Polovica obyvateľstva (49% respondentov) tak a či inak sa bojí vonkajšej hrozby pre Ruskú bezpečnosť, o tom hovoria výsledky prieskumu zverejneného 18. februára na stránke Celo ruského centra výskumu spoločenských názorov.

Podľa slov sociológov, v odpovediach na otázku „Existuje v súčasnosti pre Rusko hrozba zo strany iných krajín?“, 13% opýtaných odpovedalo „bezpochyby áno“ a 36% odpovedalo „skôr áno“. Tohto názoru v takomto zhruba v takomto percentuálnom vyjadrení sa pridŕžajú respondenti všetkých vekových skupín.

Výnimkou bola len mládež vo veku 18 – 24 rokov: - z tejto skupiny len 9% opýtaných respondentov na otázku odpovedalo „áno“ a 33%  má sklon veriť v možnú zahraničnú hrozbu, tvrdí vydavateľstvo GZT.RU.

Zároveň 40% obyvateľov Ruska si myslí, že vojenská hrozba pre bezpečnosť krajiny neexistuje. Napriek tomu, že ešte pred rokom takýto názor zastávalo oveľa viac respondentov: - vtedy pre existenciu vojenskej hrozby popieralo 54% respondentov.

V to, že Rusko bude musieť odraziť zahraničnú vojenskú agresiu najviac veria obyvatelia Uralu – 67% a občania Ďalekého Východu – 66%. Najmenej znepokojení sú občania Severozápadného okruhu – 49%, obyvatelia Sibíra  – 48% a obyvatelia južných oblastí 46%.

Pritom väčšina Rusov nemá vysokú dôveru k obranyschopnosti vlastnej armády. Len 2% respondentov ju hodnotilo ako „veľmi dobrú“, a 12% ako „dobrú“. Taký istá podiel (47%) respondentov charakterizovalo súčasný stav armády ako „stredne pripravená“.

V tom istom čase 23% respondentov si myslí, že sa armáda nachádza vo veľmi zlom stave. 3% respondentov je presvedčených, že skôr by sa malo hovoriť o „veľmi zlom“ stave armády.

Nie je problém spočítať tých, ktorí si myslia, že armáda je skôr v zlom stave, je ich zhruba dva krát viac ako tých, čo si myslia, že v ruskej armáde je všetko v poriadku.

Podľa slov vedúceho oddelenia politických prieskumov Stepana Ľvova, pri rozhovoroch o vojenskej hrozbe, účastníci kladenej otázky mali na mysli v prvom rade lokálne konflikty. Udalosti z augusta 2008 upevnili ich presvedčenie. „V tomto prípade nie je dôležité či vojnu s Gruzínskom začalo Rusko a nie opačne. Vo vedomí Rusov je zafixovaná samotná skutočnosť vojny s druhými krajinami“, - vysvetľuje sociológ GZT.RU.

Okrem toho, tvrdí Ľvov, v odpovedi na otázku o nebezpečenstve vojenskej hrozby, respondenti majú často na mysli nebezpečenstvo, ktoré hrozí zo strany medzinárodných teroristických organizácií, majú strach z útoku týchto organizácií na Rusko.