Hlavná hrozba – Eurozóna, myslí si predseda vlády ČĽR

Predseda vlády ČĽR Wen Jiabao varuje svetové spoločenstvo pred rizikom ďalšej ekonomickej krízy spôsobené dlhovými problémami Európskej únie.

Vo svojej výzve prednesenej v Tókiu na stretnutí s predsedom vlády Japonska Yukio Hatoyama Jiabao vyhlásil, že globálna ekonomika vzniká, no zatiaľ je ešte veľmi slabá a stretáva sa s rozličnými rizikami, pre vyriešenie ktorých je nevyhnutná medzinárodná spolupráca. Predseda vlády ČĽR zároveň varoval pred predčasným kolapsom podporných opatrení.

„Niekto tvrdí, že globálna ekonomika je už vybudovaná a teraz už môžeme prijímať opatrenia smerujúce na zrušenie stimulovania, no ja si myslím, že takýto názor je predčasný“, - informuje BFM.ru s odvolaním sa na AFP slová čínskeho predsedu vlády. On je presvedčený, že sa musíme pripravovať na ďalšie ťažkosti.

„Dlhová kríza v niektorých európskych krajinách môže brániť rastu ekonomiky a bude mať vplyv aj na európsky trh“, - hovorí Jabao.

Čína nesmie zabúdať na krízu, povedal predseda vlády.

Keď hovoril o riziku ďalšej ekonomickej krízy svetovej ekonomiky, Wen Jiabao sa priznal, že hovoriť o niečom konkrétnom v tejto otázke sa zatiaľ nedá. „/Preto musíme pozorne sledovať vývoj situácie a prijímať nevyhnutné opatrenia pre odvrátenie druhého prepadu ekonomiky“, - upozornil predseda vlády.

„Kríza spôsobené veľkým zadlžením celej rady krajín môže zablokovať európsky ekonomický rast“, - povedal Wen Jiabao.

Napriek tomu, vo vzťahu k čínskej ekonomiky predseda vlády ČĽR je vyzbrojený veľkým optimizmom. Je presvedčený, že Čína dosiahne plánované prírastky HDP v tomto roku, hoci si to bude od Pekingu žiadať pokračovaní v prijímaní opatrení zameraných na stimuláciu ekonomiky.

Dlhová kríza v Európe si vyžaduje neodkladné prijatie adekvátnych opatrení.

Program medzinárodnej pomoci Grécku v objeme 110 miliárd euro, ktorý je predložený EÚ a MMF, pomohla odvrátiť rýchlu katastrofu, no to nepomohlo zbaviť sa nebezpečenstva, že opakovanie gréckeho scnára môže ohroziť aj druhé krajiny vrátane Island, Portugálsko, Taliansko a Španielsko, tvrdí BFM.ru.

Obrovský balík extrémnej pomoci vo výške 750 miliárd euro, prisľúbených v máji tohto roku, lídrami EÚ spoločne s MMF, má odvrátiť útoky špekulantov na trhu „periférii“ EÚ a tým udržať hodnotu eura.

Výmenou za poskytnutú podporu Atény, Lisabon, Madrid a Rím schválili veľké miliardové úsporné opatrenia v štátnych rozpočtoch a zvýšenie daní pre zníženie dlhov a to nehľadiac na protesty odborov a odmietavé politické stanoviská.

Avšak,  aj napriek tomu, v piatok, Fitch Ratings zbavilo Španielsko vyššieho úverového raitingu AAA. V predvečer prijatia tohto opatrenia, parlament krajiny schválil ekonomický plán záchrany ekonomiky, no len s prevahou jedného hlasu. Takýto bezvýchodiskovej výsledok hlasovania hovorí o tom, že predsedovi vlády Jose Luis Rodriguez Zapatero, bude ťažké získať podporu Parlamentu pri schvaľovaní rozpočtu na rok 2011.

Už skôr, 28. apríla, Španielsko takisto stratilo višší reiting Standard & Poor's.

Situácia v Európskej únii je charakteristická veľkým tlakom na euro, ktoré za mesiac máj ukazuje slabé výsledky v porovnaní s januárom 2009 – jeho zníženie o 7% v porovnaní k doláru.

Investori a bankári po celom svete sú znepokojení s tým, že úsilie Európy na znižovanie dlhov môžu podrývať rast ekonomiky celého regiónu, mať vplyv na export s krajinami s rozvíjajúcou sa ekonomikou a globálne ekonomické oživenie. Aj tu existuje nebezpečenstvo, že tvrdé a nevyhnutné opatrenia zamerané na znižovanie dlhov a deficitov vzniká nielen v slabých krajinách EÚ, no aj v tých krajinách, ktoré predstavujú jadro tohto bloku.

Už aj Francúzsko vyhlásilo, že sa mu bude veľmi ťažko udržiavať reiting AAA bez tvrdých opatrení pre boj s deficitom. V Nemecku hovoria, že môžu pristúpiť k zvyšovaniu daní kvôli tomu, aby udržali deficiť v súlade s normou platnou v EÚ a to vo výške 3% z HDP.

