečnosti, kultúry a druhých podmienok.
Viem, vy ste boli vo výrobných objektoch „Belaruskalij“ v Soligorsku. Jej produkciu predáva Bieloruská zakalená skupina. To je spoločné dieťa „Belaruskapija“ a ruského „Uralkalija“. Najväčší vo svete výrobca prípravkov potrebných na kalenie! Produkcia sa nemá kedy uskladňovať, nakoľko v celom svete je vyhľadávaná. A príjmy sú vynikajúce.
No to dnes, keď existuje Bieloruská kaliaci podnik. A ak by bieloruskí a ruskí výrobcovia výrobou týchto tovarov by sa zaoberali samostatne a izolovane? Neboli by tieto zisky, všetko by odovzdali na odpredaj našim konkurentom, ako to bolo skôr.
Obdivuhodná je aj tá skutočnosť, že naša úspešná spolupráca vôbec nestojí v ceste podnikom s rôznou formou vlastníckych vzťahov. Ako je známe, „Belaruskalij“ – je štátny a „Uralkalij“ – súkromný podnik. Oni sa dobre znášajú a spoločne dosahujú veľmi dobré hospodárske výsledky. Hlavné je, aby mali spoločné ciele a obojstranná pripravenosť na čestné partnerské vzťahy.
V poslednom čase sme riešii celý rad ekonomických problémov, ktoré ešte red rokom – spomeňte si – bránili rozvoju trhovo-ekonomických vzťahov.
Mňa, v podstate, v ruských oznamovacích prostriedkoch kritizujú: - vraj, Prezident Bieloruska nechce predávať bieloruský majetok ruským skupinám.
Tu musím namietať. Ak štátny podnik, vytvorené úsilím celého národa, dobre pracuje, prináša vysoké zisky, načo ho potom predávať? Len pred malou chvíľou som povedal príklad „Belaruskalija“. Takých výrobných podnikom je u nás veľmi veľa.
Pre príchod do krajiny, serióznych investorov sú dvere otvorené. Vytvárajte, budujte nové závody, riaďte ich, čestne pracujte, získavajte zisky, plaťte dane. U nás je súkromné podnikanie možné.
No privatizovať, predať za nízku cenu vysokorentabilný závod – pre nás je to nevýhodné, preto lebo nijaký úžitok z toho národ a štát nezíska.
A potom, ľubovoľný závod – to sú stovky a tisíce ľudí. Ich osudy, osudy ich rodín – pre nás je to hlavné.
Položte si ruku na srdce a odpovedzte mi čestne: - a či mnohých z nových súkromných vlastníkov sprivatizovaných závodov zaujímajú osudy ľudí?
Odpoveď je známa. Treba vedieť aj o prepúšťaní zo zamestnania, o ľuďoch vyhodených na ulicu novými vlastníkmi závodu, hoci aj hovoria, že biznis musí byť sociálny, no oni konajú inak. To nie my, bielorusi sme vymysleli sociálne orientovanú ekonomiku, na Západe o tom už dávno premýšľali mnohé krajiny, ktoré budovali stabilnú krajinu a blahobyt jej občanov. Snažia sa nedovoliť sociálnych nepokojov. Pozorujúc svetové skúsenosti, aj my sa snažíme učiť vlastníkov závodov normy a pravidlá sociálnej zodpovednosti, práci s ľuďmi, o krajine. V Soligorsku sme nedávno sme nedávno otvárali nový mnoho funkčný kultúrno-športový komplex, dve tretiny prostriedkov, vložených do jeho výstavby, - pochádzalo zo ziskov „Beloruskalija“. Závod každoročne vynakladá veľké prostriedky do „sociálnej“ oblasti, a mohla by byť aj alternatíva, celý zisk by šiel na niečo iné – osobné, napríklad na osobné účty v západných bankách – aj o tom veľmi dobre viete. V každom prípade, v polovici deväťdesiatich rokov týmto smerom sa veci pohybovali. Existujú niektorí ľudia, niektoré prostriedky masovej informácie v Rusku, ktorí majú nejakú patologickú „nelásku“ k Bielorusku. Vymýšľajú preto veci, ktoré neexistujú – báchorky, teraz napríklad inscenujú okolo udalostí v Južnom Osetsku a Abcházku. Náhle vyhlásili Rusko za krajinu, ktorá nemá spojencov, nemá priateľov. Poviem priamo, nech tak neprežívajú, títo „radcovia“ o osude zemi Ruskej. Bielorusko bolo, je a bude spojencom bratskej Rusi. Svoje záväzky my sväto vyplníme. Naša krajina ako prvá poskytla pomoc trpiacim národom, my sme jasne a tvrdo vyjadrili solidárnosť s pozíciou Ruska, ktoré spokojne, v krátkom čase donútila agresora k mieru. My sme vystúpili s iniciatívou vypracovať skutočne jednotnú pozíciu štátov – účastníkov organizácii Dohovoru o kolektívnej bezpečnosti k situácii na Kaukaze, A v informačnej vojne, ktorú Západ rozpútal proti Rusku, Bielorusko aktívne robí politiku všestrannej a postupnej podpory svojho strategického partnera. Tu musím pripomenúť aj pozíciu Bieloruska na otázku rozmiestnenia v Európe elementov proti raketovej obrany USA. Prečo o tom mlčia naši tak citlivý „priatelia, citlivý vraj na objektívnosť kritiky? Preto dnes ja chcem využiť toto stretnutie s vami v tak širokej forme, aby som vyrozprával ruskej spoločnosti o principiálnej pozícii Bieloruska na otázky ktoré znepokojujú naše národy. Ako mi referovali, v tejto sále dnes sa stretli žurnalisti, ktorí predstavujú viac ako sedemdesiat prostriedkov masových informácií zo 44 regiónov Ruska, pracujúcich pre auditórium s desiatkami miliónov ľudí, plus bieloruskí novinári. Vy môžete priniesť pre svojich čitateľov, divákov a poslucháčov objektívnu informáciu, získanú bezprostredne z prvých úst a to je mimoriadne cenné, lebo neexistuje v našom svete nič dôležitejšie ako pravda.
