Ex prezident Mongolska Vladimír Voronin tvrdí, že súčasná vládna moc v Moldavsku porušuje Ústavu a v krajine iniciuje inkvizičné procesy.

„Vidím celoplošné porušovanie Ústavy. Vidím, že politickí predstavitelia sa rozhodli – budú, alebo nebudú voľby, neopierajú sa na zákon, len na tajné dohody medzi sebou. Vidím, ako likvidujú noviny a vydavateľstvá, vypínajú rozhlasové stanice, obmedzujú možnosti pre vysielanie opozičných kanálov“, - povedal líder Komunistickej strany Moldavska Voronin vo štvrtok na zasadnutí okrúhleho stola  na tém „Dejiny, ako pole politických bojov v Moldavsku“, ktorý bol organizovaný v Kišineve ruským humanitárnym fondom "Признание".

„V rospore s Ústavou, názorom väčšiny štátotvorného národa, malá skupina ľudí začína rozkazovať väčšine národa o tom, ako sa on má volať a akou rečou sa má dovrávať“, - povedal Voronin.

Líder Komunistickej strany Moldavska si myslí, že demokracia v Moldavsku pretrvá, nehľadiac na súčasnú ťažkú politickú situáciu.

„No to vôbec neznamená, že za demokraciu a ľudskú dôstojnosť nie je treba bojovať, že za ňu nie je potrebné viesť každodenný boj. A keby v krajine bola zavedená inkvizícia, potom jej oheň by sa mala obrátiť voči jej autorom a ich zničiť vo vlastných plameňoch nenávisti“, - povedal Voronin.

Moldavsko očakáva, že otázky o možnom rozmiestnení na území Pridnesterskej republiky raketových komplexov „Iskander“  budú posúdené v rámci rozhovorov medzi oficiálnym Kišinevom a Moskvou.

Podľa informácií „Novovo Regióna“, o tom novinárom hovoril podpredseda vlády, minister zahraničných vecí a európskej integrácie Moldaska Jurij Ljanke, hodnotiac vyhlásenie prezidenta Pridnesterska  Igora Smirnova o pripravenosti rozmiestniť na s vojom území elementy ruských systémov proti raketovej obrany, ako odpoveď na rozmiestnenie prvkov PVO USA  Rumunsku.

Predstaviteľ MZV Moldavsaka odpovedal, že krajina je subjektom medzinárodného práva, preto všetky otázky, týkajúce sa dvojstranných vzťahov, musia byť posudzované v rámci dialógu medzi Kišinevom a Moskvou.

Ljanke potvrdil zainteresovanosť Moldavska v dynamickom a konštruktívnom dialógu s Ruskom v oblasti politickej spolupráci, trhovo–ekonomických vzťahov, otázkach humanitárnych vzájomných vzťahov.

On vyjadril nádej na to, že „hromadenie pozitívnych vzťahov medzi Moldavskom a Ruskom sa bude rozvíjať v priebehu pripravovanej návštevy podpredsedu vlády Moldavska Vladimíra Filata v Moskve“. Termín návštevy obe krajiny v súčasnosti posudzujú, píše RBK.

Iniciatívy Rumunska vo veci rozmiestnenia na jej území protivzdušných základní USA mení s Rumunskom hraničiace Moldavsko na pri frontovú zónu, myslí si bývalý prezident Moldavska a predseda Komunistickej strany tejto krajiny Vladimír Voronin.

Prezident Rumunska Trajan Beseckij, 4. februára oznámil, že súhlasí s rozmiestnením prvkov PVO USA na území krajiny. Washington potvrdil plány rozmiestnenia rakiet v Rumunsku, pritom upresnil, že oni budú zamerané proti „možnej hrozbe“ zo strany Iránu.

„Servilné a lichotivé podliezanie súčasnej vládnej moci Moldavska, politike Rumunska, ktoré sa rozhodlo rozmiestniť na svojom území americké prvky protivzdušnej obrany, znamená, že z neutrálneho Moldavska sa bez akýchkoľvek škrupulí a okázalostí stáva pri frontová krajina podnecovaná Rumunskom k adekvátnym reakciám voči Pridnestrovskej republike. Človek by musel byť slepím, aby to nevidel, alebo by musel byť prívržencom takéhoto procesu“, - vyhlásil Voronin vo svojom vystúpení na podujatí organizovanom Komunistickou stranou Moldavska.

Servilné klichotenie säčasnej vládnej moci v Moldavsku s politikou Rumunska

„Uvedomujúc si unionistickú pozíciu najvyššieho vedenia Rumunska a otvorenú podporu tejto politike zo strany nového moldavského vedenia, je možné hádať, akými likvidačnými sa stanú ich rozhodnutia a to nielen pre upevnenie bezpečnosti v našej oblasti, no aj pre vyriešenie pridnestrovského problému. Konštruktívny prístup k vyriešeniu základných otázok demilitarizácie celého Moldavska, založeé na kompromise všetkých zainteresovaných strán – Ruska, OBSE, Ukrajiny, EÚ, USA – za týchto podmienok sa prakticky nedajú realizovať“, - tvrdí v špeciálnom vyhlásení Voronin.

Strana komunistov požadovala od vedenia Moldavska principiálne protestné vystúpenie na adresu Rumunska vo veci nesúhlasu s rozmiestnením na území Rumunska prvkov americkej PVO.

Komunisti takisto požadovali, aby vláda neodkladne odmietla politiku Rumunska ako politiku vedúcu k destabilizácii regionálnej bezpečnosti, ktorá v oblasti vyvoláva atmosféru „studenej vojny“ a nedôvery.

Nezadlho po rozpade ZSSR, v roku 1990, päť na ľavom brehu Dnestra sa nachádzajúcich oblastí Moldavska vyhlásilo, že vytvára Pridnesterskú zväzovú republiku ako súčasť ZSSR a neskôr – nezávislú Pridnesterskú Moldavskú republiku (PMR) s centrom v Tiraspole. Ako príčina týchto krokov poslúžilo vyhlásenie nacionalisticky naladených radikálov v Kišineve o vystúpení Moldavska zo ZSSR a o možnostiach jej pripojenia k Rumunsku.

Úrady Moldavska nesúhlasili s takýmto rozhodnutím pridnestrovských poslancov a pokúsili sa problém riešiť mocou. V roku 1922 v Pridnestrvsku sa začal ozbrojený konflikt, trvajúci niekoľko mesiacov až do polovici júla. Jeho výsledkom bolo, že Kišinev stratil kontrolu nad ľavobrežnými oblasťami. Mier v zóne konfliktu v súčasnosti udržujú mierotvorné vojenské jednotky zložené z príslušníkov armád – Ruskej, Moldavskej a Pridnestrovskej armády a z Ukrajinských pozorovateľov.