Как это делалось до Болотной площади

Bývalý vysokopostavený pracovník MZV Indie Gandžendra Singch (v minulých rokoch pracoval ako veľvyslanec Indie v Rumunsku, Jordánsku, Turecku, Azerbejdžane) sa podelil zo svojimi skúsenosťami a poznatkami o tom, akým spôsobom USA organizujú „kvetné revolúcie“ v rôznych krajinách sveta.

Zdá sa, že americká „svojvôľa“ nemá žiadne obmedzenia v medzinárodných vzťahoch. Postupujú ako besná útočiaca zver, ktorá vyšla z jednej krajiny a chce poraziť ostatné... USA porušujú medzinárodné práva a všetky uznávané zákony. Porušujú ľudské práva aj Ženevskú konvenciu. Len samotný George W. Bush po voľbách porušil celý rad medzinárodných práv a dohôd OSN a USA tak robili po celom svete za posledných 20 rokov. Washington organizuje svojský amerických sérií – pouličné revolúcie, sponzorované americkými mimovládnymi fondy, organizáciami a CIA. Cieľom týchto revolúcii boli sa sú krajiny – bývalí spojenci Ruska v Európe a na Blízkom Východe.

„Voľby – to je moment nástupu, -  zdôrazňujú noviny USA pre takzvanú „kvetnú revolúciu“. Ukrajinská revolúcia sa stala jasným dôkazom o smerovaní k „demokracii“, pokračovaní toho, čo sa stalo už skôr v  aj pre ďalších bývalých post – sovietskych a Východoeurópskych – v  Gruzínsku - 2003, Srbsku v roku 2000 a o niečo skôr v Čechách a v Poľsku“.

Potom veľvyslanec USA v Minsku Majkl Kozak chcel uplatniť ten istý scenár počas volieb v Bielorusku proti autoritatívnemu prezidentovi Alexandrovi Lukašenkovi, no tu sa mu to nepodarilo... Juščenka skryto podporovali aj americkí organizátori, medzi ktoré patrí – Medzinárodný front rozvoja demokracie (MFRD), Fond medzinárodného sveta Carnegie, „Dom slobody“ a Inštitút otvorenej spoločnosti George Soroša – tie isté skupiny, ktoré „pomáhali“ rok predtým zvrhnúť z funkcie prezidenta Gruzínska Ševarnadzeho... MFRD sponzoroval skupinu Juščenka „Naša Ukrajina“ a kijevský Tlačový klub. „Dom slobody“ spoločne s MRI boli v podstate pozorovateľmi vo volebných miestnostiach v 9 obvodoch a ich miestny spolupracovníci boli vo všetkých 25 volebných okrskoch. Okrem toho, vo volebných komisiách pracovali miestny pozorovatelia, ktorých pripravovali a platili západné organizácie... Oni takisto organizovali aj výsledky hlasovania  - výsledky verejnej mienky po odovzdané hlasovacích lístkov, ktoré dávali Juščenkovi 11% prevahu nad Janukovičom.

Samozrejme že, západné oznamovacie prostriedky a vlády, bezvýhradne omieľali o mutnosti uplatnenia „slobody tlače vo svete“. Oni organizujú výskumy verejnej mienky vo svete a potom odovzdávajú skresľované a nepravdivé údaje pre oznamovacie prostriedky. Oni vytvárajú a aj sponzorujú pre západné orientované študentské skupiny, ktoré potom organizujú masové „demokratické“ občianske nepokoje.

Napríklad noviny „Gardien“ píšu: „Na Ukrajine je mládežnícke hnutie «Пора», ktoré je sponzorované Inštitútom otvorenej spoločnosti Soroša a má viac ako 10 tisíc členov. Oni sú podporovaný koalíciou „Naša Ukrajina“ „Slobodná voľba“. Koalícia tu vystupovala preto, aby kryla ich skutočných sponzorov, ktorými v skutočnosti boli veľvyslanectvá USA a Veľkej Británie...

Фото: ИТАР-ТАСС

Spojené štáty aktivizujú svoju činnosť v oblasti vytvorenia koalície „priatelia Sýrie“, Jej základným cieľom má byť zvrhnutie prezidenta Sýrie Baššára al Asada z jeho funkcie.

„V rámci formovania „skupiny priatelia“ Sýrie do jej radov vstupujú ľudia, ktorí stupňujú ekonomický tlak na vládu Assada formou prijímania sankcií, zjednocujú rôzne frakcie sýrskej opozície, ktorá sa zaoberá „poskytovaním“ humanitárnej pomoci pre obyvateľov Sýrie“, - povedal americký hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí USA Victoria Nuland. Ona povedala, že v súčasnosti, s takým cieľom cestuje úpo krajinách Blízkeho Východu a Európy námestník ministra zahraničných vecí  Jeffrey Feltman. "Интерфакс".

Diplomatka ďalej potvrdila, že otázka o vytvorení takejto koalície vznkol ešte pred dvomi mesiacmi. No doteraz táto otázka nebola aktualizovaná v nádeji že bude v BR OSN prijatá tvrdá rezolúcia proti Sýrii.

Na druhej strane, Moskva nepovažuje za legitímne „skupiny priateľov Sýrie“.  „My opatrne pristupujeme k rozličným formám, ktoré nepovažujeme z pohľadu medzinárodného práva za legitímne, ktoré sú vytvárané v záujme „riešenia“ toho a či iného medzinárodného sporu... V princípe máme veľmi zlé skúsenosti s takou formou medzinárodnej „pomoci“ a opatrne pristupujeme k akýmkoľvek kontaktom s takýmito „skupinami priateľov“. V súčasnosti s touto formou „pomoci“ veľmi zlé skúsenosti boli v Líbyi“, - povedal oficiálny predstaviteľ MZV Ruska Alexander Lukaševič.