Som pripravený odpovedať na vaše otázky.
Iľšuv Aminov, tele-rozhlasová skupina „Novyj vek“, Republika Tatarstan:
- počas tejto cesty sa u mňa zrodil aforizmus“ Lepšie je raz uvidieť dobré, ako sto krát počuť zlé“. Preto vám čestne poviem: - veľmi pekne ďakujem za pozvanie. Ja som znovu pre seba objavil Bielorusko a hlavne, ja som srdcom pocítil toto genetické spojenie medzi našimi národmi. Odtiaľto plynie aj moja otázka: - ako vy počítate, na akej etape sa dnes nachádzajú proces vytvorenia jediného Zväzového štátu a to hlavné, čo, možno aj kto bráni nášmu urýchlenému spojeniu sa v rámci takéhoto štátu? Ďakujem.
Lukašenko A. G.:
Pokúsim sa hovoriť bez diplomatických fráz. Nachádzame sa v etape zmrazenia, všetci by sme mohli mať viac: - Bolo veľmi veľa urobené – ja som o tom hovoril, - no to by sme mohli mať aj bez Zväzového štátu, budujúc naše vzťahy ako bratské krajiny, bratské republiky. Preto, konečne, ak by sa v určitom čase nedostavil útlm v našich vzťahoch v rámci budovania zväzu, výstavby Zväzového štátu, my by sme pravdepodobne, boli už ďalej ako sme teraz. Preto túto etapa ja by som pomenoval „zmrazenou etapou“ Dnes, osobitne v kontexte posledných udalostí, vrátane na Kaukaze, a Kaukaz kladie osobitné stopy na naše vzťahy (ak si budete želať, my sa môžeme osobitne touto otázku zaoberať), odtlačok, ktorý potvrdzuje to, čo som vždy hovoril ruskému vedeniu, prečo nie je možné jednoducho pričleniť Bielorusko do zostavy Ruska. Vy viete, že také želania v Rusku boli a ja som odôvodňoval, že to nie je možné urobiť, poukazoval som na mnohé dôvody. Teraz udalosti na Kaukaze odrazu potvrdili to čo som ja tvrdil. Dnes už mnohí politici, keď aj nie nahlas, aspoň potichu hovoria, že som mal pravdu a my v žiadnom prípade nemôžme ísť touto cestou, preto lebo to jednoducho nie je potrebné. V opačnom prípade Rusko stratí nádejného spojenca a subjekt medzinárodného práva. Potrebuje to Rusko? Samozrejme že nie. Spomeňte si na vzťahy Sovietskeho zväzu s Bulharskom, ktoré bolo pripravené vstúpiť do zostavy Sovietskeho zväzu, no vtedy sovietske vedenie múdro postupovalo, tak si myslím . Bulharsko aj tak bolo 16 členom Sovietskeho zväzu. Prečo mal stratiť Sovietsky zväz spojenca v medzinárodnej úrovni, subjekt medzinárodného práva, najmä pri hlasovaní v OSN aj v druhých momentoch? My sme vtedy veľa urobili: - podpísali sme dohodu o výstavbe Zväzového spoločenstva. A dnes my počítame, že túto dohodu je potrebné napĺňať. Ak je potrebná korekcia týchto dohôd, - nie sme proti. My sa snažíme s Dmitrijom Anatolevičom (Medvedevom) dostať sa k tomuto problému. Myslím, že v najbližšom čase sa uskutoční medzi nami nie jedno stretnutie a my budeme posudzovať tieto otázky. No, som nepriateľ toho, aby táto dohoda bola menená s cieľom jej oslabenia. Ak by tak bolo, tak potom aký by mala zmysel? A túto dohodu treba naplniť. Ešte raz podčiarkujem: - je potrebné robiť korekcie – no korekcie také aby sa nám nesmiali ľudia. A aby nepovedali, že my fakticky odchádzame od vytvorenie Zväzového štátu. Kto nám bráni? Ťažko povedať. V spoločnosti národy prijímajú jednoznačne pozitívne tento proces, prijímajú ho absolútne pozitívne. Ja som presvedčený, že v Rusko je prívržencov dostatok – väčšina priaznivcov tesného spojenia Bieloruska a Ruska. Existujú jednotliví politici, ktorým sa to nepáči, oni sú všeobecne známi v Rusku aj u nás. No poďme, priznajme čestne, že oni prakticky nemajú vplyv na politiku, ktorá sa u nás uskutočňuje. Ukazuje sa, že je to asi naša vina, niečo sme nerozdelili, niečo sme nedohodli, niekde sme nesprávne postupovali, nedávali sme také hodnotenia ako bolo potrebné, a pod. Myslím, že v najbližšom čase výziev bude toľko, že sa rozšíria takým spôsobom, že oni nás donútia vrátiť sa k týmto problémom, principiálne ich posúdiť a jasne povedať ľuďom, čo my budeme robiť ďalej vo Zväze Bieloruska a Ruska. Zatiaľ, druhé problémy ja považujem za malé a staviam ich do druhej rady.
