Nakoľko má budúcnosť súčasné politické spojenie Strana regiónov – Komunistická strana Ukrajiny – Blok Litvina, nezávislí poslanci (SR – KSU – BL -nezávislí)? Sú dôvody predpokladať, že už v najbližšom čase sa môžu začať rozhovory (ako vždy, zo začiatku zákulisné) o reformovaní koalície.

Komunisti postupovali absolútne správne keď vstúpili do parlamentne – vládnej koalícii. Vytvorenie politickej vládnej aliancie zo súčasnými parlamentnými politickými stranami, nielen že umožnilo predísť ďalšej konfrontácii medzi prezidentom a predsedníčkou vlády, čo znamená, zabezpečiť fungovanie vlády v záujme riešenia nahromadených problémov, no aj, čo nie je menej dôležité, pomohla likvidovať „hráčov“ za ktorými sa neskrývalo nič iné, ako odchod od celého radu principiálnych predvolebných pozícií novozvoleného prezidenta Janukoviča.

Nie je tajomstvom, že „regionáli“ ukazovali plnú pripravenosť vytvoriť vládnu alianciu zo stranou NUNS, ísť na programové ústupky vrátane „moratória na ideologické otázky“. No ako sa hovorí, nebolo vinou „regionálov“, že „kádrový hlad“ NUNS  sa ukázal ako príliš veľký.

No nakoľko je to vec trvalá, ukáže súčasné politické spojenie „SR-KSU.BL - nezávislí“. Sú určité predpoklady myslieť si, že už v najbližšom čase sa môžu začať rozhovory !ako to vždy býva, najskôr zo začiatku zákulisné) o reforme koalícii.

Žiaľ, v krajine pokračuje tá prax, keď sa ukrajinskí politici obracajú na Západ aby potvrdil legitímnosť svojej existencie. Posledný ostrý príklad – je situácia s Janukovičom podpísanými zmenami k zákonu o právomoci Najvyššej Rady, čo v podstate otvorilo cestu k vytvoreniu súčasnej koalície a menovanie členov vlády.

9 marca Najvyššia rada (NR) uskutočnila zmenu zákona o právomociach NR,  ktporé mení podmienky formovania koalície (v tomto procese, v súlade zo zmenami, sa môžu zúčastňovať tak parlamentné frakcie, ako aj poslanci – nezávislí).

Už 10 marca, urýchlene, bolo organizované stretnutie prezidenta s veľvyslancami krajín Veľkej osmičky a predstaviteľom Európskej únie na Ukrajine, počas ktorých Viktor Janukovič ubezpečoval diplomatov, aby uznali legitímnosť parlamentnej koalície, vytvorenej na princípe zmenených podmienok.

Po obede 10 marca tlačová služba prezidenta rozšírila informáciu, v ktorej sa hovorí: „Prezident Ukrajiny Viktor Janukovič informoval veľvyslancov o priebehu procesu kreovania novej parlamentnej vládnej koalícii a novej vlády, takisto informoval o všetkých možných variantoch rozvoja politického systému v krajine v najbližšom období a v vzdialenejších perspektívach.

Prezident si vypočul hodnotenie udalostí na Ukrajine z pohľadu veľvyslancov. Diplomati zároveň, zdôraznili význam toho momentu, že sa prezident Ukrajiny stretol s nimi ešte pred podpísaním zákona. „O uskutočnení zmien v Zákone Ukrajiny „O rokovacom poriadku Najvyššej rady“. Veľvyslanci takisto podčiarkli význam toho, že predstaviteľ krajiny sa rozhodol obrátiť na Ústavný súd zo žiadosťou, aby čo najskôr posúdil otázky súvisiace s legitímnosťou koalície vytvorenej na základe zmenených podmienok.

