Korešpondentka Komsomolskej Pravdy Darija Aslamovová sa stretla s Thierry Meysanom - autor knihy "11. septembra: Big Lie" 

Kto inicioval Veľkú Arabskú revolúciu? Aké sily stoja za Islamskou Renesanciou? Aký bude svet po novom revolučnom cunami? Pri hľadaní odpovede na tieto otázky korešpondentom Komsomolská Pravda Darija Aslamovová sa stretla zo slávnym francúzsky novinár a politický analytikom Thierry Meysanom, autorom bestselleru "11. septembra: Big Lie", ktorý tvrdí, že útoky 11. septembra, 2001 boli organizované Pentagonom a CIA. 

Pan - arabské domino 

Po vydaní tejto knihy v roku 2002, pán Mejsan sa stal „personou non gráta“ v USA, „hrozbou bezpečnosti“ pre NATO a Kondolíza Rajs ho pomenovala „hlavným zdrojom amerických dezinformácií vo svete“. Zo strachu pred špeciálnymi službami USA sa opustil Európu, zmenil svoj trvalý pobyt, nasťahoval sa do Libanonu. V posledných rokoch francúzsky novinár sa venuje pozorovaním a výskumom arabského sveta. 

-         Pán Thierry Meysan, hlasy expertov pre Blízky východ tvrdia zmäteným a rozrušeným hlasom: ". Vieme, že nič nevieme" Majú arabské udalosť pre vás ako prekvapenie? 

- Aj áno, aj nie. Všetci veľmi dibre vedeli, že v Egypte sa niečo stane, no nevedeli kedy. Všetci chápali, že Mubarak je veľmi chorý a že nemá dôstojného nástupcu. On sa snažil za svojho nástupcu pripraviť svojho syna Ganala, hoci Gamal bol kategoricky proti. Myslím si, že k „revolúcii“ malo dojsť o niečo skôr – počas potravinovým nepokojom, alebo kríza vzťahov s kresťanskými skupinami. Tak či tak – v prípade smrti Mubaraka by sa kríza prudko rozrástla. To táto udalosť sa stala teraz a zapadla do nepokojov v Tunise. Ukazuje sa, že Egypt nasledoval za Tunisom, no to je len optický klam. Nepokoje a ich príčiny sú iné.

- No následne za Egyptom nepokoje začali v Jemene, Bahrajne, Alžírsku v Líbyi. Len ťažko je tu nevidieť určité spojenia a súvislosti! 

-         Áno, je to jedna arabská vlna, no to čo spája tieto „revolúcie“ – to sú skôr korene ako príčiny. V priebehu posledných rokov sa rozvíjali procesy rastu uvedomelosti arabských národov. Ich politická zrelosť viedla k tomu, že nepokoje vybuchli odrazu. V Egypte aj v Tunise hlavnou príčinou sú ekonomické problémy. No Bahrajm nie je chudobná krajinu, tu sú iné problémy. Tam sa naplno prejavili problémy medzi vládnúcou rodinou a národom. V Jemene došlo k porušeniu rovnováhy medzi rodmi a vládna moc už stratila schopnosť robiť kompromisy. Ale očividne je tu jeden spoločný bod: - u ľudí po celom svete rastie nenávisť voči USA a Izraelu. To je to čo spája aj arabské „revolúcie“, - túžba oslobodiť sa od imperializmu. Preto sa oni všetci vzbúrili  v rovnakom čase, to znamená, to znamená ako jeden národ. Toto je posmrtné víťazstvo bývalého Egyptský prezident Násira. S jeho myšlienkou v pán-Arabizmu. S jeho myšlienkou v podstate prišli Angličania s cieľom zničenia jednoty islamského sveta, no teraz sa on stáva skutočnosťou a naopak zjednocuje arabov. Napomáha tomu najmä satelitné televízne vysielanie: - rastie úroveň vzdelanosti, ľudia sa vedia dorozumieť a začínajú sa zaujímať o to, čo sa deje v rôznych kútoch arabského sveta. 

Američania sa snažili dosadiť na post prezidenta v Káhire svojho Juščenka – Saakašvili? 

- Je možné zaradiť Egyptskú „revolúciu“ na jednu úroveň s „revolúciami kvetov“?