Andrej Reut, noviny „Izvestia“:
- Vážený Alexander Grigorievič, aj ja chcem v mene ruských žurnalistov Vám poďakovať za možnosť vidieť Vašu prekrásnu krajinu. Všetci sme sa do nej zamilovali. Niekto je tu po prvý raz. Ja som tu bol už viac krát. A u všetkých nás vznikajú otázky v tom zmysle, ako sa budeme naďalej spájať, čo bude s rusko-bieloruskými vzťahmi. Vy ste už začali o tom hovoriť, no ja Vás chcem poprosiť, rozvinúť túto tému, preto, lebo my sa stretávame s veľmi vážnymi geo politickými hrozbami, s novými hrozbami. NATO sa rozširuje na východ, už už do NATO vstúpi Ukrajina. Gruzínsko začalo konflikt na Kaukaze. Prichádza množstvo výziev. Súčasne, napríklad, u hraníc Bieloruska fakticky sa rozmiestňujú elementy protivzdušnej obrany. Ako sa má robiť politika, ako vytvárať vzťahy medzi Bieloruskom a Ruskom? Aká bude pozícia Bieloruska k takýmto problémom? To je moja prvá otázka a druhá vyplýva z prvej, ona je veľmi jednoduchá: - prizná Bielorusko Južné Osetsko a Abcházko? Ďakujem.
Lukašenko A. G.:
Po prvé, chcem povedať, že veľmi rád počujem od „Izvestí“ tie frázy, ktoré ste povedali na začiatku. Daj Boh, aby „Izvestia“ zastávali takú pozíciu vo vzťahu k Bielorusku vždy. Čo sa týka perspektív, vy ste vymenovali neľahké problémy, globálne problémy vo vzťahu s výzvami, ktoré sa týkajú tohto regiónu. Celkove Evro - ázijského regiónu. To nie je len problém Európy, Bieloruska a Ruska. Výzvy sú to veľmi vážne. A teraz, aká je postupnosť týchto výziev – konflikt na Kaukaze, pozícia Ukrajiny, druhých bývalých republík Sovietskeho zväzu, predovšetkým Pribaltické. Myslím, že aj južné hranice Ruskej federácie, nášho Zväzového štátu neušli ďaleko od týchto problémov. No, to je osobitná téma. Nechcel by som teraz o tejto téme hovoriť, no posledné zasadnutie ODKB vyvoláva osobité myšlienky, v tomto smere je celý problém vážnejší ako vy, novinári viete. A ich nikde neschováš. Preto táto otázka je veľmi vážna a žiada si, kolektívne posúdenie. Aj ja vidím, že zo strany nového prezidenta Ruska (v podstate, máte šťastie (občania Ruska): je to absolútne adekvátny človek, vnútrom cítiaci situáciu) v tomto smere má veľmi veľký záujem. Aj keď on o tom nehovorí priamo, ja cítim, že on chápe túto otázku a že naznačuje, že my sa musíme častejšie stretávať a musíme prísť, pre obidve strany, prijateľnému konsenzu. Chvalabohu, u nás vo všeobecnosti neexistujú žiadne rozdiely. V tomto smere, na ktorý ste sa vy pýtali, je potrebné skutočne seriózne vysvetlenie. No nám sú hodené výzvy a my musíme, či sa nám to páči, alebo nie, musíme robiť všetko, aby nevznikla situácia, aká vznikla na Kaukaze. Áno, my teraz informačne a v druhých smeroch na toto reagujeme. No všetko toto prejde. To všetko je na povrchu. A potom sa vy opýtate politikov: - prečo sa to stalo? My sme o tom nevedeli? Bola to pre nás novinka? Veď je to ten najprimitívnejší variant, keď prichádzajú k „horúcich“ stretnutiam. Preto teraz čoraz viac a viac normálnych ľudí nám dáva otázku: - prečo ste to neodvrátili?