Podľa dostupných informáciách, európski veľvyslanci vzniesli tvrdú kritiku sa spôsob vytvárania vládnej koalície. Hlavným argumentom, ktorí odmäkčil tvrdosť pozície západných diplomatov sa stalo ubezpečenie Viktora Janukoviča, že chce získať stanovisko Ústavného súdu o tom, či tento postup bol legitímny a to v časovom krátkom období.

Len po stretnutí s veľvyslancami prezident podpísal pozmeňujúci zákon o rokovacom poriadku NR. Na ďalší deň, 11 marca, v parlamente bolo vyhlásené, že bola vytvorená nová koalícia a potom bolo oznámené meno predseda vlády a zloženie vlády. Je príznačné, že aj Sergej Tigipko až potom dostal ponuku na funkciu predsedu vlády, najskôr prezident informoval európskych veľvyslancov a až potom, keď Európa súhlasila prisľúbila, že uzná legitímnosť koalície a vytvorenie novej vlády dal vymenovať podpredsedov vlády.

V podstate je možné hovoriť o tom, že koalícia a vláda sú vytvorené s požehnaním Západu, s podmienkou, že postup jej kreovania bude uznaný Ústavným súdom.

Nakoniec, Západ je zainteresovaný na politickej stabilite Ukrajiny ( zárukou čoho je práceschopná vláda). No je očividné, že Západ potrebuje nie hocijakú stabilitu, ale takú, ktorá zodpovedá jeho záujmom, to znamená takú, ktorá udrží zahranične politický kurz Ukrajiny. To nakoniec bolo aj verejne prisľúbené Viktorom Janukovičom.

11 marca vo vysielaní „5- teho kanála“ bolo oznámené, že ak vytvorená vládna koalícia bude Ústavným súdom uznaná za protiústavnú, tak prezident rozpustí parlament. „Ak ÚS vynesie svoje rozhodnutie a povie, že tto koalície nemá žiadne právomoci, to znamená, tak to bude znamenať, že prezident vyhlási predčasné parlamentné voľby a bude vytvorená nová koalícia a bude vytvorená nová vláda“, - povedala German. To, že rozhodnutie ÚS s veľkou pravdepodobnosťou nebude na prospech súčasnej vládnej koalície je viac ako isté.

Dalo by sa očakávať, že rokovania o tejto otázke "visí" na Ústavnom súde na neurčito, ale po ubezpečení prezidenta západných veľvyslancov, o tom že s najväčšou pravdepodobnosťou, začiatkom leta (koniec prvej dekády v júni,  "nie viac ako tri mesiace" ) sa objaví rozhodnutie ÚS.

A potom, ako tvrdila German, príde vyhlásenie predčasných parlamentných volieb do termínu ktorých „regionáli“ získajú dostatok zdrojov a upevnia svoje regionálne postavenie v regiónoch, alebo preformujú koalície (v rámci rokovaní na túto tému SR tiež posilní svoju pozíciu po tom, čo získal miesto premiéra a vlády).

Existuje, nakoniec, pravdepodobnosť, že prezident neuplatní svoje právo (vyhlásiť predčasné voľby môže, no nemusí) a vláda bude pracovať za podpory väčšiny poslancov NR pri formálnej neexistencii vládnej koalícii. Je otázkou, či by takýto postup schválil Západ - nie je náhodou, že pri stretnutí s veľvyslancami legitimita vlády bola spojená s legitímnosť koalície.

Okrem toho, vo svetle súčasnej dobe moment "zlatej akcii" má KSU – čo jej umožňuje ovplyvňovať politickú orientáciu vlády, pritom niet pochýb o tom, že "regionáli" sa pokúsi znížiť hodnotu frakcie Komunistickej strany (aj svoju závislosť od komunistov) cestou získania väčšieho zastúpenia individuálnych poslancov u BJT a NUNS).

Vzhľadom k tomu, že do súčasnej koalícii v súčasnosti vchádza 235 poslancov pri počte komunistov 27 poslancov, nie je ťažké spočítať, že dve desiatky „náhradných – prezlečených“ poslancov, bez KSU nie je ľahké získať.

