Ruský publicista a spisovateľ Viktor Andrijanov vydal v populárnej ruskej knižnej edícii Život slávnych ľudí knihu o dlhoročnom sovietskom premierovy Alexejovi Kosyginovi, ktorého v jednej kapitole nazýva hlavným inžinierom ZSSR . Ide o príkladne korektný a dokumentárne obsažný pohľad nielen na túto svojho času najpopulárnejšiu sovietskou osobnosť, ale i na významné obdobie sovietskeho štátu medzi vládou Nikitu Chruščova a Michaila Gorbačova.

Pre čitateľov knihy ALEXENDER KOSYGIN je bezpochyby zaujímavou a v mnohých veciach i objavnou znajme kapitola Pražská jar, ktorá sa týka československých udalostí roku 1968. Pre súčasníka, ktorý už mnohé veci pozná, nie je nezaujímavé posúdiť, ako v nich jednal práve Alexander Kosygin. Citujeme z knihy:

Pražská jar 1968 začala dlho pred kalendárnou a skončilo 21. augusta toho istého roku, keď do Československa vstúpili vojská krajín Varšavskej zmluvy. Aký postoj k týmto udalostiam zastával Alexander Nikolajevič Kosygin? S akými názormi súhlasil? Proti čomu vystupoval?

V máji 1968 bol v Karlových Varoch. Oficiálne sa v tlači uvádzalo, že sovietsky premiér si do týchto kúpeľov prišiel na týždeň oddýchnuť. Dokonca zo sebou vzal aj svoju vnučku, lenže tá deduška takmer vôbec nevidela. Alexander Nikolajevič mal samé stretnutia a jednania. Na prechádzky mu čas neostával. Čítaním sovietskych tajných depeší z veľvyslanectva, stretnutiami zo sovietskymi diplomatmi, československými súdruhmi sa snažil pochopiť podstatu javu. Čo sa robí v Československu, sa zamýšľal už pri prvých stretnutiach.

Priebeh československých udalostí a postoje československých politikov vedúci predstavitelia krajín Varšavskej zmluvy sledovali s narastajúcim znepokojením. Zachoval sa Kosyginov pracovní zápisník s poznámkami, urobenými na jednom z takýchto stretnutí. Uverejňujeme tieto poznámky pre verejnosť po prvý raz.

s. Gomulka:

1. V Drážďanoch na udalosti v Československu panovalo jeden názor.
2. Boli poslané rôzne dopisy. Existujú odlišné pohľady a názory.

V dopise PSDS (Poľskej zjednotenej robotníckej strana - pozn. prekl.) nie sú plne vysvetlené všetky otázky:

1. V Československu prebiehal mierový proces prechodu od sociaistického Československa k buržoáznej republike. Proces je v počiatočnom štádiu.
2. KSČ ustupuje od princípov marxizmu-leninizmu ku strane sociálnodemokratického typu. Uvedený proces zašiel pomerne ďaleko. Ide o najzávažnejší faktor.

V Československu vládne nový jav - prechod od socializmu k neokapitalizmu. K pojmu kontrarevolúcia pristupujeme veľmi povrchne. Proces prechodu neprebieha klasickou formou.

Tieto sily vystupujú pod heslom demokratického socializmu - formujú ich zahraniční a vnútorné sily. Prebieha reformační proces - buržoázny.

s. Kádár:

Informácie o stretnutí zo s. Dubčekom a Černíkom.

Hovoria, že by sa chceli stretnúť s KSSZ.

Češi chcú dvojstrannými rokovaniami zamedziť mnohostranným.

Hodnotenie maďarských súdruhov:

V Československu prebieha revízia marxizmu juhoslovenskou cestou. Radi by pokrokové sily podporili, ale nevedia, jak im pomôcť

Podľa názoru Kadára situácia vyžaduje rozhodné vystúpenie predstaviteľov KSČ.

s. Ulbricht:

S Kadárovým hodnotením nesúhlasí. Ďalšia krajina, ktorá bude nasledovať, bude Maďarsko.