Čínska automobilová spoločnosť Geely podpísala dohodu o kúpe švédskeho automobilového gigantu Ford Motor Co. Volvo Car Corporation, v hodnote 1,8 miliárd dolárov, informáciu o tom priniesla v nedeľu čínska agentúra Sinchua.

Transakcia sa uskutočnila v švédskom meste Göteborg, kde sa nachádzajú administratívne budovy Volvo Car Corporation. Súhlasný podpis dal finančný riaditeľ Ford Motor Co. Lewis Booth a Výkonný riaditeľ Geely Li Shufu. Pri rozhovoroch sa zúčastnili Minister priemyslu a informačných technológií ČĽR Li Yizhong a podpredseda vlády a minister pre energetické podniky Maud Olofsson.

„Čína je najväčší automobilový trh na svete, stane sa aj druhým rodným trhom pre Volvo. Volvo dostáva unikátnu možnosť aby sa stali vedúcou značkou na automobilom trhu Číny“, - vyhlásil Li Yizhong.

Čína v roku 2009 sa dostala na prvé miesto vo svete v objeme vnútorného predaja automobilov, predbehla USA. V podmienkach finančnej krízy, keď v USA, Japonsku v  európskych krajinách výrobcovia automobilov trpia veľkými stratami, čínsky trh sa pre nich stáva „hlavným spasiteľom“. Geely, nachádzajúca sa v provincii Zhejiang na východe krajiny, v prípade úspešného obchodu postaví továreň na výrobu Volvo XC 90 v južnej čínskej provincii Kuang-tung.

Podľa názoru miestnych špecialistov, „v súvislosti s ekonomickým prepadom vo svete, v súčasnosti nastal ten najvhodnejší čas pre to, aby čínska skupina nakupovala v zahraničí“. Nákumom Volva bude môcť skupina Geely vstúpiť na svetové trhy s veľmi drahými automobilmi.

V rámci ekonomickej konferenciu vystúpil minister ekonomiky ČĽR Čen Demin a oznámil, že na základe marcových výsledkov čínska ekonomika sa môže stretnúť s problémami deficitu obchodnej rovnováhy.

Podľa jeho slov, problémy v oblasti vyrovnanosti trhu nedokáže vyriešiť ani regulovaná hodnota národnej meny. Podľa slov ministra, od roku 2005 do roku 2008 čínsky yuan zdražel o viac ako 20%. To sa stalo na základe rastúceho prebytku obchodnej bilancie.

Podľa slov Czjan Czemin, v roku 2009 yuan bol stabilnou menou, napriek tomu prebytok bol krátený o 34%.

Je potrebné povedať, že mnohí experti upozorňovali na vážne problémy a varujúce čísla v oblasti prebytok obchodnej bilancie v ročnom vyjadrení. Problém je v tom, že v posledných mesiacoch sa situácia prudko zhoršila, čo sa vysvetľuje veľmi pomalým spamätávaním sa ekonomík USA a EÚ, ktoré zatiaľ nie sú pripravené a schopné nakupovať čínske tovary v predchádzajúcich objemoch.

Už skôr Č, Demin upozorňoval, že čínsky export dosiahne svojich pred krízovej úrovne nie skôr ako o 2 – 3 roky, informuje RBK.

Čína neplánuje veľký rast podielu zlata vo svojich medzinárodných rezervách, obáva sa rýchlych cenových výkyvov na trhu s drahými kovmi. Vyhlásil to v utorok predstaviteľ Štátnej správy  medzinárodných rezerv ČĽR I Gan. Podľa jeho slov, zlato „nie sú zlé aktíva“, no ono sa nikdy nestane rozhodujúcou časťou investičného portfólia Číny.

„Medzinárodný trh zlata je veľmi ohraničený. Ak my budeme robiť veľké nákupy zlata, tak to bezpochyby zodvihne medzinárodné ceny zlata“, - povedal predstaviteľ. Peking nie je ochotný, bez vlastného prehodnotenia, plniť doporučovania „priateľov“ zvyšovať podiel zlata v rezervných fondoch, bude robiť opatrnú politiku v týchto otázkach, bude sa orientovať konjunktúrou trhu, povedal I Gan.

Správca valutových rezerv Číny tiež poznamenal, že zlato nie je najlepšia investícia v dlhodobej perspektíve. „Zlato veľmi zdraželo v posledných rokoch, no ak sa pozrieme na cenovú dynamiku posledných tridsiatich rokov, tak uvidíme, že ceny zlata veľmi silne kolíšu“, - poznamenal I Gan.

Zlaté a devízové rezervy ČĽR predstavujú okolo 2,4 trilióna dolárov a sú najväčšie vo svete. Ich štruktúra je štátnym tajomstvom, no napriek tomu, podľa hodnotenia expertov, okolo 70% rezerv Číny sú umiestnené v dolárových aktivitách (predovšetkým v štátnych obligáciách USA a v obligáciách amerických federálnych agentúr), ostatné sú v eurách, japonských Yenoch, pripomína RBK.