- Nie, je to skutočná revolúcia a skutočné udalosti, ktoré nemajú nič spoločné s politickými scenármi. No USA sa tak trošku zamiešali a snažili sa nasmerovať revolučné hnutie tým smerom, ktorý je výhodný pre nich. Na námestí v Ankare sa už pri prvých stretnutiach občanov objavili „dobrosrdeční ľudia“, ktorí v angličtine rozdávali 26 stranovú brožúrku ktorá obsahovala návod ako organizovať demonštrácie a bol tam zoznam rád a doporučení. Napríklad: - ako sa zblížiť s políciou, ako sa obliekať a obúvať (do športového, aby mohli rýchlo behať, používať kapucne a šatka na ochranu proti slznému plynu, kvety v ruke, aby boli preukázané mierové úmysly), to, čo majú obsahovať slogany, že majú byť (jasné a výstižné,  aby vyhovovali všetkým, a vytvárali dojem, že egyptský ľud je zjednotený). Obdobné brožúrky boli svojho času rozdávané aj v Gruzínsku a na Ukrajine. No a rozdávali ich tí istí a tí samí ľudia – podľa mojich informácií sú to Srbi, ktorí pracujú v Európe a Libanone (oni majú najväčšie skúsenosti z „farebných revolúcií“. Jednoducho je potrebné získať medzi ľuďmi vedúce postavenie, získať sympatie ľudí („My sme vaši priatelia“, „Diktátor musí odstúpiť!“) a zjednotiť ich s americkými novinármi („Vašu demonštráciu je potrebné robiť tam, kde sú kamery CIA, BBC, priame vysielanie“). Aký je výsledok celej tejto oduševnenej činnosti? Američanom sa podarilo dosiahnuť kontrolu nad grafickou stranou – nad obrazom. No nie je to také jednoduché vložiť do hláv ľudí myšlienky. Prečo sa Američania tak ľahko „vzdali“ Mubaraka? On už blokoval situáciu a nedovoľoval USA rozvíjať situáciu v regióne podľa svojich potrieb. Všetci diktátori, akonáhle získajú moc, za nejaký čas sa snažia vládnuť sami. Nikto nechce byť len mažoretkou. Podstata snaženia Američanov je v tom, aby na čelo Egypta dosadili viceprezidenta Omara Sulejmana, tvrdého, rafinovaného a bezcharakterného človeka, aktívne pracujúceho s Mubarakom. Namiesto skostnateného Mubaraka by tak Američania mohli získať pružného partnera.

No nič sa im z toho nepodarilo, ľudia nechceli Sulejmana. K moci sa dostala vojenská chunka po vzore Pinočeta. V skutočnosti, USA nepoznajú vojenských vodcov v Egypte. Doteraz oni boli jednoducho len vojakmi, oni neprejavovali svoje názory. Táto vojenská chunta sa už teraz dostáva z pod vplyvu USA. Ona dovolila dvom Iránskym lodiam preplaviť sa Suezským kanálom a previesť zbrane do Sýrie. Američania sa čoskoro pokúsia vymeniť chuntu a Egypt môže očakávať sériu štátnych prevratov. Stabilita krajiny bude zabezpečená len vtedy, ak „ulica“ si v plnom rozsahu osvojí vojenskú moc, ak sa s ňou stotožní. 

V minulosti revolucionárov pripravovali v ZSSR a teraz v Iráne? 

- Čo spôsobilo výbuch v arabskom svete? Aké hlboké sú tieto príčiny?

- Všetko toto sa začalo ešte v roku 2006, keď Izrael napadol juh Libanonu. Stupeň intenzívnosti tej vojny doteraz nikto nepochopil. Izraelčania bombardovali Libanon podľa starých „vietnamských“ metódach. To sa volá „kobercové nálety“. Oni sa rozhodli úplne zničiť všetko, aby všetko obyvateľstvo ušlo a potom chceli obsadiť toto územie. Lietadlá lietali jeden vedľa druhého, - vzdušný priestor sa zdal pre ne tesný. Pracovali ako naozajstný stroj smrti. Potom Izraelci poslali obrovské množstvo tankov do Libanonu a Hizbalách z malou skupinou bojovníkov ich odtiaľ vyhnal.

Neskutočná historická udalosť ktorá sa nezmestí do mojej hlavy! Ľudské presvedčenie zvíťazilo nad strojmi! Pamätám si, keď George Bush bežal na čele amerických politikov a požadovali ukončenie vojny. Prečo? Veď zo začiatku on hovoril: „Nech Izrael robí svoju prácu“. Bežal preto, lebo pochopil: - „Hizbalách vstúpi na územie Izraela!“ . Ako sa podarilo Hizbaláhu vyhrať vojnu? Nie len kvôli kvalitným ruským a iránskym zbraniam a umeniu viesť vojnu. Predovšetkým kvôli ideologickej a vojenskej výchove ktorú získali v Iráne. Na letisku v Bejrutu je špeciálna letecká dráha, ktorá je špeciálne pripravená pre Hizbalách. Dva krát do týždňa obrovské lietadlo vozí mladých ľudí na stáš do Iránu na dva – tri mesiace.