Podľa slov diplomata, Moskva je proti akýmkoľvek formám založených na úsilí vonkajšieho zasahovania do vnútorných záležitosti ktorejkoľvek krajiny. „V skutočnosti, takéto formy nie sú schopné vypracovať akúkoľvek strategickú líniu v procese riešenia a už v vôbec nemajú žiadne medzinárodné právne opodstatnenie a právnu legitímnosť z pohľadu medzinárodného spoločenstva vo vzťahu k riešeniu tej a či inej problematiky“, - citujú jeho slová РИА Новости.

O situácii v Sýrii hovoria aj v Nemecku, ktoré sa dlhý čas zdržiavalo hodnotiť udalosti v tejto blízkovýchodnej krajine. Nemecko napríklad navrhlo, aby LAŠ spoločne s BR OSN prejednala súčasnú situáciu v Sýrii. Predložený návrh na vytvorenie „kontrolnej skupiny „priatelia Sýrie“ chápeme ako nový prístup k riešenie problémov v Sýrii za účasti OSN“, - vyhlásil minister zahraničných vecí Nemecka Guido Westerwelle.

Otázka o obnovení činnosti pozorovateľov bude posúdený ministrami zahraničných vecí LAŠ v nedeľu v Káhire. Do dvoch dní do tohto stretnutia opoziční predstavitelia voči prezidentovi  Sýrie Assadovi – Sýrsky národný výbor uskutoční v hlavnom meste Kataru stretnutie pre vypracovanie taktiky pre ďalšiu protivládnu činnosť. Rozhovory predstaviteľov opozície budú „koncentrované na situáciu v Sýrii a na poskytovanie pomoci povstalcom“.

Niekoľko hodín pred týmto stretnutím vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničnú politiku Ketrin Ešton vyzval Rusko aby uznalo reálnosti súčasnej situácie v Sýrii. „Obraciam sa k Ruským kolegom: priznajte realitu súčasnej situácie v Sýrii“, - povedal ona rozčarovaná ruským rozhodnutím vetovať prijatie rezolúcie o Sýrii v BR OSN. Predstaviteľ diplomacie EÚ ďalej odsúdila vysokú úroveň násilia v Sýrii. „Vzniká veľmi nebezpečná situácia pre obyvateľstvo a to nielen kvôli zabitým a raneným občanom, no aj kvôli tomu, že vzniká chaos v ekonomike krajiny“, - povedala Ešton.

Podľa jej názoru, prezident Sýrie musí urobiť krok nazad a nájsť riešenia pre tieto problémy.

Ešton sa vyslovila aj za poskytnutie všestrannej pomoci LAŠ pri riešení sýrskych problémov. Podľa jej slov, jednou z hlavných úloh EÚ v súčasnosti je poskytnúť Sýrii humanitárnu pomoc.

Už skôr Moskva oznámila, že nepovažuje za legálnu „skupinu priateľov Sýrie“. Podľa slov oficiálneho predstaviteľa MZV Ruska, Alexandra Lukaševiča, Moskva vystupuje proti akýmkoľvek formám založených na úsilí zasahovania sa do vnútorných konfliktov.

„Určite také formy nie sú schopné pripraviť nejakú strategickú líniu v procese a už vôbec nie sú schopné riešiť zložitý medzinárodný a či miestny problém“, - povedal diplomat.

Vláda Sýrie sa obrátila o pomoc na Irán. Damask požiadal vyslať do krajiny 15 tisíc vojakov iránskych špeciálnych služieb s cieľom podpory pri udržiavaní poriadku v rozhodujúcich oblastiach krajiny. V piatok v Sýrii bol zaznamenaný veľký výbuch dôsledkom ktorého zahynulo civilné obyvateľstvo.

O tomto teroristickom čine písala čínska agentúra „Ľudový Denník“ na ktorú sa odvoláva "Интерфакс". Predpokladá sa, že žiadosť o pomoc iránskych špeciálnych služieb už bola vyplnená, vojaci odcestovali do spriatelenej Sýrie.

Фото: Getty Images/Fotobank.ru

Misia pozorovateľov Ligy arabských štátov (LAŠ) sa vráti do Sýrie aby pokračovala vo svojej práci. V súčasnosti Francúzsko rozpracováva plán, vďaka ktorému sa má podariť obísť veto Ruska a Číny k sýrskych otázkam.

Podľa slov generálneho tajomníka OSN Ban Ki-moon, o svojom zámere, vrátiť pozorovateľov do Sýrie informoval v telefonickom rozhovore predstaviteľ LAŠ Nabil al-Arabi. Ban Ki-mon rozhodnutie Ruska a Číny pomenoval ako katastrofické, ktoré zablokovalo prijatie v BR OSN rezolúcii o Sýrii, informuje РИА Новости.

Zároveň s tým, veľvyslanec Francúzska v Moskve vyhlásil, že chápe znepokojenie Moskvy vo vzťahu západných krajín k udalostiam v Damašku. Podľa jeho slov, Paríž, ktorý kritizoval Rusko za blokovanie v BR OSN rezolúcie o Sýrii,  „je pripravený prevziať na seba riziko demokracie“. „My veľmi dobre chápeme, čím sú vyvolané rôzne znepokojenia Ruska“, - povedal francúzsky diplomat.

