Iniciatívy Rumunska vo veci rozmiestnenia na jej území protivzdušných základní USA mení s Rumunskom hraničiace Moldavsko na pri frontovú zónu, myslí si bývalý prezident Moldavska a predseda Komunistickej strany tejto krajiny Vladimír Voronin.

Prezident Rumunska Trajan Beseckij, 4. februára oznámil, že súhlasí s rozmiestnením prvkov PVO USA na území krajiny. Washington potvrdil plány rozmiestnenia rakiet v Rumunsku, pritom upresnil, že oni budú zamerané proti „možnej hrozbe“ zo strany Iránu.

„Servilné a lichotivé podliezanie súčasnej vládnej moci Moldavska, politike Rumunska, ktoré sa rozhodlo rozmiestniť na svojom území americké prvky protivzdušnej obrany, znamená, že z neutrálneho Moldavska sa bez akýchkoľvek škrupulí a okázalostí stáva pri frontová krajina podnecovaná Rumunskom k adekvátnym reakciám voči Pridnestrovskej republike. Človek by musel byť slepím, aby to nevidel, alebo by musel byť prívržencom takéhoto procesu“, - vyhlásil Voronin vo svojom vystúpení na podujatí organizovanom Komunistickou stranou Moldavska.

Servilné klichotenie säčasnej vládnej moci v Moldavsku s politikou Rumunska

„Uvedomujúc si unionistickú pozíciu najvyššieho vedenia Rumunska a otvorenú podporu tejto politike zo strany nového moldavského vedenia, je možné hádať, akými likvidačnými sa stanú ich rozhodnutia a to nielen pre upevnenie bezpečnosti v našej oblasti, no aj pre vyriešenie pridnestrovského problému. Konštruktívny prístup k vyriešeniu základných otázok demilitarizácie celého Moldavska, založeé na kompromise všetkých zainteresovaných strán – Ruska, OBSE, Ukrajiny, EÚ, USA – za týchto podmienok sa prakticky nedajú realizovať“, - tvrdí v špeciálnom vyhlásení Voronin.

Strana komunistov požadovala od vedenia Moldavska principiálne protestné vystúpenie na adresu Rumunska vo veci nesúhlasu s rozmiestnením na území Rumunska prvkov americkej PVO.

Komunisti takisto požadovali, aby vláda neodkladne odmietla politiku Rumunska ako politiku vedúcu k destabilizácii regionálnej bezpečnosti, ktorá v oblasti vyvoláva atmosféru „studenej vojny“ a nedôvery.

Nezadlho po rozpade ZSSR, v roku 1990, päť na ľavom brehu Dnestra sa nachádzajúcich oblastí Moldavska vyhlásilo, že vytvára Pridnesterskú zväzovú republiku ako súčasť ZSSR a neskôr – nezávislú Pridnesterskú Moldavskú republiku (PMR) s centrom v Tiraspole. Ako príčina týchto krokov poslúžilo vyhlásenie nacionalisticky naladených radikálov v Kišineve o vystúpení Moldavska zo ZSSR a o možnostiach jej pripojenia k Rumunsku.

Úrady Moldavska nesúhlasili s takýmto rozhodnutím pridnestrovských poslancov a pokúsili sa problém riešiť mocou. V roku 1922 v Pridnestrvsku sa začal ozbrojený konflikt, trvajúci niekoľko mesiacov až do polovici júla. Jeho výsledkom bolo, že Kišinev stratil kontrolu nad ľavobrežnými oblasťami. Mier v zóne konfliktu v súčasnosti udržujú mierotvorné vojenské jednotky zložené z príslušníkov armád – Ruskej, Moldavskej a Pridnestrovskej armády a z Ukrajinských pozorovateľov.