Predovšetkým, v predvečer nominácie Dmitrija Medvedeva za kandidáta na prezidenta Ruskej federácie, jeden z najväčších Ruských oligarchov Alexander Šochin v rozhlasovej stanici „Echo Moskvy“ povedal, že pre Ruských oligarchov, bankárov a priemyselníkov nie je prijateľný hocijaký kandidát na prezidenta a že podnikateľov nebude v budúcnosti uspokojovať hocijaká politika budúceho prezidenta. Predstaviteľ Zväzu oligarchov povedal:

„V poslednom období vláda, nad rámec našich záujmov, sa snažila vytvárať rôzne štátne hospodárske podniky... Vychádzam z toho, že súkromné vlastníctvo je efektívnejšie... Je jasné, že pre naše záujmy a pre naše hospodárstvo je veľmi dôležité vysvetliť, prečo vláda rozširuje oblasť svojej podnikateľskej činnosti... Preto hovorím, sú potrebné strategické zmena a východiská z tejto pre nás neprijateľnej situácie. Objasnime si, kedy a za akých podmienok budúci prezident bude rozvíjať hospodársku politiku štátu... Ak sa štát seriózne a nadlho zasadzuje o štátne podnikanie, tak počítam s tým, že súkromný sektor považuje za neefektívny. To by ale bola nesprávna stratégia... V štátnej správe pracujú nie len predstavitelia usilujúci sa o rozvoj a upevňovanie štátneho hospodárstva, ale aj predstavitelia liberálov... Trh bude v celej rade oblastí reagovať na to, kto sa stane, a s akou skupinou bude nominovaný kandidát na prezidenta“.

Niet pochybností, že okrem publikovaných vystúpení a prehlásení sa zo strany oligarchov organizovala obrovský lobbistická práca v prospech vyzdvihnutia prezidentského kandidáta podľa predstáv podnikateľských a obchodných kruhom . Priamym výsledkom tejto práce sa stala kandidatúra Dmitrija Medvedeva, ktorého s plnou zodpovednosťou možno nazvať ani nie tak voľbou Putina, ako voľbou veľkého kapitála.

Už hneď po nominácii Medvedeva, Šochin neskrýval svoju spokojnosť. Povedal: „Myslím, že v kontexte diskusií, konaných medzi rôznymi skupinami predstaviteľov vlády o raste úlohy štátu v rozvoji ekonomiky, kandidatúra Dmitria Medvedeva je optimálna pre založenie základov pre rozhovory o – zamatovej reprivatizácii . On je jedným z tých ľudí v okruhu prezidenta Vladimíra Putina, ktorí sa snažia o vytváranie základných zákonných podmienok pre upevňovanie a zdokonaľovanie podmienok rozvoja súkromného vlastníctva a  biznisu“, - povedal Šochim.

Kandidatúra Medvedeva a predpokladaná zmena následného politicko-ekonomického kurzu, ruské elity považujú za rozvrat súčasnej ruskej politiky v oblasti ekonomiky a kreovania celého národného hospodárstva a preto elity považujú za nepotrebné a neaktuálne robenie akýchkoľvek iných „oranžových“ revolúcií. Nie je náhoda, že hneď po tom, ako bol Medvedev navrhnutý na kanditáta na prezidenta, známi predstaviteľ pravicových liberálov Garik Kasparov oznámil, že nebude kandidovať na prezidenta. Nakoniec, prečo by aj kandidoval? Môžeme povedať, že „oranžová revolúcia“ sa v Rusku ukončila v kabinetnej podobe. Hneď na to, tlačový orgán liberálnych síl – „Nové noviny“ -, píšu, že v Rusku „po prvý raz môžu byť čestné voľby“. V úvodníku novín „Nové noviny“ čítame:

„ Po prvý raz v Rusku všetky strany zúčastňujúce sa vo voľbách sú zainteresované na tom, aby tieto voľby boli čestné. Pre Medvedeva je nevyhnutne potrebné čisté víťazstvo a to tak pre elitu súkromných podnikateľov, ako aj pre západných politikov. Súčasné prezidentské voľby – čo sa od nich očakáva? Jednoznačný výsledok v ktorom sa majú prejaviť demokratická nezmeniteľné východiská ekonomickej orientácie Ruska na rozvoj súkromnovlastníckych vzťahov“

Zamyslime sa nad tým. Ako málo, podľa autora treba pre ustanovenie demokracie. Jednoducho je potrebné zvoliť za prezidenta človeka ktorý uspokojuje veľký kapitál. Keď sa tak stane, bude už všetko v poriadku. Je to neuveriteľná hanba, ktorá znovu dokazuje, že títo ľudia pľujú na demokraciu, starajú sa len o svoje osobné záujmy. No nakoniec, s demokraciou sa v Rusku vždy tak zaobchádzalo. V krajine je vytvorený volebný systém, ktorý plne vyhovuje zvoleniu tých síl, ktoré prisľúbia podporu veľkému kapitálu. Kto a kedy bude spomínať na tieto neopakovateľné podvody? Okrem súčasných komunistov nikto druhý to v súčasnosti urobiť nemôže a ani nechce, jednoducho nemá záujem.