Pritom on oznámil, že jeho krajina nepožaduje od Sýrie rýchlu zmenu politického režimu. „Čo sa týka budúcej Sýrie po odchode Baššára al Asada, veríme: - demokratické mechanizmy dovolia nájsť to správne riešenie. Môže sa stať, že rovnakí „Muslimskí bratia “ktorí sa dostanú k moci, odídu od svojich súčasných hesiel a začnú robiť umiernenú politiku. Povedal by som: sme pripravení zobrať na seba riziko demokracie. Počítame, že toto riziko je odôvodnené. Hoci je to v určitom momente riziko“, - povedal diplomat.

Ďalej on vyhlásil, že kvôli tomu, aby sa obišlo veto Ruska a Číny, „je potrebné popremýšľať o iných mechanizmoch, iných medzinárodných štruktúrach“, vrátane takzvanej skupine priateľov sýrskeho národa – koalícii, vytvorenie ktorej iniciuje Francúzsko na podporu plánu LAŠ.

Predstaviteľ Francúzska takisto vyjadril presvedčenie, že rôzne prístupy krajín k problematike Sýrii nepovedú ku kríze v Rusko – francúzskych vzťahoch.

Už skôr oficiálny predstaviteľ Bieleho domu Jay Carney vyhlásil, že USA nevylučujú možnosť dodávok zbraní sýrskej opozícii, no budú sa snažiť predovšetkým o mierové riešenie problémov. „Spoločne zo svojimi partnermi sa budeme snažiť riešiť problémy v Sýrii cestou politických rozhovorov... To považujeme za správne politické riešenie. V podobných situáciách my sme nikdy nevylučovali žiadne varianty, no chceme ísť cestou, ktorá bude predstavovať izoláciu režimu Assada s tým, aby on prestal s likvidáciou vlastného národa“, - konštatoval politik. Jay Carney podčiarkol, že v súčasnosti USA vedú aktívne rozhovory zo zahraničnými partnermi vo veci vývoja ďalšej situácie vo vzťahu k Sýrii.

Predstaviteľ MZV RF Sergej Lavrov a riaditeľ Zahraničnej spravodajskej služby Michail Fradkov na stretnutí s prezidentom Sýrie Basar al-Assadom sú rozhodnutí dosiahnuť stabilizáciu situácie v krajine. Moskva takisto verí, že na rokovaní Výboru ministrov zahraničných vecí Ligy arabských štátov (LAŠ) bude prijaté rozhodnutie o pokračovaní činnosti misie pozorovateľov.

„Na základe nariadenia prezidenta RF Dmitrija Medvedeva, minister zahraničných vecí Ruska Sergej Lavrov a riaditeľ Zahraničnej spravodajskej služby Ruska Michail Fradkov navštívia 7. februára Damask s cieľom uskutočnenia stretnutia  s prezidentom Sýrie Assadom“, - hovorí sa vo vyhlásení MZV Ruska. Stretnutie sa uskutoční vzhľadom k záverom rokovania RB OSN.

Na MZV Ruska vyjadrili ľútosť nad výsledkami hlasovania v RB OSN k otázke prijatia rezolúcie o Sýrii. Dokument bol predložený na hlasovanie do BR OSN 4. februára delegáciou Maroka spoločne s radom západných a arabských krajín. Rusko a Čína hlasovali proti prijatiu tohto dokumentu, využili právo veta.

Na MZV RF pripomenuli, že koncom minulého roku Rusko vnieslo do BR OSN návrh rezolúcie, ktorý odrážal kľúčové princípy pre dosiahnutie normalizácie situácie v Sýrii: - výzvu k vláde a zároveň aj k opozícii, aby sa zdržali násilia a začali viesť dialóg, zákaz vonkajších zásahov do vývoja situácie v krajine a podporu iniciatívy krajín LAŠ.

Napriek tomu, koncom januára celý rad krajín predložili svoje alternatívne návrhy rezolúcií, ktoré obsahovali jednostranné východiská o výhradnej zodpovednosti sýrskej vlády za eskaláciu násilia v krajine.

„V záujme dosiahnutia dohody v BR OSN, ruská strana sa zapojila aj do rozpracovania týchto návrhov, snažila sa o odstránenie neprijateľného tetu v nich a snažila sa ich sformovať tak, aby odrážali skutočnú politickú situáciu v krajine. Pritom sme vychádzali z zo zásady, aby rezolúcia BR OSN nemohla byť zneužitá pre zasahovanie zahraničných síl do vnútorných záležitostí Sýrie, akceptácie skutočnosti, že len sami obyvatelia Sýrie môžu prijímať pre seba a pre osud krajiny rozhodujúce osudové rozhodnutia“, cituje  РИА Новости MZV.

V Moskve konštatovali, že v nový návrh neobsahoval základné požiadavky k sýrskej opozícii, „ktoré by ju odvádzali od extrémizmu, odstránili cestu násilia. Návrh neobsahoval ani opatrenia voči vládnúcim silám, ktoré by ich odrádzali od použitia sily a viedli k zdržanlivým postupom“. „Boli od ignorované aj naše návrhy, zdôrazniť v texte súčasné výzvy k ozbrojeným skupinám aby prerušili útoky na sýrske vládne inštitúcie a mierumilovné obyvateľstvo, vrátane zahraničných novinárov vrátane novinárov zo Západných krajín. No v projekt obsahuje rozsiahly výpočet jednostranných požiadaviek na vládu Sýrie“, - vyhlásilo MZV RF.

Rusi sa musia zobudiť zo svojich snov a musia sa začať brániť pred tvrdým a podlým nepriateľom, ktorá chladnokrvne a plánovane ničí ich „Ródinu“. Nikto z cudzích nás nebude brániť. Osud Ruska a naša budúcnosť je len v našich rukách... „Víťazstvo bude závisieť od chrabrosti bojovníkov“.

