Izvestie: Obyčajne sa hovorí, nedaj boh, aby som žil v epoche zmien a vy tvrdíte, že za Chruščova – v jeho desaťročí v epoche reforiem, sovietski ľudia žili lepšie ako kedykoľvek v dejinách ZSSR.

Sergej Chruščov: To nehovorím ja. Ale ja s nimi súhlasím. No nepovažujem za správne aby som ja toto obdobie hodnotil, ja citujem len slová historika Nikolaja Barsukova. Jehom argumenty sú – zvýšenie priemernej dĺžky života v krajine, prírastky obyvateľstva a to o tri a pol milióna ľudí v priemere ročne, najnižšia úmrtnosť za celé obdobie ZSSR – to všetko ma presviedča, že Barsukov má pravdu.

Izvestia: Vo vašej krajine boli perzekuovaní?

Chruščov: Žena môjho brata Leonida, ktorý zahynul vo vojne.

Izvestia: Leonida, toho obviňovali z toho, že sa vzdal Nemcov?

Chruščov: To sú dva rôzne problémy. Ju obvinili z toho, že je špiónka. Ona sa vrátila z väzenia v roku 1956. Brata vtedy z ničoho neobviňovali: - s jeho obviňovaním začali až za vlády Brežneva, to bolo obdobie dezinformácií s cieľom obviniť Chruščova. Leonid zmizol, to nahlásili Stalinovi. Ten povedal otcovi: „Drž sa, tvoj syn zahynul“. Chruščov padol do bezvedomia ... Leonida vyznamenali po smrti.

No, vráťme sa k epoche Chruščova, spomeňme si, že vtedy nielen väzňov prepustili z vezenia, no ľudia dostávali aj nové byty. Nezabudnite, že v samotnej Moskve stáli rady na chleba, o ostatných mestách nechcem ani hovoriť. No a tu sa odrazu ukázala určitá perspektíva – stabilita. Moji oponenti hovoria, že za Chruščova boli rady. To je pravda – skrátka na niektoré tovary sa oplatili stáť v radoch.

Izvestia: Naštartoval kozmický program. Z vašej knihy vyplýva, že všetko toto – to je otázka konkurencie, ktorá bola vytvorená za Chruščova a za Brežneva bola opäť zničená.

Chruščov: Dnes my, žiaľ opakujeme túto cestu. V polovici dvadsiatych rokov, vtedy začali byť budované veľké podniky, boli zavádzané nové technológie, nová technika, v rôznych oblastiach boli vytvorené jediné veľké podniky – tak ako aj teraz. Neskôr sa ukázalo, že kupujúci si nemá z čoho vyberať. Tak ako teraz s raketami „Bulava“: - ona nezodpovedá určitým parametrom, no hlavný konštruktér vždy vysvetlí, prečo nie je možné inak robiť a má pravdu. Dnes niet človeka, ktorý by povedal: „Ja to urobím lepšie“. Keď sme robili prvé rakety, tak to kolo takisto: - v Dnepropetrovsku sa vyrábali rakety Koroleva. Keď sme dostali úlohu vyvinúť medzikontinentálnu raketu, Korolev predložil návrh, dokazoval – v roku 1954! – že rakety môžu lietať na také vzdialenosti. To bola jeho zásluha. No každý štart stál pol milióna rubľov. Chruščov vtedy povedal, že to krajina nevydrží a popýtal sa, či sa to nedá nejako inak urobiť. Korolev povedal, že sa to inak nedá. Vtedy Nikolaj Sergejevič povedal, že existuje nejaká Jangel a že on to vie urobiť aj inak – vyrábať rakety z iných komponentov.

Izvestia: Pritom samotný Chruščov z techniky nič nechápal.

Chruščov: On bol človek, ktorý sa veľmi rýchlo učil. Veď podstata veci nie je v diplome. Veľký matematik Geľfand neukončil ani školu.

Izvestia: Brodskij ukončil len siedmu triedu.

