Chyby pri plánovaní reforiem v ZSSR, viedli k jeho rozpadu. Názor čínskeho profesora.

20. mája bol v novinách „Хуаньцю шибао“ zverejnený článok univerzitného profesora Li Schuina  pod názvom „Štyri príčiny rozpadu ZSSR“.  

V článku sa konštatuje, „v osemdesiatich rokoch socialistický štát zachvátila vlna reforiem. Avšak, bez z konca, oproti chôdzi,  zvyšuje pravdepodobnosť pádu  tvárou nadol, a prebiehajúce reformy v socialistických krajinách, tieto krajiny robili ešte viac zraniteľnejšími“. Podľa názoru autora, následky vyplývajúce z krachu, ktorý utrpela KSSZ sú veľkým prínosom pre Čínu, ktorá ide cestou reforiem.

Skúsenosti a výsledky z týchto reforiem autor formuluje nasledovným spôsobom.

Po prvé, podľa jeho presvedčenia, „strana sa nesmie zbavovať vedenia krajiny v období vedenia reforiem. Veľkou korupciou zasiahnutá KSSZ ešte stále mala šancu na znovu zrodenie. Ale v bláboloch, „otvorenosti bez hraníc“ KSSZ stratila kontrolu nad inteligenciou, nad vedeckými pracovníkmi a nad masovo komunikačnými prostriedkami“.

Po druhé, tvrdí autor, „v procese reforiem nie je možné zbavovať sa princípov spoločenského vlastníctva ako ekonomickej základne spoločnosti. Socialistické spoločenské vlastníctvo v procese výroby je základňou pre socialistický spoločenský systém a garantuje ľuďom ich účasť na riadení spoločnosti. Dovtedy, pokiaľ je stav spoločenského vlastníctva pevným a rozhodujúcim, dovtedy sa udržiavajú aj základy socialistickej štátnosti, a to vrátane závislosti od prebiehajúcich reforiem“. Začiatkom júla 1991 Najvyšší soviet ZSSR prijal zákon o privatizácii, ab štátne podniky mohli byť prevedené do súkromných rúk, akože prevedené do vlastníctva kolektívov a či akcionárov, boli rozpredávané, alebo dávané do konkurzu, na aukcie. V tom istom mesiaci predstaviteľ ZSSR Michail Gorbačov napísal účastníkom londýnskeho summitu „sedmička“, že za prvé dva roky organizovania privatizácie, bude prevedené do súkromných rúk 80 percent prostriedkov: Tento proces sa začne s malými podnikmi a potom sa pristúpi k privatizácii aj veľkých podnikov. „Privatizácia vytvorila privilegovanú triedu a rozdelila občanov ZSSR medzi triedy, výsledkom čoho sa v prvom rade stali, rozbroje v krajine v súvislosti s rýchlym rozvratom politiky zo strany vládnúcej komunistickej strany, v druhom rade, rozhorčenosť obyvateľstva ktoré sa snažilo vyrovnať s novou situáciou“, - píše autor článku.

Po tretie, podľa jeho názoru? „môže sa stať to, že sa reforma nevyvíja podľa predchádzajúcich predstáv vodcov“. Nikiota Chruščov vystúpil na XX. Zjazde KSSZ v roku 1956 s tajným referátom o „Kulte Stalina“, v ktorom „odhalil“ podstatu Stalina, poprel jeho zásluhy na rozvoji socialistickej spoločnosti a pripomenul masové represie“, - píše autor. Odvtedy hnutie proti Stalinovi v ZSSR pokračovalo a v priebehu niekoľkých desaťročie viedlo ku katastrofálnym rozmerom a hlavne katastrofálnym  dôsledkom v oblasti odmietania histórie ZSSR, socialistického systému a komunizmu ako celku. „No jednoduché odmietanie minulosti nepomáha riešiť súčasné problémy. V priebehu reforiem, ktoré sa realizovali v Sovietskom zväze v osemdesiatich rokoch, Gorbačov zmenil smer rozvoja ZSSR opierajúc sa o takzvané „nové myslenie“. No on ostal hluchý, alebo sa aspoň tak tváril, k základným otázkam:

Čo malo byť konečným cieľom  reforiem? Majú slúžiť reformy v súlade s princípmi socializmu?“, - tvrdí čínsky profesor.

