Zainteresovaný pozorovateľ sa nedá „učičíkať“ ani každoročnou propagandou zlepšenia bezpečnostnej situácie počas jesenných a zimných mesiacov. Tá totiž nie je výsledkom aktivít v krajine pôsobiacich vojsk ale každoročného útlmu bojových aktivít Talibanu spôsobeného zimou, situácie, ktorá je každoročne využívaná na preskupenie síl.  

Jedným z ústredných dôvodom prečo nie je možné vyriešiť problém Afganistanu a al-Qaidy je neschopnosť vyriešiť otázku s ním úzko spätú, a to otázku Pakistanu. Ako však jeden afganský oficiálny predstaviteľ vyhlásil, pokiaľ ostane Pakistan závislý na Armáde, Allahovi a Amerike, konflikt s Talibanom sa neskončí. Terorizmus predstavuje totiž vysoko výnosný biznis nielen pre pakistanský zbrojný priemysel a tým aj pre samotných pakistanských vojenských predstaviteľov. USA, ako iniciátor napadnutia slobodnej krajiny bez súhlasu OSN, sa rovnako v rámci tohto konfliktu, okrem získania vojenských základní v menšej vzdialenosti od Ruska, spoliehali na ekonomický prínos tohto konania.

Od začiatku konfliktu v roku 2001 Pakistan od USA v rámci pomoci boja proti terorizmu obdržal viac ako 10 biliónov USD. Niet preto dôvod diviť sa nad tým, že pakistanskí predstavitelia napriek štedrej finančnej pomoci lavírujú medzi sľubmi USA a snahou a vytvorenie „kľudnej“ spoluexistencie s Talibanom na svojom území. USA svojou odhodlanosťou narušiť túto pakistansko-talibanskú stabilitu dosiahli v priebehu posledných mesiacov len jedno – podporili tendenciu Pakistanu k náklonnosti k Číne. Po niekoľkých desaťročiach sa tak geopolitická situácia mení. Tradičný spojenec a čierna diera na americké financie Pakistan sa orientuje na Čínu, zatiaľ čo doterajší čínsky spojenec India sa začína viac a viac správať pro-americky. Vzhľadom na vyjadrenia Číny o tom, že nevidí dôvod prečo by mala vyslať do Afganistanu vlastné vojská dáva tušiť ďalší postoj jej nového spojenca k tejto otázke. Pakistan s porovnateľne silnou kmeňovou štruktúrou spoločnosti sa tak pravdepodobne z doterajšej pozície krajiny brániacej sa proti americkým narušiteľom svojich hraníc bude čím ďalej tým viac pre USA profilovať ako „ochranca Talibanu. Otáznym ostáva postoj EÚ ako aj ostatného medzinárodného spoločenstva k ďalším možným krokom USA, ktoré sa dostávajú do patovej situácie. Z pôvodne plánovaného bleskového ovládnutia Afganistanu, následného ovládnutia Iraku a jeho rozdelenia pod správu amerického kapitálu, ktoré malo spolu s výstavbou ďalších ropovodov oslabiť Rusko a naštartovať americkú ekonomiku, sa stáva nekonečná trauma. Ekonomická kríza ako aj ruská jednoznačná nekompromisná reakcia na americkú provokáciu prostredníctvom Gruzínska znižuje pravdepodobnosť amerického „ďalšieho vytýčeného kroku v snahe o naštartovanie ekonomiky a udržanie sa na pozícii svetovej veľmoci“ – útoku na Irán.

Vzhľadom na ekonomické ukazovatele USA je možné skonštatovať, že ekonomika „najväčšej demokracie“ je na kolenách. Rusko, Bielorusko, Čína, Irán si to v plnej miere uvedomili a preto spoločne obchodujú v svojich menách a zbavujú sa amerického dolára najrýchlejšie ako to ide, tak aby bola ich strata čo najnižšia. Otáznym však stále ostáva či si už konečne aj USA plne uvedomili, že svoju pozíciu, ktorú v 2. Svetovej vojne získali len vďaka zničenému priemyslu celého moderného sveta definitívne strácajú.

Dokážu americkí vedúci predstavitelia prijať trpkú realitu, že útoky na iné krajiny (Irak 1991, 1993, 1998, 2003; Afganistan 2001) ich už nezachránia. Alebo opakovane porušia medzinárodné právo a napadnú ďalšiu slobodnú medzinárodným spoločenstvom uznávanú krajinu? A ak tak urobia, ktorá krajina to bude tento krát? Medzi vojenskými a ekonomickými expertami sa totiž objavujú úvahy o tom, že ekonomika USA potrebuje v prípade tradičného amerického prístupu vojnu s väčšou krajinou ako Iránom. Toto kritérium spĺňa až ideálne práve Pakistan. Možno práve preto sa táto krajina vďaka realistickému pohľadu zamyslela nad svojou ďalšou existenciou a radšej sa orientuje na Čínu, ktorá by mu mohla zabezpečiť prežitie.....

Čo dodať na záver? Afganistan predstavuje krajinu, ktorá nikdy nikým nebola ovládnutá. Tak ako neuspeli Briti a Rusi tak nemajú šancu uspieť ani USA. Prečo, pretože krajina postavená na kmeňovej hierarchii sa nedá konvenčnou vojnou nikdy poraziť.