Navrhnutím Medvedeva, Putin oklamal svojich voličov. Veď pred parlamentnými voľbami vyzýval hlasovať za „Jednotné Rusko“. On hodil kameň do tých, ktorí protestovali pred veľvyslanectvami západných krajín. Tieto protestné akcie neboli, a ani nemohli byť vyhodnotené inak, ako snaha o záchranu a upevniť orientáciu krajiny na štátno-monopolný kapitalizmus. Všetko dopadlo opačne. Ako kedy prezident povedal: za čo vy protestujete, to im ja všetko sám odovzdám.

Prečo tak Putin postupoval? Predovšetkým preto, lebo on nemôže a v podstate ani nechce, bojovať s ruskou elitou, ktorá tak ako v minulosti bola, tak aj ostala schopná každej zrady Ruskej krajiny a ľudu. Zostrenie vzťahov medzi kapitálom a štátom dosiahlo taký stupeň, že Putinovi ostali len dve možnosti: - buď sa veľmi rýchlo otočiť doľava, alebo odstúpiť. On si vybral druhú možnosť.

Môžeme povedať, že Putin splnil celospoločenskú úlohu, vytvorenie ruského štátu a teraz odovzdal Rusko veľkej buržoázii, sľubujúc, že na ňu bude nejatý čas dohliadať, aby ona opäť všetko nezničila. Nakoniec, sú tu skúsenosti s kompradorskou buržoáziou a jej charakterom a ruskej elity za Jelcina v 90 rokoch. Aj títo ľudia, nejakým spôsobom, určitý čas, sa naučili ceniť vytvorenú ruskú štátnosť. Možno predpokladať, že rozklad a obrat smerom k neoliberalistickej politike bude účelovo postupný . No on sa vždycky bude prispôsobovať všetkým zmenám vyplývajúcim a bezprostredne naväzujúcim na záujmy veľkoburžuázie a to najmä v oblasti privatizácie štátnych korporácií, uťahovanie sociálnych programov, uvoľňovaním pozícií v prospech súkromných veľkopodnikateľov v oblasti Energetickej charty, na vytváranie podmienok pre nástup západných podnikateľov predovšetkým a to predovšetkým do oblasti surovinových zdrojov. K moci sa vracia najmocnejšia a najreakčnejšia skupina ruskej buržoázie.

P.S.: Medzi tým sa očividne ukazuje, že za, teraz už všeobecne známym, tandemom Medvedev - Putin sa skrýva silný boj, na základe ktorého Vladimíra Vladimíroviča môžu vyliať z politiky, a to už v krátkom čase.

V Rusku je nevyhnutné sledovať celý rad ďalších dôležitých ľudí a záujmy ktoré oni sledujú. Títo ľudia nemajú záujem, aby Putin mohol kontrolovať Medvedeva z funkcie premier – ministra. Uvedomujú si, že ak sa Putin dostane na funkciu predsedu vlády, uvoľniť ho z nej nebude ľahké. Preto táto skupina vplyvných ľudí premýšľa o tok ako Vladimíra Vladimíroviča dostať mimo vplyvnej funkcie. Také možnosti sa už ukazujú. Napríklad, Vladimír Fadejev, hlavný redaktor „Expert“, člen Štátneho výboru a človek blízky vedeniu „Jednotné Rusko“ v interviu povedal: „Putin môže, no aj nemusí ustanoviť vládu, u neho sú aj druhé možnosti. Podľa môjho názoru, najlepším variantom by bolo, keby viedol stranu „Jednotné Rusko“. Mal by odstúpiť stranou od operatívnych funkcií štátu“. A čo povedal v interviu pre internetovú stránku www.opec.ru znovu zvolený poslanec štátnej dumy za „Spravodlivé Rusko“ Ivan Gračev: „Ukazuje sa ako nevyhnutná zmena Putinovej skupiny vo vedení štátu. Dmitrij Medvedev, to je výborný výber. Po prvé je mladý, po druhé, nie je „otrávený“ starými dogmami. Potencionálne sa môže zjednotiť z úlohami potrebnými pre úspešný rozvoj strany za podmienok že preberie nastupujúce velenie do svojich rúk. Riadiaca skupina môže zabezpečiť forsírovanie ekonomických úloh s využitím tak štátneho, ako aj súkromného vlastníctva. Zabezpečiť prechod ekonomiky znamená uskutočniť zmeny v sociálnych štruktúrach spoločnosti, zmeny v samotnej filozofii riešenia sociálnych problémov... Domnievam sa, že ak ostane hlavným existujúcim vodcom, nie v oblasti filozofie, ale v oblasti konkrétnych činností Vladimír Vladimírovič Putin, tak sa krajina určite začne prepadať a zaostávať presne tak, ako zaostávala za obdobie posledných štyroch rokov“.

Mechanizmy odstránenia Putina môžu byť rôzne. Reprezentanti oligarchov sa ho veľmi ľahko zbaviť prostredníctvom oklieštenia premierskych právomocí a môžu ho jednoducho aj nezvoliť počas hlasovania v Dolnej komore Parlamentu. A prečo by aj nie?!