Dvojstranné stretnutie Dmitrija Medvedeva a Tomasa Hendricha Iľvesa sa uskutočnia v rámci piateho Celosvetového kongresu uhro-fínskych národov v sobotu. Ako informovala kancelária estónskeho prezidenta, on vystúpi na vystúpi na otvorení konferencie spoločne s lídrami Ruska, Francúzska a Maďarska.

Ako už skôr informoval žurnalistov zdroj z Kremľa, Medvedev na stretnutí s prezidentom Estónska je pripravený hovoriť v súvislosti zo snahou o vyrovnanie vzťahov medzi týmito dvomi krajinami.

„V besede on im povie, že my rozhodne vystupujeme za vyrovnávanie vzťahov, za pridanie obštruktívneho charakteru, riešenie súčasných sporných otázok“, - povedal zdroj. „Je nevyhnutné budovať vzájomnú dôveru“. –podčiarkol informátor. V tom istom čase, podľa slov zdroja, zo strany Estónska takých signálov nevidno.

„Nás znepokojuje atmosféra napätosti a snaha o konfrontáciu vo vzťahoch, ktorá ich charakterizuje v priebehu už veľmi dlhého času“, - povedal kremeľský zdroj.

Prezident Iľves a jeho žena takisto sa zúčastnia na kultúrnom programe festivalu. Estónske informačné zdroje kladne ocenili fakt pozvania prezidenta Iľvesa do Ruska, pripomeňme, že v minulom roku vedúci predstavitelia Estónska nedostali pozvanie na festivale národnej kultúry ugro-fínskych národov, ktorého sa zúčastnil prezident Fínska a predseda vlády Maďarska.

Na tohtoročný kongres takisto boli pozvaní preseda vlády Estónska, predseda parlamentu a primátor mesta Tallin. No, napriek pozvaniu, oni sa podujatia nezúčastňujú.

Nehľadiac na vyhlásenie Ivesa o nevyhnutnosti zvyšovania dobro susedských vzťahov s Ruskom, Estónsko jednoznačne vystupuje s kritikou vnútornej i zahraničnej politiky Ruska, obviňuje ruskú vládu v uskutočnení nedemokratických volieb, kontrole oznamovacích prostriedkov, terorizovaní mierového obyvateľstva v Čečensku, využívania energetických zdrojov, ako nástroja zahraničnej politiky a politického tlaku na európske krajiny.

Zvlášť často počuť tému o historickej zodpovednosti Ruska za „okupáciu a genocídu estónskeho národa“ v 40- tich rokoch minulého storočia. Na túto tému už nie raz hovoril v článkoch, aj v osobných rozhovoroch aj samotný prezident Iľves.

V Estónsku v apríli minulého roku demontovali pomník Vojaka – osloboditeľa v Talline a preniesli tento monument z centra mesta. To viedlo k masovým nepokojom, v priebehu ktorých boli uväznených vyše 1 000 ľudí, desiatky ľudí bolo ranených, zahynul ruský občan Dmitrij Ganin.

V Rusku tento krok bol prijatý ako neúcta k vojakom osloboditeľov padlým v Druhej svetovej vojne.

Okrem toho, v Estónsku pokračujú pokusy oslavovania spolupracovníkov fašizmu, ktorých vláda volá „bojovníkmi za slobodu Estónska“.

 Po rozpade Sovietskeho zväzu a vytvorenia diplomatických vzťahov medzi Ruskom a Estónskom v roku 1991 predstavitelia dvoch štátov sa stretli tri krát. V júni 1994 prezident Lennard Meri v Mskve sa stretol s Borisom Jelcinom. V roku 2003 Arnold Rjujteľ sa stretol s Vladimírom Putinom v Petrohrade v rámci summitu EU – Rusko.

Ešte jedno stretnutie sa medzi nimi uskutočnilo v januári 2005 v Moskve, kde Rjujteľ sa nachádzal na osobnej návšteve na pozvanie Patriarchu Moskovského a celej Rusi Alexeja Druhého, ktorý mu odovzdal cenu „Za vynikajúcu činnosť pre upevnenie jednoty pravoslávnych národov“.

Estónsky prezident 30. júna priletí do Moskvy, kde otvoria v areáli knižnice zahraničnej literatúry bustu zakladateľa Tartusko – Moskovskej školy, profesora Tartuskej univerzity Júrija Lotmana. Takisto sa plánuje stretnutie Iľvesa s Patriarchom Moskovským a celej Rusi Alexejom Druhým.