Prezident USA Džord Buš

Vo svojom vystúpení na ámestí Slobody v Tbilisi,

Pomenoval Gruzínsko

„majákom slobody v oblasti a vo svete“.

 Ľudia sa z toho smiali

Podobá  sa to, na ovčie kiahne. Na začiatku USA podporovali v Rusku nástup k moci Jelcina zo skupinou mladých „demokratov“, ktorí ponúkali Jelcinovi desiatky miliárd dolárov by urobil z Gajdara predsedu vlády. Potom „demokrati“ rozstrieľali z tankov parlament.

Neskôr USA organizovali v Gruzínsku „revolúciu ruží“ a gruzínčania plakali od šťastia a slobody.

 Potom tam bola veľká demonštrácia s demonštrantmi.

Dnes, my všetci už s odstupom času, ľahšie spomíname na minulosť a tak (trochu) sa pri tom aj usmievame z našej srdečnej naivity.

 

Tak sa to začínalo.

Spasiteľ Saakašvili, ktorý sa zaviazal podpáliť celý Kaukaz

 

Prezident USA Džordž Buš vystupujúc na námestí Slobody v Tbilisi, pomenoval Gruzínsko „“majákom slobody v oblasti a v celom svete“.

Len o niekoľko hodín neskôr, po rozhovoroch na miestnej tlačovej konferencii predstavitelia Gruzínska a USA vyšli pre desiatky tisíc občanov.  

„Vy ste sa tu stretli a boli ste vyzbrojení len ružami a silou vášho presvedčenia. A vy ste získali slobodu. Vaše skutky urobili z Gruzínska nezávislú a slobodnú krajinu, urobili ste z nej maják slobody v regióne a vo svete“, - povedal Džordž Buš. „My bránime mladá demokracie a pomáhame im, aby budúce pokolenia Gruzínov žili v slobodnej spoločnosti“, - povedal on.

Americký prezident povedal, že Gruzínci nebudú osamostatnení „na ceste k slobode“, ale že USA pôjdu spoločne s Gruzínskom. „Váš hlavný prínos – to je váš príklad“, povedal svoj názor prezident USA,

Podľa slov prezidenta USA, „revolúcia ruží“ v Gruzínsku sa stala príkladom pre iné krajiny, vrátane Ukrajiny, Iránu a Libanonu. Takú želanie byť „slobodnými“ zachvátilo celý Kaukaz a Centrálnu Áziu.

Prezident Gruzínska vyzval „nových európskych demokratov“ k zorganizovaniu novej Jaltskej konferencie, venovanej oslobodeniu celého sveta od tyranie a útlaku.

„Nastal náš čas, aby sme my prispeli k tomu, aby sa celá Európa stala slobodnou a mierovou“, - vyhlásil Saakašvili.

„Dve veľké časti nášho územia – Južné Osetsko a Abcházko – nemajú slobodu, ktorou disponuje ostatné Gruzínsko“, pokračoval predstaviteľ „majáku slobody“ Michail Saakašvili .

Saakašvili si spomenul aj na Bielorusko, v ktorom „režim Alexandra Lukašenka, vládnuceho za pomoci strachu, sám sa bojí svojho národa“. 

Nakoniec, tretím cieľom novej organizácie Saakašvii pomenoval rozšírene slobody a demokracie po celom svete.

„Naša správa pre tyranov je jasná –napísal Saakašvili. – Slobodné národy sa nemôžu uspokojovať, pokiaľ prekvitá tyrania. Požívajúc slobodu, my musíme pomáhať tým, ktorí jej boli pozbavení. V Zimbabve, na Kube, v Barme aj v druhých krajinách milióny ľudí žijú pod nadvládou tvrdých tyranov“.

„Gruzínsko – to je rozvíjajúce sa demokratické spoločenstvo, kde sa rešpektujú práva menšín, prekvitá slobodná tlač, rešpektuje sa činnosť opozície“, - hovoril Buš. Za prítomnosti tisícok ľudí Saakašvili odovzdal Bušovi najvyššie štátne vyznamenanie Gruzínska – Hrdina svätého Georgija, oznámili noviny RIA „Novosti“. Buš sa stal prvým zo zahraničných osobností, ktorým bolo udelené toto vyznamenanie. Podľa slov gruzínskeho prezidenta, Buš si zaslúžil vyznamenanie „za podporu pri upevňovaní demokracie“ . Zároveň, Michal Saakašvili vyhlásil vo svojom vystúpení na námestí Slobody, že Gruzínsko je pripravené stať sa hlavným partnerom USA na priestore bývalého ZSSR a Blízkeho Východu vo veci šírenia demokracie.

 

Ako to pokračovalo v Gruzínsku.

 

V rebríčku slobody médií, podľa medzinárodnej organizácii „Reportéri bez hraníc“ v priebehu roka, ktorý nasledoval po „revolúcií ruží“, Gruzínsko spadlo až na 23 stupeň.