Gaius Julius Caezar.

Je potrebné pripomenúť, že po rozpade ZSSR v auguste 1991 a rozstrieľania Parlamentu v októbri 1993, Rusko žive v dobe „Nového svetového poriadku“ ktoré má Anglicko–židovský základ na čele s USA – svetovou finančnou mafiou. Preto, tón domáce a zahraničnej politiky našej krajiny, k našej veľkej smole, je určovaný  úradmi vo Washingtone. No aj v súčasnosti opäť vzniká otázka prevzatia moci nad Ruskom.

Čo sa v podstate v Rusku v súčasnosti deje? Aké sily bojujú o moc nad Ruskom, aby mohli pokračovať vo využívaní prírodných zdrojov a likvidácii národa? Odpovede na tieto otázky sa dnes už dostávajú na povrch a pri pozornom skúmaní ich už možné vidieť.

Predovšetkým sú to mafiánske záujmy skupín, ktoré stoja za Putinom a „liberálov“. Z materiálov získaných zo zahraničných, ale aj domácich oznamovacích prostriedkov (PMI), že známe, V. Putin zastrešuje klan „silových oligarchov“ a Kudrin, Nemcov, Kasjanov, Prochorov, Navaľnij a iní „liberálnych oligarchov“ a to tak starého ako aj nového zoskupenia. „Siloví oligarchovia“ vo svojej podstate kontrolujú všetky ropné, plynové zdroje a tranzity. Títo predstavujú „pre ruskú“ oligarchickú skupinu – sú to v podstate Európske krajiny a liberáli v prevažnej väčšine sú orientovaný a prepojený na USA. V podstate dnes. V podmienkach krízy sa stretli tieto dve zoskupenia – predstaviteľov „ruských silovikov“ a „liberálov“ spoza oceánu. Fakt ostáva faktom – Rusko sa oslabuje, rozkrádanie krajiny pokračuje, národ sa degraduje a vymiera. No a pred vymierajúci národ postavili veľký cirkus – „Prezidentskú demokraciu“.

Koho „Washingtonská dohoda“ – svetová finančná mafia – s konečnou platnosťou privedie na prezidentský „trón“ vo voľbách tohto roku?

Ak to bude V. Putin, M. Prochorov, V Matvienko, „Prechodný národný výbor“ a či podobné „osobnosti“ – (A. Navaľnyj, B. Nemcov, M. Kasjanov a pod.), alebo iné „mažoretky“ nižšej úrovni – pre nás je v tom veľmi malý význam. Všetci majú postavený rovnaký cieľ – demontáž a utilizácia Ruska ale pôsobiť budú rôznymi cestami – všetko podľa svojich schopností. Situácia sa komplikuje ešte aj z druhých objektívnych dôvodov, medzi ktoré predovšetkým patria:

-         v Rusku je v podstate v spojovacích a oznamovacích prostriedkoch pozorovaná americká prítomnosť. Ona je pozorovaná v rôznych orgánoch štátnej moci, existuje piata kolóna;

-         v spoločnosti sa šíria veľké skupiny nespokojných obyvateľov;

-         v spoločnosti existujú veľké protirečivé skupiny, ktoré podkopávajú jednotu krajina a národa;

-         v spoločnosti prebieha obrovský sociálny rozklad – obrovský nepomer medzi vrstvou bohatých a obrovskou väčšinou nespokojných – chudobných občanov. Dnes 98% príjmov v krajine patrí 7% obyvateľstva;

-         vo finančnej oblasti ruské finančné a podnikateľské elity sú zaviazané Západu;

-         vládnuce elity nie sú pripravené a ani ochotné bojovať za svoju krajinu a za svoj národ;

-         vládna moc je rozložená korupciou;

-         politicko-ideologická diskreditácia Ruska sa uskutočňuje už na  založenej politicko-ideologickej báze;

-         poriadkové a mocenské orgány v Rusku sú diskreditované;

-         armáda je demoralizovaná.

No, spomínam si na udalosti pred 20 rokmi, ktoré zraňujú dušu ruského ľudu zo zničenie Sovietskeho zväzu. To všetko je charakteristické pre Rusko dnes.  Preto, implementácia dobre známe a využívané v scenároch súčasnej svetovej praxe s podporou "washingtonského konsenzu", bola by dobre známa aj aplikácia vyššie uvedených zdrojov pre začatie procesu, čo by malo viesť ku konečnému zrúteniu Ruska v rýchlom tempe. Pre Rusko, pri realizácii tohto scenára bude vytvorený (pravdepodobne) nejaký Prechodný národný výbor (PNV). Kto bude stáť na jeho čele? A. Navaľnyj, B. Nemcov, M. Kasjanov, V. Matvienko, alebo oligarcha M. Prochorov. To nakoniec nie je ani podstatné. To bude len „mažoretka“. Rozhodujúca nie je postava, ale ruky ktoré s ňou hýbu. Pre Rusko sa pripravuje veľmi vážna hrozba, ktorá nastoľuje otázky týkajúce sa prežitia našej vlasti – Ruska a samotného Ruského národa. Situácia v našej krajine sa prudko zhoršuje, vzniká veľké nebezpečenstvo. Do Ruska pricestoval nový veľvyslanec USA, v podstate, od je špeciálnym agentom na diverzie. Proti Rusku je už dávno rozpútaná vojna, o tom už veľa písala PMI. Poviem len toľko, že v súčasnosti sa začala nová etapa – etapa mediálnej vojny, ktorú prišiel koordinovať nový veľvyslanec USA M. McFaul.