Podiel zlata v čínskych štátnych rezervách je podľa všetkého neveľká, no počíta sa, že v poslednom čase Peking zvyšuje svoje vklady do cenných kovov. V roku 2009 čínska vláda oznámilo, že podiel zlata v štátnych rezervách sa zvýšil na 1 tisíc 54 ton v porovnaní s 600 tonami v roku 2003.

Nedávno Medzinárodný menový fond  uvoľnil na predaj 191,3 ton zlata a investori predpokladali, že Čína môže prejaviť záujem o tento tovar. Medzi tým, čínske štátne noviny tvrdili, že ČĽR bude kupovať toto zlato. Na tom sa zhodli aj západní analytici. Tak, napríklad, podľa názoru experta Standard Chartered Dejvida Barkla, „Čína, pravdepodobne, bude kupovať zlato opatrne a potajne, na otvorenom trhu, namiesto toho, aby uskutočnila veľké nákupy z rezerv MMF.

Podľa informácií Svetovej rady pre zlato (World Gold Council), Čína v súčasnosti je najväčším svetovým producentom zlata a taktiež je na druhom mieste v zozname najväčších konzumentov tohto drahého kovu. Za ňou  nasleduje India. Podľa prepočtov špecialistov, zlato sa stalo najvýznamnejšou aktívom minulého desaťročia. Od roku 2000 až do roku 2009 vklady do zlata prevýšili aktíva vložené do iných oblastí.

Minister zahraničných vecí Čínskej ľudovej republiky Jang Ťie-čchi, počas tlačovej konferencie konanej v čínskom hlavnom meste v Pekingu, uskutočnenej 7. marca vyhlásil, že „vzťahy Ruska a Číny predstavujú obraz vzájomného partnerstva medzi dvomi krajinami“.

Okrem toho, podľa slov Jang Ťie-čchi, osobitnosťou vo vzťahoch Moskvy a Pekingu je to, že sa jedná o otázky konkrétnej spolupráce dvoch veľkých a silných krajín, informuje čínska informačná agentúra «Синьхуа».

Predstaviteľ čínskeho MZV takisto poukázal na to, že v súčasnosti vzťahy Ruska a Číny je možné charakterizovať ako rozvité, stabilné majúce potenciál pre ďalší rozvoj.

Už skôr Jang Ťie-čchi hovorilo tom, že výstavba systémov ropovodu   Východná Sibír – Tichý oceán (VSTO), spájajúce Rusko s Čínou sa má dokončiť v tomto roku.

Okrem toho, Jang Ťie-čchi sa vyjadril aj na tému Washingtonu, kde konštatoval, že Spojené štáty by sa mali vo väčšej miere prihliadať k záujmom Číny na Tajvane.

Predstaviteľ čínskeho MZV si myslí, že vzťahy medzi dvomi krajinami bolo v poslednom čase „vážne narušené“. Tým skôr, podľa názoru Jang Ťie-čchi, Peking a Washington musia nevyhnutne udržiavať duch politického vzájomného pochopenia. „Čína vždy venuje pozornosť vzťahom zo Spojenými štátmi“, - povedal predstaviteľ MZV ČĽR, jeho slová cituje RBK.

Dodávky amerických zbraní na Thajvan podrývanú národnú bezpečnosť Číny, vyhlásil vo štvrtok oficiálny predstaviteľ MZV ČĽR .

Takým spôsobom diplomat reagoval na zámer Washingtonu predať najväčšiemu čínskemu ostrovu zbrane v celkovej hodnote 6,4 miliardy dolárov.

Predstaviteľ čínskej zahranične politickej inštitúcii takisto podčiarkol, že pozícia USA „vážne podrýva americko-čínske vzťahy“, a v súvislosti s tým Peking považuje za nevyhnutné, prerušiť všetky vzťahy s USA v obrannej oblasti“.

Úrady ČĽR už vyhlásili o zámere, zaviesť sankcie proti amerických korporáciám spojeným s dodávkami zbraní na Tajvan,

Tajvan – najväčší čínsky ostrov – de facto sa nachádza pod správou vlastnej vlády od roku 1947, keď na tento ostrov ušli z Číny príslušníci Kuomintan, ktorí trpeli porážku vo vojne s jednotkami Čínskej ľudovej armády. Najmä preto oficiálny Peking má veľmi citlivé vzťahy k dodávkam zbraní na tento ostrov.

Nejednotnosť názorov na túto otázku už viedli k vojenským roztržkám medzi ČĽR a USA. Naposledy sa tak stalo v rolu 2008, keď administratíva Buša oznámila predaj zbraní Thajvanu vo výške 6,5 miliardy dolárov pre potreby odporcov vlády ČĽR. Obranné diskusie boli obnovené len v júni 2009.