Nielen „Reportéri bez hraníc“, no aj iný (okrem „demokratických“ pozorovateľov), každý ktorý pozná televízne vysielanie Gruzínska do „revolúcie“ a neskôr, potvrdí, že sa on veľmi rýchlo zmenil a stal sa jednostranným. Do revolúcie“ rozdielnosť politických názorov v médiách bola viditeľná, médiá prinášali informácie z celej planéty.

V novembri 2007 pre rozohnanie demonštrantov „dožadujúcich sa slobodného Gruzínaka“, polícia použili gumové projektily a slzotvorný plyn.

V auguste 2008, ozbrojené a vycvičené „progresívnymi“ silami „hlavnými partnermi USA vo veci šírenia demokracie“ dali, nakoniec aj Osetom aj Čchinvalcom „nabažiť sa gruzínskou slobodou“ do sýtosti.

 

 Epilóg

( z vystúpenia Saakašviliho na stretnutí Buša v Tbilisi.

„Pán Prezident, minulá zima bola prvou zimou po našej demokratickej revolúcii. Mal som možnosť počuť Vaše druhé inaguračné vystúpenie. Pamätám si Vaše slová: „Všetci, ktorí žijú v tiranii a beznádeji, musia vedieť – Spojené štáty Americké nezatvoria oči pre vašim trpením a neodpustia tým, ktorí Vám ubližujú. Vy, ktorý ste sa postavili do boja za svoju slobodu vedzte –, že my Američania, vždy sa postavíme do jedného radu s Vami“. V ten večer som si myslel, že sa Vy obraciate osobne mu mne, obraciate sa k nášmu národu, hovoríte o našej slobode, o našich úspechoch, bránite našu demokraciu – presne tak, ako aj demokraciu všetkých susedných národov. Dnes ste si dali slovo“.

USA, „nezatvárajú svoje oči“, no predsa sa im podarilo prehliadnuť "menšie" poškodenia, ktoré spôsobil gruzínsky diktátor spiacim Osetincom, takisto ako všetko to, čo urobil druhý režim Saakašviliho.

 

Pokiaľ si niečo aj všimli, tak ...

 

Doplnok k textu: http://inosmi.ru/caucasus/20100302/158401093.html

 

Demokracia v Tbilisi, ("The National Interest", США) Tedo Japaridze

© Reuters 

 

Vojna s Ruskom, ktorá sa rozhorela v auguste 2008 s novou ostrosťou postavila celý rad pre Gruzínsko aktuálnych otázok. Na prvom mieste je otázka o tom, čo je dôležité pre Gruzínsko – silný štát, alebo demokracia a demokratické inštitúty. Pokiaľ sa u kormidla bude nachádzať Michail Saakašvili, otázka, pravdepodobne, je postavená takto: - buď alebo. Veľmi talentovaný a vzdelaný muž, Saakašvili, nie je ochotný umožniť celej gruzínskej triede ako celku, podieľať sa na demokratických procesoch. On potláča nesúhlas a odpor, nedovolí, aby sa opoziční predstavitelia podieľali na prijímaní praktických rozhodnutí v otázkach vnútornej a zahraničnej politike – viditeľne, v rozpore z pôvodných zámerom, odchádza od princípov a hodnôt demokracie v záujme osobných politických ambícií a záujmov. Samozrejmé, že v takých podmienkach gruzínska opozícia vyzerá ako neorganizovaná a chaotická.

Len niektorí na Západe poznajú skutočné ciele Saakašviliho. Ľudia buď nevedia, alebo radšej nemyslia na to pod tlakom tiesnivých a zložitých problémov. Hoci je tento režim lepší ako ten v minulosti, nedá sa zrejme hovoriť o zmene smerom k demokratickej politiky, a nikto nič  nekoná v tomto smere.

V Západných hlavných mestách, Gruzínsko uznali ako „maják demokracie“ – keď otvorene hovoria, že  štafeta „Kvetných revolúcií“ sa skutočne začala tu. No nakoniec sa pôvodné zámery úplne rozišli s realitou. Gruzínsko ostalo krajinou nedemokratickou a neliberálnou. Osobitne dobre to charakterizuje konflikt medzi západnými predstaviteľmi a gruzínskymi reáliami priebeh vojny s Ruskom. Západ sa rozhodol neprijať Saakašvilim predloženú verziu udalostí, v súlade s ktorou ako agresor mala vystupovať Moskva, presnejšie, čo znamená, že Saakašvili podľahol ruskej provokácii a Gruzínsko zavliekol do vojny, čo spôsobilo márne snahy o integráciu Gruzínska do Euro - atlantického spoločenstva. Táto stratégia nebola úspešná. Amerika, aj Európa neriskovali bojovať s Moskvou kvôli Gruzínsku a sympatie Západu pre riešenie týchto našich problémov sa ukázali ako nedostatočné. Výsledkom je, že Gruzínsko ostáva porazenou krajinou, rozčlenenou a okupovanou krajinou.