Takisto je potrebné pripomenúť, že v USA je špeciálne zákonodarstvo, ktoré nedovoľuje cudzincom, o to menej veľvyslancom iných krajín, organizovať podobnú činnosť, no v Rusku v období posledných 20 rokov sú všetky zákony prijímané podľa objednávok medzinárodnej finančnej mafii. Tak sa mohlo stať, že M. McFaul inštruuje už vybudovanú sieť v štátnych a iných organizáciách a takisto riadi svoju piatu kolónu, potrebnú pre organizovanie pouličných protivládnych podujatí – Nemcova, Ryškova, Navaľnovo a iných a orientuje všetky tieto skupiny na údajne najväčšiu osobnosť Ruska, ktorou má byť údajne Prochorov pre ktorého zozbierali viac ako 2 milióny podpisov a pripustili ho do prezidentských volieb, a on je v súčasnej dobe najperspektívnejšie a najlepším predstaviteľom medzinárodnej finančnej mafie na funkciu prezidenta Ruska.

Na druhej strane sa nachádza stará oligarchistická mafia, ktorá bojuje za svoj „chlieb každodenný“ na čele s V. Putinom.

Súčasne s veľvyslancom USA do Moskvy pricestoval s preukazom diplomata aj známy svetový režisér a spolupracovník mnohých prezidentov USA - Henry Kissinger, ktorý mohol navrhnúť V. Putinovy aby zo zárukami odovzdal moc M. Prochorovovy. Musíme mať na vedomí, že pre vládnucu ruskú skupinu ani M. McFaul, ani Henry Kissinger nie sú prekážkou, obvykle okázalý negatívny postoj k Amerike majú ľudia, národ.  V skutočnosti vládnuce vrstvy Ruska sú úplne závislé s "washingtonským konsenzom".

V tejto situácii vo vládnej ruskej „elite“ sa nachádzajú ľudia, ktorí sú mažoretkami svetových  power-oligarchických Anglo-Sasko-židovských klasterov s cieľom a udržať si  nakradnuté peniaze v ich sejfoch. A to  sú aj ich deti a ženy v tých offshore, ktoré sú riadené globálnou finančnou mafiou.  Za týchto okolností súčasná ruskej vládna "elita" je schopná a pripravená predať a  zradiť úplne všetko.

No oni všetci sú v súčasnosti veľmi ustarostení a znepokojení. Ak by bolo všetko po starom, tak by V. Putin a D. Medvedev by všetkých aj naďalej plne uspokojovali. No objavili sa objektívne príčiny – začínajú byť vyčerpané ložiská prírodných zdrojov, zničený je priemysel vybudovaný za ZSSR, zaostáva vojenský priemysel, umiera poľnohospodárstvo, zdravotná starostlivosť, vzdelávanie a veda, vymiera obyvateľstvo, rýchlo rastie nespokojnosť národa – hrozí ruská vzbura, rýchle a nemilosrdne a vládna moc je úplne skorumpovaná, bezpečnostné zložky nie sú schopné zabezpečiť spokojný život oligarchov, ktorí majú svoje vlastné veľké „problémy sveta“. Dozrieva skutočná revolučná situácia.

Pre to dozreli vážne objektívne príčiny! Preto svetové zákulisie pracuje tak aktívne a snaží sa organizovať falošné protesty aby vypustili paru a preskupili sa pre konečné zničenie Ruska ako štátu, a nás ako národa.

Z jednej strany zostrenie politickej situácie pod heslom boja za čestné voľby – to je špeciálna operácia na vytvorenie systému splátok za   celkové náklady globálnej hospodárskej a finančnej krízy, ktoré chcú opäť preniesť na plecia Ruska a ruského ľudu. Cieľom tejto špeciálnej operácie je prevziať moc, úplne pozbaviť náš národ moci a s konečnou platnosťou zmeniť krajinu na koloniálny prívesok medzinárodnej finančnej mafii. Vyplnením tejto úlohy boli poverení „liberáli“ formou, že sa oni dostanú k vládnej moci.

Z druhej strany – to je udržanie vládnej moci skorumpovanou kriminálnou skupinou „silových oligarchov“ s cieľom pokračovania v tom istom – pokračovať v smrteľnom kurze rozkrádania, degradácie a neokolonializácie.

Vo vzniknutej situácii patrioti Ruska nemôžu podporovať ani jednu v Rusku  existujúcich oligarchistických zoskupení, ani klan Putina – „silových oligarchov“, ani Prochorova a jeho „liberálnych oligarchov“ slúžiaceho záujmom USA.

Okrem toho, existuje moc, alebo iná „nová“ moc, vytvorená z tej istej elity, hoci je to skupina okolo B. Nemcova, M. Kasjanova, A. Navalného, alebo „pripravujúca sa skupina a pasujúca sa do úlohy „spasiteľa“ na čele V. Matvienka – bývalého gubernátora Petrohradu, aj on bude pokračoval v zlodejstvách, obohacovaní sa a v rozklade Ruska, presne tak ako aj doteraz, a občania Ruska budú v takých istých, ani pre dobytok neprijateľných podmienkach za predpokladu, že ak tieto skupiny budú aj naďalej slepo podporovať!