Vaša otázka vo vzťahu k rozšíreniu NATO a rozmiestneniu PVO pri hraniciach s Bieloruskom. Ďakujem, že ste tak postavili otázku, preto lebo v Rusku si ešte nezvykli tak sa vyjadrovať. Hovoria (ešte stále v Rusku), že zbrane sa rozmiestňujú na hraniciach Ruska. Pri hraniciach Bieloruska sa ono rozmiestňuje! No dobre, zaiste, čo to teraz vlastne rozmiestnili. Vy Rusi, musíte vedieť, že pri našich hraniciach sú natovské zbrane rozmiestnené už dva - tri roky. A to nie sú menšie zbrane ako americké prvky PVO, ktoré sa chystajú rozmiestniť. Ľutujem, že sme nenašli formu ako vám ukázať západné hranice, teda aj vašu (pod Smolenskom hranice nemáme, naše západné hranice to sú aj vaše západné hranice). Ukázať túto hranicu a povedať, že tam bolo za sovietskych časov a porovnať to s hranicami Varšavskej dohody vo východnom Nemecku, porovnať s tým čo je teraz na našej hranici s Pribaltickými štátmi, Poľskom. Ja som na to upozorňoval ešte Jelcina. Pozerali sme fotografie. V súčasnosti natovské lietadlá otvorene kontrolujú pohraničné oblasti, občas nalietávajú aj nad územie Zväzového štátu. Je to vôbec možné? Nie. O čom ešte hovoriť, keď americké lode vošli do Čierneho mora. Nikto nevie, kedy odtiaľ odíde a či vôbec odíde. Preto sme donútení reagovať na tieto výzvy. A ako na ne reagujem, musíme o tom porozmýšľať, nesmieme sa unáhliť. Ja netrvám na tom, aby som hneď tak, expresívne, odpovedal na vašu otázku, odpoviem, čo my budeme robiť. No robiť musíme všetko možné. Posledné udalosti (neholo dosť šťastia, tak nešťastie pomohlo) potlačili Rusko do toho, o čom som ja vždy hovoril a čo som doporučoval: - že musíme byť smelí, nikto sa nás nebude báť, keď sa my bojíme. Všetci nás odrazu nepochopia. Vždycky nám hovorili: „Počúvajte, Alexander Grigorevič, prosím my sme pripravený predávať vám plyn ako svojim najlepším priateľom podľa vnútorných ruských cien, No pochopte, čo povedia na Západe“. No prosím, oni skutočne aj povedali ... Dnes vznikla situácia, keď mi hovoria: „Alexander Grigorievič, no Vy bezpodmienečne musíte podržať Rusko“. Konečne, my sme ju vždy podporovali – neodkladne! Hovoril som o tom Medvedevovi a všetkým svojim kolegom na ODKB. Aj u nás bolo, jemne povedané, nemálo drsných miest vo vzťahoch k Rusku. No dnes je situácia taká, že treba dať bokom všetky nedorozumenia, zabudnúť na ne a pozerať sa dopredu. Vychádzajúc z toho, my sme vypracovali svoju pozíciu vo vzťahu k Ruskej federácii. Ešte raz podčiarkujem: - ja mám na to svoje dôvody, no nechcel by som o nich hovoriť na tento účet o tom, ako budeme reagovať na tieto vážne geopolitické výzvy, ktoré nám podhadzujú naši, ako u vás radi hovoria, „partneri zo Západu a USA“. Ja to nechcem robiť, ohraničím sa len na všeobecné formulácie: - my budeme s Rusmi robiť všetko pre to, aby sme zabezpečili bezpečnosť našich Bielorusov a našich Rusov. Už bolo dosť hlavy bolenia. Videli sme to na začiatku Veľkej vlasteneckej vojny, keď kolíbali seba aj nás a hovoril, že všetko bude v poriadku. Potom v noci na naše hlavy zvrhli tisícky ton bômb. Musíme byť pripravení na všetko. Ja tu nevystupujem ako jastrab, v tom smere sa Západ nemusí strachovať. Oni pripravujú rôzne návrhy, začínajú s tým, že my „rozmiestnime súčasné zdroje v Bielorusku vrátane jadrových zbraní“. Nikto o tom v súčasnosti nehovorí, my aj bez poho máme dostatočnú protivzdušnú obranu. No oni to vedia. Nedávno prišiel z polygónu Ašuluk, výsledok cvičení, naši chlapci už tretím rokom strieľajú na výbornú. Nad tým sa aj Rusi čudujú (hoci ich veľmi dobre poznajú) tomu, čo dokážu naši vojaci s týmito našimi obyčajnými prostriedkami, keď zostreľujú tie najnovšie terče (ak ste včera pozerali televízor, podľa môjho názoru, v analitických informáciách o tom hovorili).My sme brali, ak vás to zaujíma (len Bielorusov to skúsili), tie najmodernejšie ciele, ktoré zodpovedajú ešte ne do armád NATO nezaradeným druhom Vojensko vzdušných síl, pripusťme, zdokonalené lietadlo – „neviditeľné“ a iné. A naši vojaci zostrelili všetky tieto ciele. To znamená, že sme sa mnohému za posledné roky naučili, preto protivzdušná obrana u nás je výborná. Aj preto ruskí predstavitelia nás prosia, aby sme podpísali dohodu o protivzdušnej obrane, právne vytvoriť jednotnú PVO, to prakticky chcú oni. Na toto my samozrejme budeme reagovať a to nebude dlho tajomstvom. No, my budeme reagovať proporcionálne, aby nám oni nevyčítali , že to bude „ neproporcionálna odpoveď“. Budeme postupovať proporcionálne, adekvátne – podľa toho, aby sme zabezpečili záujmy našich krajín a našich národov. No, to je potrebné robiť čestne a otvorene. To sa týka nášho spojenca – Ruskej federácie. Hovoriť o tom je potrebné skôr, nie až vtedy keď sa niečo stane, potom začína rýchla práca a tá nebýva kvalitná. U vojakov to nemôže existovať. A v druhých oblastiach – takisto nie. Preto my porozmýšľame aj nad touto otázkou. Táto otázka v našom prípade stojí pod číslom 1: - ako odpovedať a čo budeme robiť v najbližšom čase a predpokladmi do budúcna.