Existuje (hrozba) teroru.

s. Živkov:

Súhlasí s Gomulkom a Ulbrichtom. Nemôže súhlasiť s Kádárom. Je nevyhnutná vojenská pomoc.

Posledné vety z uvedeného zápisu znejú:

Jednanie je treba zmeniť. Čo musíme urobiť? Tuto otázku kládol Kosigin sám sebe. Na stránkach maličkého bločku, ktorý sa vojde do dlane, nie sú žiadne termíny. Časový rámec možno určiť podľa textu: po stretnutí na nejvyššej úrovni v Drážďanoch, pred rozhodnutím o vstupu vojsk, prijatým 20. augusta. Kosygin bol až do poslednej chvíle proti vojenskému vmešovaniu. Rovnako ako Brežnev. Lenže ich oponenti boli početne silnejší.

Dne 19. júla 1968 predsedníctvo ÚV KSSZ prejednávalo návrh Brežneva a Kosygina o uskutočnení dvojstranných jednaní vedení ZSSR a ČSSR. Predseda KGB Andropov proti tomu ostro vystúpil.

Domnievam sa, povedal Andropov, že v skutočnosti toto stretnutie k ničomu nepovedie a vy, Alexej Nikolajevič, na mňa tlačíte zbytočne. Oni teraz bojujú o svoju kožu a bojujú zúrivo. Pravičiari v čele s Dubčekom na svojich pozíciách stoja pevne. Nielen my, i oni sa pripravujú veľmi starostlivo. V súčasnosti pripravujú robotnícku triedu a robotnícke milície. Všetko je namierené proti nám.

Na tento výpad Kosygin odpovedal následovne: Súdruh Andropovovi by som rád odpovedal, že na Vás netlačím, naopak - tlačíte vy na nás. Podľa môjho súdu sa Čechoslováci nebijú o vlastní kožu, ale za sociálnodemokratický program. To je podstata ich boje. Bojujú zúrivo, avšak za ciele, ktoré sú im celkom jasné, za to, aby Československo najskôr premenili na Juhosláviu a následne na niečo podobné ako je Rakúsko. (Nezavisimaja gazeta, 14. októbra 2000)

Stretnutie, ktoré Brežnev s Kosyginom navrhli, sa nakoniec predsa len uskutočnilo - v Čiernej nad Tisou v júli. V prvej československej pohraničnej stanici, ktorá je v súčasnosti slovenská. Po prvý raz v Sovietskych dejinách sa div nie celé politbyro vypravilo do zahraničia. Na stretnutie s Brežnevom priletel Dubček, prvý tajomník ÚV KSČ, a predseda vlády Černík.

Keď zalistujme v stenografických záznamoch z neskorších moskovských rozhovorov Brežneva, Kosygina, Podgorného s Ludvíkom Svobodom; Brežneva, Kosygina, Podgorného s Dubčekom a Černíkom, a tiež samostatné stretnutie s predsedom Federálneho zhromaždenia ČSSR Smrkovským a s členmi predsedníctva ÚV KSČ Špačkom a Šimonom dozvieme sa celý rad nových skutočností. .

Okrem iného to že:

Dňa 23. augusta prezidenta na letisku Vnukovo-2 vítali zo všetkými poctami. V otvorenom aute s ním Moskovčanom mávali Brežnev, Podgorný a Kosygin. Prezident ČSSR o osude prvého tajomníka ÚV KSČ Dubčeka, predsedu vlády Černíka a ďalších súdruhov, ktorých v predvečer sovietski výsadkári uväznili v Prahe, nič nevedeli. Preto sa Brežneva hneď opýtal: Kde je Dubček? Je živý a zdravý, chlácholil hlavu spriatelenej krajiny Leonid Iljič. Jeden zo sprievodu prezidenta ČSSR Klusák sa opýtal na Černíka, Smrkovského, Špačka a Císaře.

V protokolech se dočítáme:

Brežnev

Císař u nás nie je, je v Československu.

Klusák:

U koho?

Podgornyj:

U nás nie je, ani sme sa ho nedotkli...

Brežnev:

Císař u nás nie je, čestné slovo.