Ako východisko pre Gruzínsko po prehratej vojne by malo byť, zapojenie všetkých občanov krajiny do politického procesu. Vláda by mala hľadať kompromisy a udržiavať politickú rovnováhu, tak ako demokracia – to je v skutočnosti, stále sa obnovujúca zmluva, ktorá vychádza z inštitucionálneho systému krajiny a jej legitimity.

Čestné a spravodlivé voľby, ktoré by boli uznané aspoň medzinárodným spoločenstvom – to by mohol byť začiatok cesty. Aj nedemokratické a neliberálne krajiny sú schopné zorganizovať čestné voľby, ktoré sú uznávané tak zahraničnými pozorovateľmi, tak aj medzinárodným spoločenstvom ako celkom. Gruzínsko sa riadi neliberálnymi metódami, základné administratívne a finančné zdroje krajiny sa využívajú na prospech vládnuceho politického klanu. Medzi tým, reálny demokratický systém potrebuje vzájomnú zodpovednosť vládnucej elity pred občanom, vrátane, na prvom mieste opozícii. Stabilný demokratický štát sa musí riadiť v súlade s ústavou a zákonmi a Gruzínsko sa môže vysporiadať s problémami s ktorými ono v súčasnosti zápasí, len v tom prípade, ako sa ono pokúsiť v plnom rozsahu dostať do života tieto demokratické myšlienky. Tbilisi nemusí hľadať za hranicami cesty pre to, ako by sa malo zbaviť svojich politických problémov, vrátane problémov s Ruskom. Západ nebude bojovať s Moskvou kvôli Gruzínsku. Spojené štáty majú svoje problémy vo vnútornej aj zahraničnej politike a oni si nemôžu pohnevať Kremeľ kvôli žiadnej Východoeurópskej krajine. Európa v prvom rade, je závislá od dodávok energie z Ruska a je s ňou spojený pracovnými a obchodnými vzájomne výhodnými vzťahmi. Gruzínsko musí postupovať veľmi opatrne a vyhýbať sa unáhleným rozhodnutiam, ktoré by mohli nahnevať Rusko, alebo kohokoľvek iného, pretože medzinárodné spoločenstvo nechce vidieť nič iného ako sympatie – ukázali to aj dôsledky konfliktu v Abcházsku a Južnom Osetsku.

Takým spôsobom, Gruzínsku ostáva len to, aby pomáhalo samo sebe. Ono musí samotné vyriešiť svoje vnútorné potreby, potvrdiť svoju vernosť princípom demokratického riadenia. Gruzínsko sa musí poučiť zo svojich omylov. Jediné východisko z povojnových bolestí – to je osvojenie si reálnych demokratických reforiem za účasti Gruzínov všetkých politických názorov.

Rozumie sa, existujú aj určité dôležité výnimky, aj špeciálne gruzínske vnútorné osobitosti ktoré je potrebné preštudovať a rešpektovať v širokom strategickom kontexte. Svet v súčasnosti prežíva bolestivé obdobie adaptácie na nové reality. Najme to je za americkými plánmi „reštartovania“  vzťahov s Ruskom, ktoré sa dajú pochopiť ako rozpracovanie nových podmienok bezpečnosti, ako aj zapojenia Moskvy a krajín Európy do nových foriem spolupráce. Tento búrlivý a veľmi dynamický proces si žiada spoluúčasť všetkých členov medzinárodného spoločenstva, bez rozdielu či sa jedná o malé alebo väčšie krajiny, silné, alebo slabé.

Aby sa to mohlo uskutočniť, Rusko a jeho susedia musia nevyhnutne vyriešiť svoje vzájomné spory a konflikty (a to aj vnútorné). Šancov na o nie je veľa, no napriek tomu, v konečnom dôsledku, každá jedna zo zúčastnených krajín bude musieť sformovať vlastné programy „reštartovania“. Osobitne ťažké to bude pre Rusko a Gruzínsko – vzhľadom na udalosti z augusta roku 2008. Tým skôr, podobná prestavba vzťahov medzi Moskvou a Tbilisi je spoločným záujmom, preto, lebo bez nej nový systém nebude pracovať. To sú dôvody, prečo vnútorné "znovuzrodenie" z gruzínskej politiky môže pre jej bezprostredných susedov  a partnerov znamenať viac, ako by si mnohí mohli myslieť.

Poznámka:

Tedo Džaparidze – bývalý spolupracovník v otázkach národnej bezpečnosti a minister zahraničných vecí Gruzínska. Názory vyjadrení v tomto článku nemusia sa stotožňovať s názormi niektorých vlád, medzinárodných alebo analytických štruktúr.

Originál publikácie : Democracy in Tbilisi