Podľa informácií korešpondenta „Novovo Regiónu“, jeho rumunské vydanie „Adevarul“ cituje nezávislého analytika Vlada Pupana, podľa názoru ktorého, stretnutie bolo ešte jedným dôkazom toho, že vyriešenie pridnesterského konfliktu nemôže byť dosiahnuté v najbližšej budúcnosti.

Expert predpokladá, že rozdiely v pozíciách krajín sú oveľa väčšie, je možné povedať, že Tiraspol „hovoria v mene Moskvy“. Lupan pripomína, že Prindesterská republika sľubovala rozriešiť pridnesterský konflikt do konca roku 2008 a že je očividne, že nesplnila tento sľub. Moldavské úrady takisto sa zľakli odmietnuť Rusku stretnutie s Igorom Smirnovom, tak, ako to bolo iniciované Moskvou – „fakt, ktorý bol potvrdený ruským veľvyslancom v Kišineve začiatkom decembra“. Vladimír Lupan počíta, že stretnutie bude mať ťažké následky pre Moldavsko. Tie ústupky, ktoré urobil Kišnev, sú o niečo väčšie, ako tie, na ktoré šiel Tiraspol. Pridnestersko dalo súhlas na účasť svojich expertov v skupine o ekonomických otázkach, no to ešte neznemená, že oni prejavia konštruktivizmus v jej práci, hovorí expert.

Po druhé, hovorí, Tiraspol sľuboval, že odstráni tranzitné poplatky pre moldavských občanov, no tieto ústupky je veľmi ťažko porovnať s moldavskými. Tá skutočnosť, že Pridnesterská republika súhlasila s účasťou na konzultáciách vo forme 2+1 s účasťou Tiranospolu a Moskvy, to prakticky Moldavsko mení na „slabého hráča“ v rámci rozhovorov,“ aj keby ona vydržala súčasný tlak Moskvy a Pridnesterska“.

Stretnutie v Tiranospole ešte raz potvrdilo neschopnosť Kišineva priviesť Tiranospol k stolu rozhovorov vo forme 5+2 najbližšia budúcnosť, počíta moldavský analytik Denis Cenuše. Podľa jeho slov, líder moldavských komunistov „má veľké nádeje na obnovenie rozhovorov o vyriešení pridnesterského konfliktu v rámci SNŠ a výhod  získaných z Moskvy“.

Možnosť progresu v tejto otázke sa môže stať ohromnou podporou pre moldavských komunistov v najbližších prezidentských voľbách konaných v roku 2009, najmä v súvislosti zo znižujúcou sa podporou Moldavska v súvislosti zo svetovou ekonomickou krízou.

No pre posun v rozhovoroch Voronin nevyhnutne potrebuje súhlas a podporu Kremľa, ktorí je zdržanlivý vo vzťahoch s kišinevským režimom po „zrade v roku 2003“ (odstúpenie Vladimíra Voronina od Memoranda Kozaka).

Napriek tomu Moskva nemôže v plnom rozsahu odmietnuť služby moldavských komunistov, berúc do úvahy prezidentské voľby v MR v roku 2009, hovorí analytik.

Na rozdiel os Voronova, pokračuje Denis Cenuše, predstaviteľ Pridnesterska Igor Smirnov počíta s podporou nielen Moskvy, no aj Kyjeva, snažiac sa využiť možnú zmenu zahraničnej politiky Ukrajiny ako následok rozkolu „oranžových“ síl a priblíženie Bloku Júlie Tymošenkovej k pre ruským politickým stranám.