Po štvrté, táto otázka pozostáva v tom, že „reformy sa nesmú spoliehať na vonkajšie sily“. Profesor pripomína, že „USA sa nikdy neodvracali od svojich cieľov „mierových zmien v ZSSR a v ostatných socialistických krajinách. USA uskutočnili všetky opatrenia pre to, aby mohli ideologicky tlačiť na socialistické krajiny a to aj vtedy, kel lídri KSSZ organizovali reformy a nerobili nič pre to, aby zabránili týmto tlakom zo strany USA“. Profesor ďalej píše: „Gorbačova zaujímali ocenenia a pochvaly zo strany USA a jeho úsilie o „podporu otvorenosti“ a takzvanej „kultúrnej autonómie“ boli navrhované tak, aby sa predovšetkým zapáčili Spojeným štátom. Spomeňme si, že Gorbačov pajskôr telefonoval prezidentovi USA  o pokuse o prevrat ktorý „mali spáchaať“ zástancovia tvrdej línie, ktorí sa snažili zabrániť zrúteniu krajiny, a vrátil sa domov až potom, čo dostal pokyny od prezidenta USA. Pochopiteľne, túžba udržiavať kontakt zo západnými krajinami v bežnej situácie je možná, no je nevyhnutné udržiavať zdravý zmysel a princípy, efektívne miery bezpečnostných opatrení“.

Ako je vydieť, chyby, podľa názoru čínskeho profesora, začali sa hromadiť už dávno a hromadili sa. To všetko preto, lebo v Sovietskom zväze vládla ideológia a ideológovia. Pri odmietnutí jednej ideológie oni neboli schopný urobiť nič iné, ako tupo prevziať inú. Stačí sa modliť k novým bohom a oni nám pomôžu. Oni neboli pragmatici. Na rozdiel od Číňanov.

Predstaviteľ ČĽR Chu Ťin-tchao si myslí, že na september tohto roku plánovaná návšteva prezidenta RF Dmitrija Medvedeva v Číne dá dvojstranným vzájomným vzťahom nový impulz rozvoja.

Predstavitelia týchto krajín uskutočnili dvojstranné stretnutie na summite G-20, ktorý sa koná v Toronte, v rámci neho posúdili dvojstranné vzťahy, otázky súvisiace s odstránením jadrových zbraní z Kórejského polostrova, iránsku jadrovú otázku, situáciu na Blízkom Východe a iné medzinárodné problémy ktoré zaujímajú obe krajiny, informuje o tom v nedeľu MZV ČĽR.

Na rozhovoroch Medvedev potvrdil, že v septembri plánuje uskutočniť cestu do Číny, v súvislosti s tým Chu Ťin-thao vyjadril nádej, že pripravovaná návšteva ruského prezidenta v ČĽR „bude slúžiť na upevnenie vzťahov strategického partnerstva a vzájomnej spolupráce“.

On konštatoval, že sa s ruským prezidentom stretne už štvrtý raz v tomto roku a „to je dôležitým vkladom pre upevnenie spolupráce vo všetkých oblastiach (medzi oboma krajinami)“.

Podľa vyhlásenia ruského prezidenta, slová ktoré tlmočí čínske MZV, pravidelné kontakty najvyšších predstaviteľov oboch krajín v plnej miere ukazujú vysokú úroveň vzťahov strategického partnerstva (Rusko a Čín). Medvedev pripomenul dôležitosť spolupráce Ruska a ČĽR v rámci „veľkej dvadsiatky“ a pripravenosť Ruska naďalej upevňovať vzájomnú spoluprácu na tejto úrovni.

