Túto dohodu podpísal aj prezident Bieloruska Alexander Lukašenko. Napriek tomu, v priebehu niekoľkých dní Minsk upresnil: - zákonodarstvo Bieloruska neumožňuje účasť bieloruských vojakov na vojenských akciách za hranicami Bieloruska.

5. februára (to znamená už nasledujúci deň po moskovskom stretnutí) predstaviteľ bieloruského MZV Sergej Martynov urobil v televíznom interviu špeciálne upresnenie k bodu o kolektívnych silách operatívneho nasadenia ODKB: - Pochopiteľne, čo sa týka Bieloruska jedná sa o našom územnom zoskupení síl s Ruskou federáciou, ktorá ... už dávno existuje... Jej možnosti, použitie... sa bude uskutočňovať na základe rozhodnutia predstaviteľov krajín, členov Zväzu kolektívnej bezpečnosti ... Chcem zo všetkou presvedčivosťou podčiarknuť: - naše zákony na túto tému sa budú  bezpodmienečne dodržiavať a v tejto veci nikto nemusí mať nijakých pochybností“.

No aj tak pochybujúci sa našiel. Ním sa stal ruský veľvyslanec v Bielorusku Alexander Surikov. Na druhý deň on poskytol tlačovú konferenciu v Minsku, v priebehu ktorej povedal: - „Medzištátna dohoda má väčšiu právnu silu, ako vnútroštátne zákony“. Veľvyslanec dostal spresňujúcu otázku: - „Znamená to, že ak na tadžicko-afgánskych hraniciach vzniknú ťažkosti, tak bieloruskí vojaci môžu tam byť odvelení?“ Ruský diplomat odpovedal: „Skutočne je to tak“.

Reakcia Minska na počudovanie prišla veľmi rýchlo. Oficiálny predstaviteľ MZV Bieloruska vyhlásil: - „Okamžite chcem podčiarknuť, že veľvyslanci iných krajín sa nemajú čo rozoberať v zákonoch Bieloruskej republiky“.

Už si dávno mohli zvyknúť na špecifické diplomatické osobitosti bieloruského lídra Alexandra Lukašenka. Keď on má riešiť s Moskvou otázky ceny za plyn alebo pôžičky, tak on – je súdruh a brat. No keď vzniknú zložité problémy – napríklad, uznanie Abcházka a Južného Osetska, ale možná dislokácia bieloruských jednotiek mimo hraníc Bieloruska, tak on je pštros, ktorý si skrýva hlavu do piesku.

Podľa všetkého, v Moskve zatiaľ nechcú dramatizovať vznikajúce rozpory. Zdroj „Izvestia“ v MZV Ruska potvrdil: „V Bielorusku bezpochyby existuje Ústavná norma, zakazujúca účasť vojakov vo vojenských operáciách za hranicami Bieloruska. Pravdepodobne vznikla potreba, prehodnotiť túto normu.

Pripomeňme: V Nemecku, kde tiež existuje norma, ktorá zakazuje účasť ozbrojených síl za hranicami, východisko našli. Nemecké vojenské kontigenty sú zapojené do mierotvorných jednotiek na podporu mieru, vykonávajú podpornú funkciu. Mandát na každú misiu dáva nemecký parlament.