Najmä vnútorné sily sa ukazujú ako rozhodujúce a nikto iný za nás, ani pre nás nič neurobí a nič ani nebude robiť, bude len to, čo my zjednotení urobíme, čo urobíme sami pre seba a pre svoj národ. Preto potrebujeme skutočnú opozíciu, ktorá bude akumulovať myšlienky, rozum a cítenie, zjednotí čestných a pracovitých ľudí v celej spoločnosti, na tomto základe zjednotia celý náš národ a zmenia ho na národnú silu – na „Ľudové milície“. Potrebujeme jediný štáb pre koordináciu, pre organizovanie rôznych činností a akcií a pre vytýčenie cieľa. Vtedy „Národné milície“ budú môcť bojovať s vnútornými a vonkajšími nepriateľmi našej vlasti. Vtedy sa dostane k moci náš národ a vládna moc bude slúžiť pre Rusko a pre jej národ.

My sme Rusi a príslušníci iných národov Ruska – patrioti svojej vlasti. V každom z nás žije časť z našich veľkých predkov, vojvodcov a víťazov. My musíme využiť všetok svoj rozum pre pochopene našej podstaty a upevniť svoje myslenie pre boj. Musíme sa postaviť na cestu víťazstiev, na návrat našich národných tradícií a našej slávy!

Nie je čas sedieť za pecou a nesmelo čakať čo sa stane, nesmelo dvíhať hlavu. Pokiaľ my vyčkávame, nepriateľ pracuje ... Ruskí Sokoli útočte, zdvihnite hlavy, bráňte česť národa, česť Ruska! Bude hanbou pozerať sa do očí našich žien a detí, keď nepriateľ obsadí našu zem a spôsobí nám obrovské straty a biedu. On bude využívať naše prírodné zdroje, bude sa snažiť urobiť z nás a z našich detí novodobých otrokov. V mene vyššej všeobecnej spravodlivosti, Rusko musí žiť, lebo neexistuje nič krajšie na svete ako Rusko! Ešte nie je pozde! No je to naša posledná šanca ako ubrániť našich blízkych, celé Rusko a obstáť sa v dejinách civilizácii.

Evgenij Tarasov

Poslanec štátnej dumy v rokoch 1990-1995, Člen najvyššej ekonomickej rady Ruskej federácie, člen Rady republík Najvyššieho sovietu Sovietskeho zväzu, člen – korešpondent Akadémie ekonomických vied a obchodu

V prvých rokoch „perestrojky“ boli Jefim Ligačev a Michail Gorbačov ľudia s rovnakými názormi na ďalší vývoj ZSSR. Potom sa ich cesty rozišli.

O týchto otázkach porozprával Komsomolskej Pravde bývalý člen predsedníctva ÚV KSSZ, druhý človek v krajine počas prestavby.

Presne pred dvadsiatimi rokmi, 25. decembra, Gorbačov oznámil o ukončení svojej pôsobnosti vo funkcii Prezidenta ZSSR „z principiálnych dôvodov“. No a 26. decembra štátne orgány ZSSR prakticky prestali existovať ako subjekty medzinárodného práva. Uskutočnila  sa najväčšia politická katastrofa XX. storočia, ako to neskôr povedal Vladimír Putin.

O tejto katastrofe sa rozprával novinár „KP“ Jevgenij Černych a Jefim Ligačevom.

-                     Jegor Kuzmič, keď ste začali pripravovať na jar 1985 „perestrojku“, mohli ste pripustiť a predstaviť si, že po šiestich rokoch sa ona skončí likvidáciou ZSSR?

- V žiadnom prípade! Prestavba nebola vymyslená s cieľom rozbitia ZSSR, práve naopak, kvôli jeho udržaniu a k vôli upevneniu sovietskej moci.

- Tak ako je tomu v Číne?

- Áno! Ani oni neboli pripravený na trh.

- Hovorí sa, že prestavba bolo narušená udalosťami v Černobyle. Že sa ekonomika ZSSR z Černobylu nevedela spamätať.

Do určitej miery je to pravda. Náklady na odstraňovanie havárie boli obrovské, práve tak ako teraz u Japoncov po tragédii vo Fukušime. Ako je vidieť, tragédie jadrových elektrární sa stávajú aj v socializme aj v kapitalizme. Bol som v Černobyle v prvých dňoch po havárii. Spoločne s Nikolajem Ryškovom sme tam organizovali opatrenia na likvidáciu následkov havárie. No, našli sme zdroje na to, aby boli splnené všetky naplánované úlohy dvanástej päťročnice. To znamená, že nie je možné povedať, že Černobyl položil ekonomiku ZSSR. Prepad ekonomiky začal v roku 1989 no najmä v rokoch 1990 a 1991. No tam už existovali a pracovali iné faktory.

-         Aké?

-                     Vedomý rozklad plánovanej ekonomiky. Boli pokusy previesť ekonomiku obrovskej krajiny na trhové hospodárstvo, to bez toho, aby sa pre to urobili nutné opatrenia.