   Hlavná hrozba – Eurozóna, myslí si predseda vlády ČĽR

Predseda vlády ČĽR Wen Jiabao varuje svetové spoločenstvo pred rizikom ďalšej ekonomickej krízy spôsobené dlhovými problémami Európskej únie.

Vo svojej výzve prednesenej v Tókiu na stretnutí s predsedom vlády Japonska Yukio Hatoyama Jiabao vyhlásil, že globálna ekonomika vzniká, no zatiaľ je ešte veľmi slabá a stretáva sa s rozličnými rizikami, pre vyriešenie ktorých je nevyhnutná medzinárodná spolupráca. Predseda vlády ČĽR zároveň varoval pred predčasným kolapsom podporných opatrení.

„Niekto tvrdí, že globálna ekonomika je už vybudovaná a teraz už môžeme prijímať opatrenia smerujúce na zrušenie stimulovania, no ja si myslím, že takýto názor je predčasný“, - informuje BFM.ru s odvolaním sa na AFP slová čínskeho predsedu vlády. On je presvedčený, že sa musíme pripravovať na ďalšie ťažkosti.

„Dlhová kríza v niektorých európskych krajinách môže brániť rastu ekonomiky a bude mať vplyv aj na európsky trh“, - hovorí Jabao.

Čína nesmie zabúdať na krízu, povedal predseda vlády.

Keď hovoril o riziku ďalšej ekonomickej krízy svetovej ekonomiky, Wen Jiabao sa priznal, že hovoriť o niečom konkrétnom v tejto otázke sa zatiaľ nedá. „/Preto musíme pozorne sledovať vývoj situácie a prijímať nevyhnutné opatrenia pre odvrátenie druhého prepadu ekonomiky“, - upozornil predseda vlády.

„Kríza spôsobené veľkým zadlžením celej rady krajín môže zablokovať európsky ekonomický rast“, - povedal Wen Jiabao.

Napriek tomu, vo vzťahu k čínskej ekonomiky predseda vlády ČĽR je vyzbrojený veľkým optimizmom. Je presvedčený, že Čína dosiahne plánované prírastky HDP v tomto roku, hoci si to bude od Pekingu žiadať pokračovaní v prijímaní opatrení zameraných na stimuláciu ekonomiky.

Dlhová kríza v Európe si vyžaduje neodkladné prijatie adekvátnych opatrení.

Program medzinárodnej pomoci Grécku v objeme 110 miliárd euro, ktorý je predložený EÚ a MMF, pomohla odvrátiť rýchlu katastrofu, no to nepomohlo zbaviť sa nebezpečenstva, že opakovanie gréckeho scnára môže ohroziť aj druhé krajiny vrátane Island, Portugálsko, Taliansko a Španielsko, tvrdí BFM.ru.

Obrovský balík extrémnej pomoci vo výške 750 miliárd euro, prisľúbených v máji tohto roku, lídrami EÚ spoločne s MMF, má odvrátiť útoky špekulantov na trhu „periférii“ EÚ a tým udržať hodnotu eura.

Výmenou za poskytnutú podporu Atény, Lisabon, Madrid a Rím schválili veľké miliardové úsporné opatrenia v štátnych rozpočtoch a zvýšenie daní pre zníženie dlhov a to nehľadiac na protesty odborov a odmietavé politické stanoviská.

Avšak,  aj napriek tomu, v piatok, Fitch Ratings zbavilo Španielsko vyššieho úverového raitingu AAA. V predvečer prijatia tohto opatrenia, parlament krajiny schválil ekonomický plán záchrany ekonomiky, no len s prevahou jedného hlasu. Takýto bezvýchodiskovej výsledok hlasovania hovorí o tom, že predsedovi vlády Jose Luis Rodriguez Zapatero, bude ťažké získať podporu Parlamentu pri schvaľovaní rozpočtu na rok 2011.

