„Ako by sme mohli byť bez spolupráce s Európou, keď 50% tovarových obratov máme s ňou, no ale ako môžeme nespolupracovať s Ruskom, odhodiť ho, ako to po nás žiadajú niektoré horúce hlavy v Amerike a na Západe, keď je to „historicky naša krajina“, - cituje slová Alexandra Lukašenka „Národná informačná skupina“.

Lukašenko podčiarkol, že od prvého dňa svojho pobytu vo funkcii hovoril o mnoho vektornosti zahraničnej politiky. „Tak sa stalo, že sme robili chrbát pre východ – Rusko, Čínu. Vtedy sme nemali na výber“, - povedal on. „No západ vtedy to nepočul a nechápal, že politika „zadusiť, izolovať“ k ničomu nepovedie“. Dnes, predpokladá Lukašenko, sa situácia zmenila. Nový politici na Západe, podľa jeho slov, to chápu, že sa tak s Bieloruskom nedá hovoriť.

Ako už skôr informoval „Novyj Región“, na dňoch Ruska jednoznačne sa Bielorusko odmietlo kredit na 100 miliárd rubľov. Minsk žiadal finančnú pomoc pre uskutočnenie vzájomných účtov v ruských rubľoch. Bielorusko žiadalo takisto kredity od ruských bák vo výške 2 miliárd dolárov zo štátnou garanciou. Po odmietnutí kreditov, čo sa stalo všeobecne známe 1. apríla, na území Bieloruska bola pozastavené vysielanie ruských televíznych staníc.

Problémovou otázkou s Ruskom sa stala aj otázka uznania Bieloruskom nezávislých Kaukazských republík – Južného Osetska a Abcházka. Po tom, ako sa Lukašenkovi na rozhovoroch v Moskve nepodarilo presvedčiť Dmitrija Medvedeva vyčleniť mnoho miliardový kredit pre Bielorusko, parlament republiky odložil ratifikáciu otázky o uznaní nezávislosti na neurčité obdobie. Okrem toho, prezident Bieloruska sa rozhodol vytvoriť pohraničnú kontrolu na rusko – bieloruských hraniciach, ktorá neexistovala 15 rokov.