Túto situáciu musíme mať na mysli aj v prípade málo pravdepodobného, no hypotetického možného riešenia ÚS o uznaní legitímnosti spôsobu formovania súčasnej koalície. Veď ak Ústavný súd rozhodne robiť to na individuálnom princípe, tak aj hrozba odchodu KSU z koalície nebude mať žiadny rozhodujúci význam. Aký rozdiel, či bude v koalícii SR, KSU, BL, alebo len SR a BL, ak „individuálny poslanci“ budú zabezpečovať jej väčšinu v Najvyššej Rade, to znamená 226 poslancov. Tým skôr ak ÚS vyrieši „individuálne členstvo“, v takom prípade ,mnohí poslanci z BJT a NUNS stratia zábrany a pridajú sa k súčasnej, ešte ako by „neústavnej“ koalícii.

Takým spôsobom, priestor možností (čas) položiť základy pre zaručené realizáciu kľúčových opatrení štátnej politiky, kvôli čomu podporila podporilo vznik súčasnej vlády KSU, nie je príliš veľký - približne tri mesiace. Začať je potrebné už teraz. Okrem toho, existuje dohoda uzavretá medzi ľavicou a stredovým blokom síl Viktora Janukoviča pred druhým kolom prezidentských volieb, ktorú je tiež potrebné využiť.  

Komunisti musia držať líniu na tvrdé presadzovanie svojich principiálnych požiadaviek, čo oni v súčasnosti aj robia. Napríklad, situácia s vyhlásením Janukoviča počas osláv Ševčenka organizovaných 9. marca opustiť myšlienku urobiť ruský jazyk druhým úradným jazyk. Reakcia lídra KSU prišla bezprostredne. „Odmietnutie vyhlásenie vše ukrajinského referenda o NATO a ruskom jazyku a jeho postavení ako druhého štátneho jazyka by znamenalo zradu voličov, ktorí hlasovali pre Viktora Janukoviča v prezidentských voľbách ", - povedal Peter Simonenko.

A to je správne. Veci sa musia pomenúvavať ich vlastnými menami. A politický partneri musia pocítiť tlak zo sľubom, ktoré dali svojim voličom.

Je nevyhnutné, aby KSU podporila úsilie na zrušenie dekrétov bývalého prezidenta Juščenka, o heroizácii stúpencov nacizmu, okrem iného aj Bandera a Šucheviča.

Komunistická strana sa musí strať katalizátorom aj v otázkach inštitucionálneho upevnenia mimo blokového štatútu Ukrajiny. Čo najskôr bude potrebné prijať zmeny zákonov o národnej bezpečnosti, vypustiť z neho akékoľvek zmienky o členstve Ukrajiny v NATO.

V čo najkratšej dobe bude nevyhnutné prijať zákon o základoch zahraničnej a vnútornej politiky Ukrajiny – taký, aby odrážal politické názory síl, ktoré tvoria parlamentnú a vládnu koalíciu obsahujúce prehlásenie o rozvoji Ukrajiny ako mnohonárodnostnej kultúrnej krajiny, chrániacej záujmy všetkých národností a jazykových skupín a t. ď.

To isté platí pre zákony, ktoré zvyšujú sociálno-ekonomické zabezpečenie občanov, transformovaný na rozšírenie pôsobnosti ruského jazyka, zameraných na prevenciu fašizmu na Ukrajine, na zákaz glorifikácii spolupracovníkov druhej svetovej vojny, atď.

Bude nevyhnutné postaviť otázku aj o zapojení sa Ukrajiny do integračných procesov krajín bývalého Sovietskeho zväzu,  Európskeho hospodárskeho priestoru a colnej únie s Ruskom, Bieloruskom a Kazachstanom.

Všetky tieto úlohy sa musia plniť okamžite, nie je možné ich riešenie odkladať do druhého vreca.