Už skôr, 28. apríla, Španielsko takisto stratilo višší reiting Standard & Poor's.

Situácia v Európskej únii je charakteristická veľkým tlakom na euro, ktoré za mesiac máj ukazuje slabé výsledky v porovnaní s januárom 2009 – jeho zníženie o 7% v porovnaní k doláru.

Investori a bankári po celom svete sú znepokojení s tým, že úsilie Európy na znižovanie dlhov môžu podrývať rast ekonomiky celého regiónu, mať vplyv na export s krajinami s rozvíjajúcou sa ekonomikou a globálne ekonomické oživenie. Aj tu existuje nebezpečenstvo, že tvrdé a nevyhnutné opatrenia zamerané na znižovanie dlhov a deficitov vzniká nielen v slabých krajinách EÚ, no aj v tých krajinách, ktoré predstavujú jadro tohto bloku.

Už aj Francúzsko vyhlásilo, že sa mu bude veľmi ťažko udržiavať reiting AAA bez tvrdých opatrení pre boj s deficitom. V Nemecku hovoria, že môžu pristúpiť k zvyšovaniu daní kvôli tomu, aby udržali deficiť v súlade s normou platnou v EÚ a to vo výške 3% z HDP.

Čínska automobilová spoločnosť Geely podpísala dohodu o kúpe švédskeho automobilového gigantu Ford Motor Co. Volvo Car Corporation, v hodnote 1,8 miliárd dolárov, informáciu o tom priniesla v nedeľu čínska agentúra Sinchua.

Transakcia sa uskutočnila v švédskom meste Göteborg, kde sa nachádzajú administratívne budovy Volvo Car Corporation. Súhlasný podpis dal finančný riaditeľ Ford Motor Co. Lewis Booth a Výkonný riaditeľ Geely Li Shufu. Pri rozhovoroch sa zúčastnili Minister priemyslu a informačných technológií ČĽR Li Yizhong a podpredseda vlády a minister pre energetické podniky Maud Olofsson.

„Čína je najväčší automobilový trh na svete, stane sa aj druhým rodným trhom pre Volvo. Volvo dostáva unikátnu možnosť aby sa stali vedúcou značkou na automobilom trhu Číny“, - vyhlásil Li Yizhong.

Čína v roku 2009 sa dostala na prvé miesto vo svete v objeme vnútorného predaja automobilov, predbehla USA. V podmienkach finančnej krízy, keď v USA, Japonsku v  európskych krajinách výrobcovia automobilov trpia veľkými stratami, čínsky trh sa pre nich stáva „hlavným spasiteľom“. Geely, nachádzajúca sa v provincii Zhejiang na východe krajiny, v prípade úspešného obchodu postaví továreň na výrobu Volvo XC 90 v južnej čínskej provincii Kuang-tung.

Podľa názoru miestnych špecialistov, „v súvislosti s ekonomickým prepadom vo svete, v súčasnosti nastal ten najvhodnejší čas pre to, aby čínska skupina nakupovala v zahraničí“. Nákumom Volva bude môcť skupina Geely vstúpiť na svetové trhy s veľmi drahými automobilmi.

V rámci ekonomickej konferenciu vystúpil minister ekonomiky ČĽR Čen Demin a oznámil, že na základe marcových výsledkov čínska ekonomika sa môže stretnúť s problémami deficitu obchodnej rovnováhy.

Podľa jeho slov, problémy v oblasti vyrovnanosti trhu nedokáže vyriešiť ani regulovaná hodnota národnej meny. Podľa slov ministra, od roku 2005 do roku 2008 čínsky yuan zdražel o viac ako 20%. To sa stalo na základe rastúceho prebytku obchodnej bilancie.

Podľa slov Czjan Czemin, v roku 2009 yuan bol stabilnou menou, napriek tomu prebytok bol krátený o 34%.