Podgornyj:

Špaček je u nás.

Klusák:

Čo tak pozvať Kriegla a Špačka, aby tu byli tiež prítomní?

Brežnev:

To nie je potrebné. Budú bývať na chate. Sú na chate, nech tam zostanú.

Opäť sa pozrime do protokolu čo sa tam píše:

Husák:

Vedenie československej strany a vláda Československá ma poverili predovšetkým žiadať to, o čom už hovoril náš prezident, súdruh Svoboda - prepustiť väznených vedúcich činiteľov a vytvoriť podmienky pre normálnu činnosť straníckych a štátnych orgánov.

Za druhé - bolo by treba, aby štátne i stranícke orgány mohli pracovať v Československu. V súčasnej chvíli to možné nie je. Vládne budovy sú obsadené. Nad zásobovaním a výrobou visí hrozba. Stručne povedané, teraz v Československu nie sú podmienky pre normálnu činnosť vlády a ďalších orgánov.

Teraz sa niekoľkými vetami o predstavách sovietskych predstaviteľov, vedúcich jednanie. Všetci traja hovoria zo zástupcami nezávislého štátu ako zo svojimi vazalmi z akejsi zapadnutej provincie. Brežnev pripomína dopis deväťdesiatich deviatich robotníkov jednej z pražských tovární, ktorý bol zverejnený v sovietskej Pravde. Uvádzalo sa v ňom, že socializmus v Československu ohrozujú predstavitelia pravice a že priatelia Sovietskeho zväzu sú prenasledovaní.

Proti autorom uvedeného dopisu sa v Československu rozpútala doslova štvanice.

Stenografické zápisy troch stretnutí sú objemné – majú viac ako sto strán. Kosygin, ako z textu vyplýva, sa neobmedzuje na glosy. Čas od času Brežneva opravuje a v napätej polemike preberá iniciatívu. Napríklad hovorí, že hnutie proti socializmu a Sovietskemu zväzu československou robotnícku tiedu znepokojuje. A ďalej Kosygin - (o jednaní s prezidentom Svobodom).

Vznikajúcu situáciu možno hodnotiť rôzne. Nie je však vyvolaná našimi kroky. Spôsobili ji chyby vo vedení na československej strane, najmä chyby súdruha Dubčeka. Musím podotknúť, že je nezbytné, aby svoju zodpovednosť za tieto udalosti priznal. Nikto za ne nebude brať zodpovednosť. Tá zodpovednosť plne a v celom rozsahu leží na Dubčekovi, ktorí riadil celú stranícku organizáciu a de facto i celý štát. Z toho dôvodu na seba proste zodpovednosť vziať musí.

Husák:

Po stretnutiach v Čiernej a v Bratislave, keď som hovoril zo súdruhom Dubčekom a Černíkom, obidvaja dali najavo, že vážnosť situácie u nás chápu. Rovnako som videl, že vedúci činitelia sa pridržujú línie priateľstva, podporujú ju, podporujú priateľstvo zo Sovietskym zväzom a ďalšími bratskými krajinami. Pozoroval som tiež tendencie dôsledne a postupne sa onej pravičiarskej orientácie zbaviť. Osobne sa domnievam, že sovietski súdruhovia danú situáciu prehnali a jej nebezpečie zveličili. I my sme komunisti, v tomto hnutí som od svojich šestnástich rokov, teda bezmála štyri desaťročia. Pre nás, teda pre tých, ktorí sme v komunistickom hnutí boli, byť členom strany a byt priateľom Sovietskeho zväzu je jedno a to isté. Úplne chápem, že sovietski súdruhovia chcú dostať úplné garancie, že Československo sa nebude rozvíjať mimo rámec socialistického tábora, že v ňom bude zlikvidovaná antisovietska a antikomunistická propaganda. Je celkom možné, že to bude spojené s niektorými personálnymi zmenami. Som presvedčený, že to bolo možné dosiahnuť i bez vojenského zásahu. Toľko Gustáv Husák a citát zo stenografického záznamu.

< Dozadu		Dopredu >