Po druhé, vy ste otázku položili vo veci uznania, neuznania. Viete, Dmitrij Anatoljevič Medvedev predniesol frázy, ktoré som ja povedal na ODKB, keď sa stretli prezidenti. Nemôžem zopakovať celý rozhovor, ktorý tam bol. Záver v podstate bol povzbudzujúci, deklaráciu prijali normálnu – takú, aká v podstate uspokojuje Ruskú federáciu. No všetko nebolo také jednoduché. Poproste svojho prezidenta, nech vám o tom čestne rozpovie... A pozrite sa aké bolo stanovisko jednotlivých krajín. Ja som vtedy povedal, že otázka uznania – neuznania Osetska, to ste vy žurnalisti tak trochu postavili politikov nie tam, nie na tie koľaj a sami blúdite. To nie je len podpora Ruska. Môže sa stať, že nie len. Pre Bielorusko predovšetkým. Veď my máme s abcházkym národom a s touto republikou už dávno prekrásne vzťahy. Oni už začali tak pred 7 – 8 rokmi, možno pred 10 rokmi. Keď bola postavená otázka prezidenta Gruzínska o tom, aby bolo blokované Abcházko a bola odmietnutá jeho nezávislosť a aby sme sa orientovali len na Gruzínsko, nebolo iného východiska: - alebo umrieť, alebo sa orientovať na Gruzínsko. Aj v SNŠ bola postavená táto otázka a takéto rezolúcie som vtedy zablokoval ja. Ja som vtedy schytal všetky údery, nevôľa Gruzínska bola vtedy veľká, no ja som vtedy priamo povedal, že Bielorusko sa na tom nebude zúčastňovať. Nebude preto, lebo zablokovať Abcházko znamená zničiť národ. My s tým nemôžme súhlasiť. A my sa budeme naďalej stretávať a spolupracovať s Abcházkom. No vzhľadom k tomu, že rozhodnutia sa prijímajú konsenzom, vtedy takéto rozhodnutie nebolo prijaté. Na túto skutočnosť veľmi kladne reagovali v Abcházku, pre mňa úplne neočakávane. My máme zo Suchumi veľmi priateľské vzťahy. A ja mám osobné veľmi dobré vzťahy aj s predchádzajúcim prezidentom aj zo súčasným. Veľmi často sa stretávame. Fakticky každý rok, možno že sme to tak celkom ani nezverejňovali, hoci ani tajomstvá sme z toho nerobili. Preto uznať, alebo neuznať Abcházko pre nás – to neznemená len podporu Ruska. Hoci v takomto kontexte je postavená otázka: - neuznali, znamená nepodporili Rusko. No, to nie je to hlavné. Už som o tom hovoril, príde čas a my posúdime túto otázku v Bielorusku. Posúdime, skutočne. Tak ako posúdila Ruská federácia – v Parlamente. U nás sú voľby o niekoľko dní, vy o tom viete. Príde nový parlament. Ja myslím, že naši poslanci sa vrátia k tejto otázke. Premlčať ho v žiadnom prípade nemôžme a nemáme právo. Bolo by to nečestné vo vzťahu k Rusku a k Abcházku. Analočične aj k Osetsku. Máme výborné vzťahy s vedením tejto republiky. My sme neodkladne reagovali na humanitárnu katastrofu. My dodávame humanitárny tovar, poslali sme tam špecialistov. Keď som bol nedávno v Soči, stretol som sa s prezidentom tejto republiky. A povedal som, že prídu naši špecialisti z Bieloruska a posúdia, ako Vám môžeme konkrétne pomôcť. My sme priamo, nie cez Moskvu, odpravili do týchto republík humanitárnu pomoc. My budeme pomáhať obnovovať tieto republiky. My máme bezpochyby priame vzťahy bez ruského sprostredkovateľa. To je vítané aj prezidentom Ruska. On mi o tom hovoril. Preto pre nás uznanie – neuznanie – to nie je len, či to chce Rusko, alebo nechce. Hoci aj to je dôležitý faktor v danom momente. Preto časom túto otázku posúdim. Bielorusko vždy postupovalo civilizovane a disciplinovane aj v medzinárodných vzťahoch. No utekať hufom: - lebo Rusko uznala, poďte, rýchlo uznajte!? Veľmi rozumne povedal prezident Ruska, že potom povedia: „Vy viete, to Rusko tlačilo – a všetci za ním bežali“. A ak by netlačili, tak by sme nepriznali. Možno aj tak povedať. Preto je potrebné poznanie, je potrebné kľudne tieto veci robiť. Som presvedčený, že prívržencov tejto pozícii vo svete je veľa.