Je potrebné povedať, že mnohí experti upozorňovali na vážne problémy a varujúce čísla v oblasti prebytok obchodnej bilancie v ročnom vyjadrení. Problém je v tom, že v posledných mesiacoch sa situácia prudko zhoršila, čo sa vysvetľuje veľmi pomalým spamätávaním sa ekonomík USA a EÚ, ktoré zatiaľ nie sú pripravené a schopné nakupovať čínske tovary v predchádzajúcich objemoch.

Už skôr Č, Demin upozorňoval, že čínsky export dosiahne svojich pred krízovej úrovne nie skôr ako o 2 – 3 roky, informuje RBK.

Čína neplánuje veľký rast podielu zlata vo svojich medzinárodných rezervách, obáva sa rýchlych cenových výkyvov na trhu s drahými kovmi. Vyhlásil to v utorok predstaviteľ Štátnej správy  medzinárodných rezerv ČĽR I Gan. Podľa jeho slov, zlato „nie sú zlé aktíva“, no ono sa nikdy nestane rozhodujúcou časťou investičného portfólia Číny.

„Medzinárodný trh zlata je veľmi ohraničený. Ak my budeme robiť veľké nákupy zlata, tak to bezpochyby zodvihne medzinárodné ceny zlata“, - povedal predstaviteľ. Peking nie je ochotný, bez vlastného prehodnotenia, plniť doporučovania „priateľov“ zvyšovať podiel zlata v rezervných fondoch, bude robiť opatrnú politiku v týchto otázkach, bude sa orientovať konjunktúrou trhu, povedal I Gan.

Správca valutových rezerv Číny tiež poznamenal, že zlato nie je najlepšia investícia v dlhodobej perspektíve. „Zlato veľmi zdraželo v posledných rokoch, no ak sa pozrieme na cenovú dynamiku posledných tridsiatich rokov, tak uvidíme, že ceny zlata veľmi silne kolíšu“, - poznamenal I Gan.

Zlaté a devízové rezervy ČĽR predstavujú okolo 2,4 trilióna dolárov a sú najväčšie vo svete. Ich štruktúra je štátnym tajomstvom, no napriek tomu, podľa hodnotenia expertov, okolo 70% rezerv Číny sú umiestnené v dolárových aktivitách (predovšetkým v štátnych obligáciách USA a v obligáciách amerických federálnych agentúr), ostatné sú v eurách, japonských Yenoch, pripomína RBK.

Podiel zlata v čínskych štátnych rezervách je podľa všetkého neveľká, no počíta sa, že v poslednom čase Peking zvyšuje svoje vklady do cenných kovov. V roku 2009 čínska vláda oznámilo, že podiel zlata v štátnych rezervách sa zvýšil na 1 tisíc 54 ton v porovnaní s 600 tonami v roku 2003.

Nedávno Medzinárodný menový fond  uvoľnil na predaj 191,3 ton zlata a investori predpokladali, že Čína môže prejaviť záujem o tento tovar. Medzi tým, čínske štátne noviny tvrdili, že ČĽR bude kupovať toto zlato. Na tom sa zhodli aj západní analytici. Tak, napríklad, podľa názoru experta Standard Chartered Dejvida Barkla, „Čína, pravdepodobne, bude kupovať zlato opatrne a potajne, na otvorenom trhu, namiesto toho, aby uskutočnila veľké nákupy z rezerv MMF.

Podľa informácií Svetovej rady pre zlato (World Gold Council), Čína v súčasnosti je najväčším svetovým producentom zlata a taktiež je na druhom mieste v zozname najväčších konzumentov tohto drahého kovu. Za ňou  nasleduje India. Podľa prepočtov špecialistov, zlato sa stalo najvýznamnejšou aktívom minulého desaťročia. Od roku 2000 až do roku 2009 vklady do zlata prevýšili aktíva vložené do iných oblastí.