Koncom roku 1987 Predsedníctvo posúdilo plán pre rok 1988. Rozhodlo sa, že podniky budú mať možnosť predávať časť svojej produkcie za trhové ceny. Rozhodujúca časť tovaru sa mala predávať za „štátne“ ceny. Rada ministrov navrhla: aby sa 5% výrobkov predávalo za voľné ceny. Gorbačov, no najmä Jakovlev a Medvedev boli kategoricky proti. Tvrdili a trvali na tom, že treba za voľné ceny predávať najmenej 30 – 40 % tovarov, ne tu niet na čo čakať. Že musíme prejsť na trhovú ekonomiku, že to musí prekvitať, že je to pokrok. To viedlo to k rozkvetu, bolo to progresom? Nie viedlo to k pádu a rozkladu ekonomiky a celej krajiny. Prečo začali baníci štrajkovať? Všetko, čo potrebujete pre svoj podnik - dopravníky, bagre a ďalšie vybavenie - musel si kúpiť za voľné ceny.  Draho! No svoje produkty – uhlie, to budete predávať za nízke štátne ceny. V ich ekonomike sa odrazu objavil mínus, klesali im výplaty alebo vôbec nemali peniaze na výplaty. Samozrejme, to veľmi silne zapôsobilo na baníkov. Oni sa ukázali v centre Moskvy a začali štrajkovať. Rozklad plánovaného hospodárstva to bola prvá rana. Druhou ranou bolo - hrubé porušenie vzťahu medzi rastom produktivity práce a mzdou, oslabenie spotrebiteľského trhu. Mzdy rástli priemerne o 8 – 12% ročne, v rokoch 1989 – 1990, a produktivita práce len o 2 – 4%. Existoval rozpor medzi finančnou hotovosti a obchodovateľným  tovarom. Na konci roku 1988 som šiel za Gorgačovom a hovorím mu: „Michail Sergejevič, želám vám všetko najlepšie do Nového roku! Viete to pochopiť, v krajine máme 40 miliárd voľných finančných prostriedkov“. Odmlčal sa a hovorí: „Skutočne, to je zle“. A v roku 1990 už bolo 100 miliárd nevyčerpaných prostriedkov. No a v roku 1991 okolo 200 miliárd.! No a v minulosti rozdiely medzi finančným objemom tovarov a finančnými prostriedkami bol rozdiel najviac 10 miliárd! Všetci behali po obchodoch, všetci boli zmetení! Začínajúc z dezorganizáciou spotrebiteľských trhov, to sa potom prenieslo  do výroby, do  rozpadu štátu. Tak to všetko začala a nie pod vplyvom udalostí v Černobyle, tu začal proces likvidácie  sovietskej ekonomiky.

Rozkradli majetok ľudu!

-                     Výbuch v Černobyle, ako ste už skôr hovorili v rozhovore pre „Komsomolku“. Jegor Kuzmič, nebol diverziou Západu, hoci sa o tom aj tak povrávalo. A tie divné zmätky v ekonomike – to boli úmyselné sabotáže, alebo nepochopenia

situácie a neznalosť veci zo strany vodcu Sovietskeho zväzu?

-                     Želanie o uskutočnenie trhových reforiem porušovalo samotné základy sovietskeho systému. Upozorňujem, prestavbu sme premysleli a pripravovali ako socialistickú. S cieľom zdokonalenia socialistického systému. Tak to bolo deklarované aj Gorbačovom v prvých rokoch prestavby. A keď to vytlačil Jelcin z Kremľa, tak povedal, že sovietsky systém nie je schopný reforiem, že musí byť zbúraný a nahradený novým - kapitalistickým, buržoáznym. Prosím, tak to sú dva rôzne uhly pohľadu! Jeden pohľad – systém sa dá reformovať a modernizovať, to už bolo dokázané NEPOM, industrializáciou, kolektivizáciou, prechodom na vojnovú aj na mierovú ekonomiku. Súčasné skúsenosti Číny nakoniec o tom tiež hovoria. To bolo vždy spájané  zo skvalitňovaním riadiacej práce v oblasti výroby a celej spoločnosti.

No a druhý uhol pohľadu – nie, ona sa nedá reformovať, musí byť zlikvidovaná. žiaľ, zvíťazil ten druhý uhol pohľadu. No a k čomu to všetko viedlo? No predsa k tomu, aby mohli rozkradnúť národné bohatstvo do vlastných rúk! To bolo to hlavné, prečo bol rozbitý ZSSR. Rozkradnutie majetku ľuďmi – predstaviteľmi, ktorí zradili krajinu aj národ! Túžba po súkromnom vlastníctve. Oni sa všetci stali veľkými vlastníkmi súkromného majetku. Milionármi a miliardármi.

-                     Prečo ste neodstavili Gorbačova, Jefim Kuzmič? Veď vy ste boli v prvé roky prestavby druhým človekom v krajine! A v Kremli ste mali rovnako mysliacich spolupracovníkov.

-                     V prvých rokoch sme všetko správne nechápali. No v rokoch 1990 – 1991 už viacerí ľudia ktorí pracovali vo vrcholových pozíciách ZSSR začali chápať, že veci smerujú k rozpadu krajina. No silám pracujúcim na rozpade krajiny, k tomuto času sa podarilo odstrániť všetkých čestných ľudí z vedúcich funkcií. Mňa odstavili rok a pol pred Belovežským pučom. Iných rok – dva pred ním. Vydláždili si cestu a vzali všetok majetok do svojich rukách. Okrem toho sme boli všetci veľmi, zaneprázdnený otázkami ekonomiky. V politike sme sa veľmi nevyznali. Nemali sme takmer žiadne veľké politické skúsenosti. To si musíme čestne priznať. Hoci sme boli politikmi.

-         Aké skúsenosti?

- Bol som prítomný pri vzniku Ruskej komunistickej strany, Agrárneho zväzu. Ukázalo sa, že oni stoja proti sebe.  Ale je to bolo v 90. rokoch, teraz je na to už dosť neskoro. Dva dopisy som poslal na ÚV o tom, že sa krajina nachádza v nebezpečenstve. Oni boli zverejnené. No už bolo neskoro.

- No áno. Nie dopisy bolo treba písať, Jefim Kuzmič, ale odvolať z funkcie Gorbačova, uväzniť ho, urobiť poriadok!