Chruščov: Tak vidíte. Tak prosím, Chruščov povedal Korolevovi: „Súdruh Jangeľ chce vyrobiť takúto raketu“. A Korolev bol odporcom takých komponentov, ktoré používal Jangeľ. A prehlásil: „To sa nedá“. Nikuta Sergejevič sa ešte s určitými ľuďmi poradil. Pozval Valentína Petroviča Gluško, ktorý podporil Jangelja a Korolev po tom Gluška, ako užovkou obojkovou nepomenoval. Korolev povedal: „Ja sám takú raketu vyrobím“. Jangeľ začať veci sťahovať na seba a objavil sa tretí konkurent – Čelomej, po ňom Nadiradze ... Keď už po Chruščovovi, v roku 1965 sa hovorilo o lete na Mesiac, tak boli dva návrhy – Korolev a Čelomeja, medzi nimi bola taká tvrdá konkurencia, že môj priateľ, ktorý bol prítomný v priebehu diskusie, povedal, že každý z týchto dvoch mužov by radšej, aby prvým na Mesiaci bol Američan. Taká istá konkurencia bola v letectve a vo výstavbe lodí.

Izvestia: Žiaľ, teraz je to celkom inak. 

Chrušov: Žiaľ. Zabúdame na naše dejiny. Túžim po tom, aby naši súčasní vodcovia prečítali moju knihu a niečo sa z nej aj naučili. Oni opakujú chyby z dvadsiatych rokov tým, že vytvárajú centralizovaný systém. Viem ich pochopiť: - prečo vynakladať prostriedky na tri prototypy, keď do výroby sa dostane len jeden?

 Cena reforiem 

Izvestie: Podľa vás, ak by Chruščova neboli odvolali koncom šesťdesiatich rokov bola by u nás trhová ekonomika? 

Chruščov: Ja sa pozerám do budúcna. Nkita Sergejevič už v roku 1950 pochopil, že centralizovaný systém je potrebné zrušiť a navrhuje vytvoriť hospodárske rady v jednotlivých oblastiach. No hospodárske rady si začali budovať podobné systémy ako centralizované riadenie. Môj otec navrhoval odovzdať právomoci riaditeľom už v roku 1962. On vedel, vo všeobecnosti, ako sa to má urobiť: - postavil plán a všetko čo bolo vyše plánu, to všetko prerozdeliť na prémie a na výstavbu ... Začali sa ukazovať návrhy. Prvý dopis zaslal do "Известия" Evsej Liberman, ekonóm z Charkova. On písal, Že je potrebné opustiť zaužívané parametre efektívnosti a postaviť parametre, spojené zo ziskom, - slovo zisk sa vtedy považovalo za buržoázne, za niečo strašné, - a písal, že sa musí dať sloboda podnikom. Adžubov (vtedajší hlavný redaktor „Izvestij“ rozhodol, že je to zaujímavé, no aj nebezpečné. V nedeľu prišiel k nám a prečítal dopis Chruščovovi. No a otec po prečítaní dopisu hovorí: - Vy Alexander Ivánovič, prepáčte, no my to vytlačíme v „Pravde“. To preto, lebo suterén v Pravde bol chápaný ako návod k akcii. V podstate, vtedy Viktor Danilovič Belkin navrhoval používať transparentné ceny. 

Izvestie: V podstate ich zvýšiť. 

Chruščov: Nie, vysvetlím, z čoho sa oni skladajú. Aby sa ceny za obilie nevyťahovali ako zajace z košele. V rámci experimentu previedli 48 podnikov a tri sovchozy na nový systém a výsledky boli neuveriteľné: - výroba v poľnohospodárstve sa zvýšila sedem krát, niekoľko násobne sa znížil počet pracujúcich v sovchozoch a ich príjmy sa priblížili k výplatám ministrov. Bolo rozhodnuté, že sa tento systém zavedie do praxe, no vtedy bol Chruščov odvolaný z funkcie. No a návrhy na realizáciu reforiem, ktoré boli odovzdané Chruščovovi, čítal už Kosigin. 

Izvestia: Vy píšete, že vtedy bol národ pripravený vydržať reformy. No udalosti v Novočerkasku, keď ľudia vyšli na demonštráciu proti zvyšovaniu cien ukázali, že nie celkom boli pripravení. 