Viera Makevnina, noviny „Volgogradská pravda“
Vážený Alexander Grigorievič! Včera bieloruskí novinári nám umožnili zúčastniť sa na chatinskom memoriále. Veľmi zaujímavá téma pre občanov nášho mesta – hrdinu Volgogradu, ako aj pre Bielorusov, je to pre nás veľmi blízke – my spoločne veľmi dobre poznáme cenu mieru. Preto mi dovoľte položiť otázku na túto tému.
Na západe – pripravenosť, hovoria o želaní obrátiť sa k Bielorusku tvárou. Opäť v pozadí rozmiestňovania systémov PVO v Poľsku a kaukazských udalostiach. To veľmi pripomína lásku podľa rozpočtu. My vieme, ako sa ona končí u zaoceánskych politikov. V týchto súvislostiach, akú pozíciu zaujme Bielorusko vo vzájomných vzťahoch zo západným svetom a Vaša predpoveď, ako sa budú tvoriť tieto vzťahy?
Lukašenko A.G.:
Viete, ak mám čestne povedať tie prípravy normálnych vzťahov zo Západom sa začalo nie včera, nie dnes a ani nie v tom momente, keď sa američana rozhodli „rozmiestniť sa“ na známych územiach. My sme už dávno o tom hovorili, no my sme sa nechystali ani pripravovať nejakú konfrontáciu zo Západom. My sme jednoducho budovali svoju krajinu, budovali sme svoj život, život občanov Bieloruska, nebolo nám ľahko. Potom sme sa dostali do klieští, aj zo strany Ruska, aj zo strany Západu. Niektorí si mysleli, že už – už Bielorusko padne, o tom písali „Izvestia“ veľmi často písali aj druhé noviny v Ruskej federácii taktiež. Ako vidíte, nepadli sme, my sme sa spokojne rozvíjali aj po tom, ako pred jeden a pol rokom Rusko 2,5 krýt náz jednorázove zvýšilo ceny za plyn a na ropu a čo je dôležité, nijako to neovplyvnilo ani naše vzťahy s našimi ruskými bratmi. Ako vidíte nepadli sme. Minulý rok sme navýšilo Hrubý domáci produkt (HDP)o 8,4% v tomto o 10,3% a pre budúci rok plánujeme prírastok 10 – 12 % HDP.A to všetko pri zložitých situáciách, pri takom divokom raste cien na energonosiče. No to najhoršie nie je ani rast cien, ale to, čo sa takým spôsobom my môžeme byť vyradení z trhovo – ekonomickej úlohy Ruska, keď rôzne ceny sú za eneronosiče u nás a iné v Rusku. Ako konkurovať na ruskom trhu s bieloruským tovarom? To nie je možné. My sme z toho viac menej v minulosti žili. Vytáčali sme sa ako sa len dalo. A tlačili nás zo všetkých strán. Problémov bolo veľmi veľa...
My vašim deťom vezieme cukríky a rôzne bonbóny, prírodné v podstate. V Rusku v ,mnohých závodoch, keď privatizovali, na to zabudli, ušli cestou na Západ. My sme si ponechali recepty, tie ktoré sme mali. A veľmi dobre bežal u nás obchod s cukrárenskými výrobkami v Ruskej federácii. A naše nákladné autá na hraniciach zastavovali pred novým rokom a vodičov väznili. Prosím, aj to sú vzťahy... A zo strany Západu sme sa my dostali viete do akej situácii? A to nie preto, že sme viac problémy Západu odstrkovali. Nie! Vo vzťahu s pozíciou vzťahov s Ruskom, výstavby Zväzového štátu. Mňa obviňovali, že to som ja ten komunista, prosovietsky človek, a že všetko to ja iniciujem. S tým sa to začínalo. Dobre, s Ruskom sa my dohodneme rýchlo, dohodneme sa, ako je to teraz a ako to chodí, len aby to bolo ešte rýchlejšie. No zo Západom to nie je také ľahké. My sa s nikým nechceme hádať. My – sme mostom medzi Západom a Východom. Od toho nikam neujdeme. To je geopolitické položenie. To je náš majetok . Ako u vás ropa a plyn, tak my máme geo politiku – naša poloha je strategická. My to musíme využívať a my sme predložili západu: - prosím, nech sa páči, poďme sa o to dovrávať. Prečo by sa mali ochudobňovať naši ľudia? Vyčítate nám neproporciálne formy volieb, hoci, daj Boh, aby všetky štáty mali tak demokratické voľby ako ich máme my... Západ pozná naše stanovisko. Úplne pozná. Oni veľmi dobre chápu, že sa nemôžme priateliť s Amerikou, napríklad na účet Ruska. Ja som to už, niekedy dávno povedal, že ja družbu s Ruskom nebudem ničiť. To je principiálna pozícia, to sú predsa naši ľudia. Kde nás lepšie prijímajú ako v Rusku? Prosím, ja prichádzam do Ruska, ja necítim že som odišiel z Bieloruska, kdekoľvek by som bol, v hociktorom regióne, všade nás vítajú z celej duše, všetky národy Ruskej federácii.