- Nemohli sme ho uväzniť, lebo všetky silové organizácie a orgány boli podriadené prezidentovi. Čo sa týka vecí ktoré sa stali rok a pol pred rozpadom krajiny, tak za to cítim plnú zodpovednosť. No rok a pol pred rozpadom ZSSR som bol pozbavený všetkých možností meniť udalosti. Nebol som členom Predsedníctva, nebol som ani v Najvyššej rade, ani v ÚV KSSZ. No ani predstaviteľ KGB Kľučkov, ktorého si osobne nesmierne vážim, nebol schopný, neviem prečo, prijať žiadne opatrenia. Ani Jasov na poste ministra obrany. Pokusy boli, no ukázali sa ako neúspešné.

- Prečo Štátny výbor pre mimoriadne udalosti sa ukázal ako neúspešný? (ŠVMU)

- Preto, lebo oni neboli spojení zo straníckymi organizáciami. Miestne stranícke organizácie čakali na signál. Ja som bol v tom čase v nemocnici, no poznal som nálady obyvateľstva.

- No prečo v tom období, ako by Kľučkov neexistoval, nepracoval. Aj ŠVMU mal byť vytvorený už oveľa skôr. Alebo sa jeho členovia po skúsenostiach v Maďarsku v roku 1956, pri ktorých bol Andropov, báli všetkého?

- Ničoho a nikoho sa on nebál! Jednoducho on mal veľmi mäkkú povahu. Tak som ho poznal. Jeho predchodca vo funkcii predstaviteľa KGB Čebrikov, ten bol oveľa tvrdší. No jeho odvolali z funkcie. Možno práve preto! V podstate v rovnakom čase som odchádzal z funkcie ako aj Čebrikov.

- Vy ste nepochopili ako jedného za druhým vás Gorbačov odvolával? Nemali ste proti tomu niečo zorganizovať?

- Priznávam sa. Boli rôzne rozhovory, aj u mňa. Obyčajne sa končili slovami: - „Jefim Kuzmič, my vás podporujeme, no my nie sme bojovníci“.

- Kto tak hovoril?

- Ľudia, ktorí spoločne so mnou boli členmi predsedníctva. Prepáčte, no po mene ich nebudem volať. „Ďakujem pekne, Jegor Kuzmič za takýto otvorený rozhovor, no ja nie som bojovník“. Takú dávali odpoveď.

- A bolo veľa takýchto „ne - bojovníkov“?

- Viac ako bolo treba.

- A všetci prehrali.

- Bezpochyby. Obrovská tragédia. V Belovežskom pralese bolo treba uväzniť troch predstaviteľov. Nič viac. Mali taký strach, že boli pripravení ujsť za hranice. Nie náhodou si vybrali miesto zrady neďaleko poľských hraníc.

- Existuje názor, Jegor Kuzmič, že za rozpadom ZSSR stoja ruky CIA, ruky Ameriky. Táto predĺžená ruka sa vždy objaví keď je našim národom najhoršie a naša vlasť sa dostáva do nebezpečenstva.

- Zahraničné vplyvy samozrejme boli. Bolo cítiť rastúcu prítomnosť amerických a západných spravodajských služieb. No to nebolo to hlavné. Rozhodujúce boli vnútorné faktory. Politické zmeny v myslení skupiny ľudí z ktorých sa stali zradcovia strany a celého národa. Túžba po súkromnom vlastníctve splnila svoju likvidačnú funkciu.

- Vo svojej knihe „Kto zradil ZSSR“ doslovne píšete:

- „Problém nebol v systéme, ktorý bol budovaný za roky sovietskej moci. On bol funkčný a reformovateľný. Problém začal, keď sa tento systém začal deformovať. Podstata príčin je v tom, že vo vedení strany a štátu, zväzových republík sa ukázali karieristi, nacionálni separatisti, politické prostitútky. Mali sme dočinenie s veľkou skupinou ľudí, ktorí nemali absolútne žiadne zábrany zradiť idei socializmu. A títo ľudia boli vo vedúcich funkciách krajiny. Stať sa vlastníkom veľkého súkromného majetku, túžby po bezmedznom ovládaní ľudí – to boli ich skutočné ciele, to bol v skutočnosti zmysel ich života. Komunistická strana a sovietska moc im neumožňovali vlastniť ani jedno ani druhé. Oni sa správajú povýšenecky, ako lokaj ktorý z výšky neprávom nadobudnutému bohatstvu, zvolal: "Mne je všetko dovolené – ja som slobodný človek“! Často sa ma pýtajú: - kto bol hlavnou postavou pri rozpade ZSSR, kto je zodpovedný za všetky tie biedy, ktoré sa s takou silou zosypali na národ? Už prišiel čas zodpovedať na túto zložitú otázku. Je to GORBAČOV!

Našiel sa aj pokračovateľ diela načatého Gorbačovom – G. N. Jelcin, ktorý urobil z občanov najbohatšej krajiny na prírodné zdroje žobrákov. Túto úlohu on vyplnil do konca. Na XIX. straníckej konferencii v roku 1988 som povedal: :Boris, ty nemáš pravdu! Ty máš energiu, no tvoja energia nie je pozitívna, ale negatívna“. Moja predpoveď sa ukázala pravdivou. Bol by som šťastný, keby som sa bol pomýlil.

V roku 1989 A. A. Gromyko povedal o Gorbačovovi: „Nie v šenku sa meria čiapka pre hospodára!“ Pamätajte si, že hlavne Gromyko odporúčal, na jar roku 1985, po smrti Černenko, aby sa Gorbačov stal generálnym tajomníkom KSSZ .  No a my sme sa dožili takého bolestného rozčarovania“.