Skončenie prezidentských volieb a inagurácia Viktora Janukoviča v žiadnom prípade neznamenali ukončenie ukrajinských politických intríg. Oni sa stali len ich začiatkom.

Prezident zvíťazil len s trojpercentným náskokom, zvíťazil len v 10 oblastiach krajiny, Júlia Tymošenková zvíťazila v 17 oblastiach vrátane hlavného mesta. Tymošenková ostala predsedníčkou vlády a neuznala výsledky volieb. Oslavujúca úspech Strana regiónov nemá väčšinu v parlamente ani s koalícii s komunistami a Litvinom. Víťazné predmostie  obsadené skupinou Janukoviča sa ukazuje ako malé a jeho udržanie a o to viac rozšírenie sa stalo triviálnou otázkou.

Ponechať Tymošenkovú vo funkcii predsedníčky vlády, to by znamenalo ukázať svoju bezmocnosť a odovzdať neprijateľnému oponentovi administráciu  a materiálne zdroje výkonnej moci. Rozpustiť Najvyššiu Radu a vypísať predčasné voľby – o to nemá záujem ani jedna zparlamentných strán. Peňazí po prezidentskej kampani je málo, a v novom parlamente by sa museli deliť o miesta novej politickej strany Sergeja Tigipka a Arseniea Jačenjuka. Ostal len variant sformovania novej väčšiny v parlamente. No ako?

Jedinou frakciou mimo bloku samotnej Júlie Tymošenkovej, ktorá by mohla vstúpiť do bloku zo Stranou Regiónov a tak vytvoriť parlamentnú väčšinu sa ukazoval blok Naša Ukrajina – Národná sebaobrana (NU-NS), formálnym lídrom ktorého je ex prezident Ukrajiny Viktor Juščenko. Taký koalícia sa nevylučovala. No tento spojenec si žiadal veľký počet ministerských miest vrátane humanitárnej oblasti, kultúry a ministerstva informácií. Aj Juščenko dal o sebe počuť, že by rád zastával funkciu predsedu vlády. To urobilo kríž nad ďalšími koaličnými rozhovormi.

Regionáli Janukoviča išli cestou formovania parlamentnej väčšiny, pretiahnutím na svoju stranu jednotlivých poslancov z BJT a NU-NS. A boli úspešní v tom. 3 marca kabinet Tymošenkovej bol odvolaný, za čo hlasovalo aj sedem poslancov z jej strany. Je možné vytvoriť novú vládu? Nie všetko je také jednoduché. Ukrajinský parlament sa formuje, podobne ako u nás, vo voľbách na straníckom princípe. Vystúpenie z frakcie v parlamente, predpokladalo vzdanie sa poslaneckého mandátu. Formovanie parlamentnej väčšiny mohli robiť len frakcie. 4. marca parlament mimoriadne pristúpil k zmenám vo svojom rokovacom poriadku s cieľom, aby umožnil samostatným poslancom vstupovať do koalície a takým spôsobom otvoriť cestu k vytvoreniu vládnej koalície a schváleniu vlády. Je možné sa domnievať, že všetky tieto kroky budú zásluhou opozície preskúmané na súdoch. Rovnako ako to, že Janukovičovi poslanci nebudú trvať na svojich slovách, aby neprišli o plody svojho víťazstva a politickej iniciatívy. Do najbližších parlamentných volieb oni by potrebovali upevniť svoje postavenie v regiónoch, pomeniť gubernátorov, oslabiť postavenie „oranžových“ v médiách a realizovať hoci len časť svojho predvolebného programu.

V kontexte tohto ostrého boja sa stáva pochopiteľným, prečo svoju prvú zahraničnú návštevu, 1 marca Janukovič začal v Bruseli (čo vyvolalo znechutenie v časti oficiálnej Moskvy). Prezident Ukrajiny potrebuje, hoci len, neutralitu Európskej únie počas nového kola politických bojov v Kyjeve. To v žiadnom prípade nebola demonštrácia zameraná proti Moskve. Všetci veľmi dobre vieme, že práve do Kremľa sledovali prvé kroky Saakašviliho a Juščenka. A ako to všetko skončilo.

V predvečer, aj počas  návštevy Janukoviča v Moskve 5 marca v Rusku – osobitne v novinách – sa objavila ťažko pochopiteľná tendencia očakávať (dobre že nie žiadať) od nového ukrajinského vedenia kvalitatívne zmeny v dvojstranných vzťahoch – všetko a odrazu: - od vytvorenia vytvorenia plynárenského konzorcia, cez vstup do Colnej únie s Ruskom, Bieloruskom a Kazachstanu až po uznanie ruského jazyka za štátny jazyk a odstránenie fašistických nochsledov. Pritom, ako by zabudli, že Janukovič – je prezidentom Ukrajiny a nie Ruska. To znamená, že na prvom mieste sú záujmy jeho krajiny a že má podstatne menej ústavných právomocí, ako má ruský prezident. A že Janukovičova opozícia už teraz hľadá spôsoby, ako napadnúť krehké postavenie Janukoviča.

Nový prezident môže riešiť problémy ruského jazyka, v Strane Regiónov je pripravený balík zákonov, ktoré umožnia riešiť otázku jazyka na úrovni oblastí. Vyznamenanie Banderu bude zrušené, tým skôr, že na túto otázku je jednotný názor s Európskou úniou. Janukovič nebude vstupovať do NATO, ani vyháňať ruskú Čiernomorskú flotilu. No očakávať – najmä v súčasnosti – radikálnych rozhodnutí v celom rade sporných a to nielen zo strany Ukrajiny, ale aj z ruského pohľadu, otázok – to by bolo naivné a kontra produktívne.

Hoci by to bola Colná únia. Ukrajina už vstúpila do Celosvetovej organizácie voľnej výmeny tovarov za nevýhodných podmienok: - fakticky otvorila svoj trh pre zahraničných konkurentov, čo je pre nás neprijateľné. Rusko a jeho partneri, naopak, sa zabezpečili vysokými colnými poplatkami. Ak Ukrajina vstúpi do Colnej únie za našich podmienok, Zväz (zo znamená Rusko) by malo kompenzovať všetkým obchodným partnerom Ukrajiny ich priebežné a potencionálne straty spôsobené zavedením vysokých poplatkov, ktoré neboli určené pri vstupe do Celosvetovej org, voľného pohybu tovarov. Ich výška sa predpokladá pravdepodobne na úrovni 25 miliárd dolárov. V podstate, vstup Ukrajiny do Colnej únie by skutočne znamenalo vyriešenie mnohých jej  ekonomických problémov. Ale je Rusko pripravené na pochopenie otázky ceny a je pripravené aj na zaplatenie? A takýchto zložitých problémov, najmä v oblasti ekonomiky je celá rada.

V súčasnosti by Rusko nemalo očakávať riešenie všetkých otázok a odrazu, ale by malo podporiť novú ukrajinskú moc – ekonomicky, aj politicky – a pristúpiť k formovaniu detailov  v dvojstranných vzťahoch, ktoré boli nedosiahnuteľné v uplynulom období. Treba ukázať, že Ukrajina patrí medzi najdôležitejších partnerov na medzinárodnej úrovni.