Medzi nami tovarový obrad v tomto roku môže prevýšiť 30 miliárd dolárov USA. Zo žiadnou inou krajinou nemáme také obchodné kontakty. Aj vtedy keď už boli známe napäté vzťahy medzi vedením našej krajiny a ruským vedení, občania Ruska boli na strane Bieloruska. Ja o tom viem a veľmi si toho vážim. Kde inde by to bolo možné? Preto my našim západným partnerom hovoríme, vy nenaliehajte s tým, že nám budete predkladať návrhy na zlepšenie vzťahov s cieľom, aby sme my narušili naše vzťahy s našimi strategickými bratmi, s našimi najlepšími priateľmi. My sa musíme učiť u Američanov. Prosím, pozrite sa: - horšie si neviešani predstaviť ako to, čo urobil Saakašvili aj pre Ameriku, aj pre seba a pre celý svet. No, američania jeho neodhodili. Podržali ho informačne a materiálne a odrazu vyhlásili: - dáme vám miliardu dolárov. No, to oni vyhlásili – Miliardu. Odtiaľ oni už veľa miliárd vyviezli. Prosím, tak oni jednajú z spojencami... Vy ste určite počuli: - dnes Hugo Chávez vyslovil myšlienku o tom, že flotila Ruskej federácie bude prijatá vo Venezuely a lietadlá strategického letectva môžu tam pristáť. No čo, to sa už polroka dalo očakávať, že to povie? To už dávno bolo rozhodnuté. Ja som bol svedkom toho všetkého. Preto nie je potrebné báť sa brániť svoje záujmy. Nám američania ukazujú, ako to máme robiť. K podstate veci, v Moskve v rámci diskusii predstaviteľov – členov Organizácii Dohovoru o kolektívnej bezpečnosti odzneli, možno povedať, výčitky na adresu Ruska: - či bude ona dôsledná, keď neuznala Kosovo svojho času a teraz postupuje tak ako Západ, priznajúc nezávislosť Južného Osetska a Abcházka. V podstate, viete, správne povedané, v živote to beží úplne inak. Áno, ak by si všetci osvojili princípy a normy medzinárodného práva! ... – A to sa netýka len Kosova. Pozrime sa na Irak a aj na druhé krajiny. Či sme my, alebo Rusko iniciovali toto? Nie! Svet sa v súčasnosti rozvíja inými smermi a cestami. Preto nie je potrebné tu robiť také paralely. My budeme dávať do poriadku vzťaha zo Západom – nemáme iné východisko, máme s nimi spoločnú hranicu, my nepotrebujeme aby sme stáli proti sebe. No naše záujmy (ja hovorím naše – to znamená Ruské a Bieloruské), preto lebo máme spoločné hranice, preto lebo sme v tesnom spojení s Ruskou federáciou aj v ekonomických, aj v politických vzťahoch a aj vo vojenských. Tak prosím, svoje záväzky my budeme sväto plniť.
Viete, mňa často opozícia v Bielorusku karhala: - tam v Rusku je Čečensko. My dnes vytvoríme Zväz, zajtra možno budeme bojovať v Čečne. A ja bielorusom priamo odpovedám: - „Viete, nás, po prvé nikto nevolá do Čečenska. Po druhé, Rusko samotné si v Čečensku veci porieši. Ale ak vypukne požiar tu, zastihne nás a bude namierený proti Rusku, tak my v žiadnom prípade cez Bielorusko tanky na Moskvu nepustíme: - ak bude potrebné, my budeme bojovať tu, za spoločné záujmy“. Ja som to bielorusom priamo povieme a nie raz. Tento problém ktorý je u nás – on je veľmi bolestivý. Vy ste hovorili o Chatine. My bielorusi vieme a pamätáme si čo je to vojna. Preto sme mieroľubí, tolerantní ľudia, preto, lebo sme stratili tretinu obyvateľov republiky v Druhej svetovej vojne. Nás tlačili, trávili, mučili, upaľovali za živa... Doteraz nemôžme dosiahnuť ten počet obyvateľstva aký sme mali pred Veľkou vlasteneckou vojnou. No tým skôr, my vidíme, ako sa rozvíja svet, my vidíme čo sa deje v tomto svete, vidíme tie závery, ktoré dnes existujú,. a nikto sa um nemôže vyhnúť, teda ani my, v tichom a spokojnom dome, ktorý sa volá Bielorusko.
Elena Kozlova „Kredo“ – známe noviny, Krasnodarský kraj
Známi ruský spisovateľ, Viktor Astafev, pred 15 rokmi navštívil Japonsko a v očarovaní sa japoncov pýta. Prosím Vás. Vysvetlite mi jednu vec. Vy ste taká malá krajina a u Vás je všade poriadok. A u nás v Rusku, Rusko je obrovská dŕžava, bohatá, všetko máme, no kde sa človek pozrie všade je neporiadok. Ak je to možné, v čom to je. Na to som sa Vás chcela opýtať, ako sa buduje poriadok v Bielorusku? A ešte baťka Lukašenko, ako Vás naši sibirčania volajú, tovarový obrad medzi Krasnojarským regiónom a Bieloruskom je len 81 miliónov dolárov. Tak začnime od „peci“ s pomocou domácej diplomacie.