Po vojne v Libanone aj Palestínsky Hamaz povedal svoje: - áno Iránci – Šíti, aj ľudia bez vyznania, no oni majú v rukách víťazstvo. Aj Hamaz nadviazal tesné spojenie s Iránom a jeho ľudia sú tiež dopravovaní do Iránu na výchovu. Keď v decembri 2008 Izrael začal bombardovať sektor Gazy s cieľom pozabíjať všetkých vodcov Hamasu, nič sa mu nepodarilo. Nikto z veliteľov nebol usmrtený ani zranený. Vtedy si všetci povedali: - ak Palestínci, ktorí 60 rokov nič iného nerobia, len prehrávajú jednu bitku za druhou, po pol druha roka výcviku v Iráne, dokázali klásť dôstojný odpor, to znamená, že Iránci poznajú tajomstvo. A jeho ľudia začali cieľavedome pomáhať. Ľudia z rôznych organizácií z rôznou identičnosťou v súčasnosti prechádzajú výcvikom a Hizbola otvára všade svoje ciele, vrátane Egypta. Situácia pripomína obdobie studenej vojny, keď lídri socialistických krajín a anti-imperialistických revolúcií, ktorí v podstate nedostávali príklady z Moskvy, no všetci, z určitých dôvodov, sa učili v Moskve na Univerzite Lumumbu. Tak aj teraz: - nie je možné povedať, nie je možné povedať, že za revolúciou v Egypte stojí Irán, no je očividné, že mnohý revolucionári sa v plnom rozsahu riadia iránskymi návodmi. Chomejní sa stal formu oslavovania, kultom a vzorom povstania proti nespravodlivému a nelegitívnemu spoločenskému zriadeniu.  

Len Rusko je schopné zmieriť arabov s Izraelom

- Aké budú vzťahy Egypta  a Izraelom? Vojenské sily ktoré sa dostali k moci deklarujú že budú napĺňať medzinárodné  záväzky a dohody.

 - Prázdne slová. Pre Egypťanov je Palestína zásadnou otázkou. Oni počas dlhých rokov preciťovali hanbu za to, čo sa dialo v sektore Gazy. Áno, oni prijali myšlienku io mieri s Izraelom, no nemohli sa zmieriť s blokádou Gazy. „Ako môžu naši bratia stále žiť za stenou?“ Tak Egypt, ako aj Izrael bude sa musieť vrátiť nazad a znovu prehodnotiť situáciu. Mierové dohody sú v súčasnosti veľkou otázkou. V tejto oblasti jednoducho nie je možné mať dobrú vôľu, ktorá by viedla ku kompromisom. Nikto nie je pripravený, ale ani ochotný ísť na ústupky. Tu je natoľko intenzívny konflikt, že sa každý musí postaviť na jednu, alebo na druhú stranu. Inej cesty niet. Ten čo sa dá cestou kompromisu, vedome ide prehrať. Mám na mysli aj Rusko s jeho snahu o politicky vyrovnaným pôsobením v palestínsko-izraelskom konflikte. Pri strete záujmov takej intenzívnosti o vyrovnanosti politiky už nemôže byť ani reči. Vo všeobecnosti Rusko by malo podržať stránku Palestíny, no v súčasnosti na to nemá dostatok odvahy a to kvôli strachu, že stratí dôveru a kontakty s miliónmi Rusko hovoriacich občanov Izraela. Napriek tomu vyrovnaná politika nemôže byť dôvodom k samoúčelnosti: - ak dáš trochu jednému a trochu aj druhému, tak by všetci mali byť spokojní. Rusko by sa malo zamiešať do konfliktu v Izraeli s cieľom zorganizovať mierové rozhovory a to samé urobiť aj v Palestíne, tak ako  to urobili De Klerk a Mandela v Južnej Afrike.

- Máte na mysli projekt vytvorenia jednotného štátu pre Židov a Palestíncov? Utópia! Ešte si viem predstaviť Arabov ktorí žijú v jednom štáte zo Židmi, no Židov ktorí by sa vzdali svojho projektu židovského štátu, to si neviem ani predstaviť.

- No ale to je jediná možná cesta aby sme sa vyhli vojne, - vyhľadať tých správnych ľudí na obidvoch stranách a posadiť ich za stôl k rozhovorom. No a Rusko, zo všetkou pravdepodobnosťou, je jedinou krajinou na svete ktorá je to schopná urobiť. Jemu verí nielen rusky hovoriace obyvateľstvo Izraela, no aj arabský svet, ktorý si udržiava spomienky na ZSSR.

Spojené štáty Arábie

-         Aké bude rozloženie síl, keď sa pominie vlna revolučného chaosu?

- Autorita USA v regióne bude zlikvidovaná. Samozrejme, oni sa nedajú z oblasti len tak vytlačiť, budú sa chcieť vrátiť, ale celkove ich snahy nepovedú k ničomu. Efekt domina tu nie je v tom, že sa revolúcie budú konať jedna za druhou, ale v postupnom krachu amerického systému. Postupne bude nasledovať kolaps, Američania nebudú mať sily robiť každú chvíľu kroky na opravu svojho systému. Američania zmeškali! Arabské krajiny prezreli odrazu a to im bezpochyby pridá obrovskú silu. 

- Je možné, že v budúcnosti vzniknú nové USA – Spojené štáty šťastnej Arábii?

K tomu je ešte veľmi ďaleko. Hoci myšlienka už dávno lieta vo vzduchu.