Bukurešť je znepokojená obvineniami moldavského prezidenta Vladimíra Voronina o tom, že z nedávnych nepokojov a ničenia budovy parlamentu sú zodpovední aj rumunské špeciálne služby. Bukurešť postavila „moldavskú otázku“ na prehodnotenie Senátu, píše „Nezavisimaja gazéta“.

Rumunský faktor, o ktorom v Moldavsku hovoria nielen úrady, no aj od politiky vzdialení občania nie je nič novým. On sa prejavil v 90 tich rokoch minulého storočia, keď v Kišineve besnili mnohotisícové bandy, požadujúce odchodu republiky zo ZSSR a pripojenia Moldavska k Rumunsku, píšu noviny.

Po tom, ako Moldavsko získalo nezávislosť, zlučujúce pozície sa stali atribútom pre rumunských politických strán a strany sa podelili na „rumunské“, „nerumunské“ a „ruské“. K prvým patria predstavitelia základnej národnosti, ktorí sa považujú za Rumunov a tí, ktorí získali rumunské občianstvo. Do druhej skupiny – Moldavci (podľa svojho národného cítenia a podľa občianstva). Do tretej kategórii sú zaradení tí , ktorí majú rodný jazyk ruský – takzvaní Rusko jazyční.

Za obdobie nezávislosti krajiny, druhej v jej histórii: - ako informovala „NG“ v parlamente republiky, až po roku 2000 z Moldavska vycestovalo 250 tisíc rusko jazyčných občanov, to znamená polovica z celkového počtu. „Rumuni“, naopak, pribudli, no nie zásluhou prirodzených prírastkov: - za takých sa považujú aj Moldavci. Najmä oni a vyšli 7. apríla na protestnú akciu, spojenú s výsledkami parlamentných volieb, ktoré sa konali predtým. Demonštranti požadovali od ÚVK prepočítať výsledky volieb pod zámienkou, že tieto boli sfalšované.

„Dnes v krajine pokračujú útoky, pričom zadržiavajú nie organizátorov nepokojov, ale študentov a nepúšťajú k nim ani advokátov“, - informoval podpredseda opozičnej Liberálno – demokratickej strany Moldavska.