Lukašenko A.G.:
Vy hovoríte správne. Mohli by sme veľa otázok riešiť. Máte pravdu. Dva krát by bol tovarový objem vyšší a bola by intenzívnejšia spolupráca ,ak by nám dovolili priamo spolupracovať s ruskými regiónmi a to najmä tak, ao sme sa my dohodli. Plyn, ropa, metalurgia a tak ďalej. Myslím, že skoro zlikvidujeme existujúce bariery. A ak sa dohodneme na cene – tak zvýšime aj tovarový obrat. A to, že na Sibíri je veľa našich ľudí, o tom som sa presvedčil pred niekoľkými rokmi keď som žil vo vašom i v druhých regiónoch. Sibírčania sa niečim podobajú na bielorusov. Alebo bielorusi na sibírčanov. Máme niečo spoločné: my sme veľmi spoľahlivý a zodpovední ľudia.
Vy hovoríte o poriadku. Áno poriadok jednoducho musí byť! Ak by sme neboli museli vynakladať toľko prostriedkov na obranu a ceny za energetické nosiče by boli také ako sú teraz, Sovietsky zväz, určite by existoval aj teraz. V podstate by bol poriadok, aj ľudia sa vtedy mali da krát lepšie, aj územie bolo väčšie ako je teraz Rusko a bol by poriadok. Mne sa zdá, že poriadok sa opiera, ako každý druhý jav, na presných podmienkach, kritíriách, na akomsi presnom základe. Tento základ je potrebné vybudovať, potrebuje systém a každý v tomto systéme musí čestne pracovať. Predovšetkým s čistými rukami, nakoľko je to možné v našom krutom svete. Korupcia tu nesmie byť spolucestujúcim. To je to najstrašnejšie, čo môže byť. Otvorene vám poviem: - keď cestujem hoci po Moskve (a vy veľmi dobre viete že Moskva je z ruských miest ešte na tom najlepšie)býva mi z toho zle. Hoci sa tam veľa stavia, no na môj pohľad chaoticky. Naprílad ideš po ceste a ona je akási stará, rozbitá, neupravená, Ja sa tam málokedy zdržiavam dlhšie. No posudzujem tieto otázky s rusmi a hovorím: - „Veďmáte toľko peňazí!“. A kde je tu poriadok?
Hovoria, že ste spojený s hypotekárnou krízou v USA (že ste tam umiestnili peniaze), že ste tam stratili okolo 100 miliárd dolárov. 100 miliárd! Ak by nám dali toľko peňazí, 100 miliárd dolárov, tých stratených, tak by ste Bielorusko vôbec nespoznali. To znamená, že peniaze v podstate máte, aj túžbu, ukazuje sa že je no nič sa u vás neblíska. Ako v druhých krajinách, ktoré dnes, tak ako Rusko „bohatnú“ na nafto dolároch, z predaja ropy a surovín. Preto je nevyhnutné zjednotiť všeobecné idei a ukázať príklad, vytvoriť systém. V tejto veci musíme postupovať kupredu. To je základ ľubovoľného poriadku. A my prosím: - trhové vzťahy – vari to je samotné blaho samo o sebe na teba sa prevalí. Neprevalí! Ja poznám jedného na strednom trhu ruského biznisu. Dávam mu otázku: „Počúvaj a koľko ty do roka zarobíš peňazí? On nie je jediný vlastník podniku, no je to jeho podnik, to znamená že väčšina akcií je jeho. On hovorí: „V minulom roku okolo 350 miliónov dolárov“. To nie je oligarcha, to nie je ten najväčší u vás človek. A prosím, v tomto roku bude u neho okolo miliardy zisku. Jeden človek, po zaplatení daní získa miliardu dolárov za rok. Čo sa dá robiť s takými peniazmi? Títo ľudia žijú skutočne v inom svete. Odpovedám: teraz je výhodné peniaze vkladať do umenia. Ja hovorím: no dobre, kupil si tieto obrazy, čo snimi budeš robiť? A on odpovedá ... do skladu a do Švajčiarska. Lode, pôdu už vlastní, tak prosím to toho oni dávajú peniaze. A ja opäť hovorím, nechápem: - no koľko domov, koľko pôdy môžeš navštíviť. Ako budem vidieť, hovorí. No veď to sú – peniaze za suroviny, veď to je od pána Boha. Oni nemajú odchádzať na západ. Ak ich aj jednotlivec zarobil, oni musia ostať v Rusku a pracovať pre Rusko. To tak sa nedeje. Nemálo peňazí, zarobených v Rusku, na ruskej zemi, sa nachádza za hranicami Ruska a pracuje pre cudziu ekonomiku. Vy to nie menej ako ja poznáte.
| < Dozadu | Dopredu > |
|---|