Chruščov: My sme si zvykli, že chleba, saláma, kúrenie, ako stáli 10 kopejok v roku 1935, tak musia stáť aj v roku 1960. Ale aby sme zainteresovali poľnohospodára a vedeli mu aj zaplatiť, bolo potrebné niekde nájsť peniaze. Kde? Bolo potrebné zvýšiť nákupné ceny na potraviny o 50%, preložiť časť tohto bremena na plecia spotrebiteľov. Národ začal protestovať. Proti neorganizovaným protestujúcim masám postavili 18 ročných vojakov s automatmi. Tak si myslím, preto, lebo príkaz k streľbe nikto nedal, - že niekto stlačil spúšť. V podstate, keď som ja vystupoval v rozhlasovom vysielaní „Echo Moskvy“ a hovorili sme o Novočerkaske, vedúci pracovník vydavateľstva „Vremja“ Boris Pasternak si spomenul, ako sám, keď bol v armáde, ocitol sa pred masou rozhnevaných ľudí: - niekto zabil niekoho a ľudia sa začali zlostiť... Vojaci ktorí stáli oproti davu, odrážali kamene ktoré na nich hádzali. Niekto nevydržal. Jeho zadržali. Ako je vidieť, tak aj v Čerkesku museli zadržať, V opačnom prípade by nebolo 20 mŕtvych ale oveľa viac. 

Čierny piár američanov.

Izvestie: Nikita Sergejevič dnes sa na to všetko pozeráme ak by to malo mytologický charakter, až komický. 

Chruščov: Pokiaľ ide o komický ... Pred rokom Američania oslavovali 50 rokov návštevy Chruščova v USA. Boli obrovské oslavy v Ajobe, kde Chruščov šiel popozerať kukuričnú farmu. Pricestovali gubernátori, minister poľnohospodárstva USA. No ani náš veľvyslanec neprišiel. Z Ruska prišla delegácia na čele s poslancom dumy Plotnikovom. Američania vydali pamätný odznak „50 rokov návštevy Chruščova“. Potom sa vo Washingtone konala veľká konferencia, venovaná tejto udalosti a beseda s Nixonom. V septembri bola konferencia v Inštitúte  Ajzenhauer za účasti Susan Ajzenhauer. 

Izvestia: A vy sa priatelíte s vnukmi Ajzenhauvra. 

Chruščov: Aj s vnukom aj s vnučkou. Susan je vydatá za akademika Sagdeevym, je veľmi aktívnym človekom. Čo chcem vlastne povedať: - k tomuto výročiu vyšla kniha o Chruščovovi, v ktorej jej autor, známi novinár, píše, že preštudoval obrovské množstvá archívnych materiálov a zistil, že z Chruščova bola nadšená všetka tlač. V tejto knihe je veľa zábavných momentov. Napríklad, zmienka o tom, ako Nikita počuj o automatických  skrinkách pre odkladanie batožiny na staniciach a chcel, aby mu ich ukázali. 

Izvestia: On bol ochotný nadchýnať sa z úspechov kapitalizmu? 

Chruščov: Absolútne. No a teraz podľa tejto knihe v Amerike točia aj film. 

Izvestia: Vy píšete, že „škvaria masť“ a nepoznajú skutočné faktá zo života Chruščova. Aké? 

Chruščov: Áno, „škvaria masť“ Napríklad: - Chruščov priviezol z Ameriky kukuricu, aby ju vysieval za polárnym kruhom. Nikdy tak nebolo. Jednoducho, otec vysvetlil, že zelená hmota z kukurice spolu zo zrnom, zeleným hráškom a sójou, sú plodiny, ktoré sa v Rusku nepestujú, ale môžu sa stať plnohodnotným krmivom. A povedal: „Predstavte si to“. Z kukurice sa stala anegdota, no neboli u nás kukuričné nepokoje ako boli zemiakové nepokoje ja Kataríby. Anebo: - všetci hovoria, všetci hovoria, ako Stalin nútil Chruščova tancovať dupák. Ak by Chruščov mohol tancovať dupák, tak my ho možno aj bol tancoval. Videl som ako tancoval ruské tance ...

Izvestia: Dobre? 

Chruščov: Vinikajúco a niokto to nepovažoval za poníženie. 

Izvestia: Príbeh s topánkou je tiež len mítus? 

Chruščov: Príbeh a fráza „My vás pochováme“ – to je čierny piár americkej propagandy. Z Chruščova urobili chuligána, túto skutočnosti využili aby z neho urobili hlavného nepriateľa Ameriky a taký názor sme prijali aj my. Môj sused hovoril: „Prebudil som sa a hlas s rozhlasu mi hovoril: „My vás pochováme“. Všetci tomu uverili, hoci v skutočnosti Chručšov citoval formulku s Komunistického manifestu“ z 1848 roku kde sa píše, že umierajúci kapitalizmus bude pochovaný proletariátom ... 

Plné znenie materiálu na stránke "Известия-Неделя"