Noviny «Независимая газета» píšu, že Жэньминь жибао» charakterizovali vzťahy Ruska k Číny ako politiku dvoch tvárí.

Nedávno vstúpili do platnosti nové predpisy pre dane, ktoré môžu dosiahnuť 25% na elektrotechnickú oceľ, vyrábanú Novolipeckým metalurgickým kombinátom. O to informuje aj americká agentúra Bloomberg, aj čínska oficiálna agentúra Синьхуа. Tento druh ocele sa používa pri výrobe elektrických transformátorov.

Čína je najväčším výrobcom, ale aj spotrebiteľom ocele vo svete. Ona importuje oceliarske výrobky ale zároveň sa snaží obmedziť import, chráni svoje podniky pred konkurenciou. Pod sekeru zvýšených tarifou sa dostali aj Američania. Ich podniky, ako je vydieť aj zo správy Ministerstva obchodu ČĽR, budú musieť niesť pokuty a to tak pre dumpingové ceny, tak aj pre získanie dotácie od štátu. Novolipecký závod bude potrestaný len za dumping.

Agentúra Bloomberg podčiarkuje, že opatrenia prijaté Pekingom v súvislosti s normami Svetovej obchodnej organizácie (SOO), je možné chápať ako odpoveď Washingtonu na to, že on zaviedol tarify a poplatky na čínske automobilové pneumatiky a oceľové rúry. No prečo Rusko, ktoré nie je členom SOO, sa dostala do jednej skupiny s Amerikou? V diskusii s „NR“ analytik skupiny «БрокерКредитСервис» Oleg Petropavlovskij povedal, že pre ruskú stranu tieto opatrenia nie sú až tak citlivé. Oni sa týkajú špecifického produktu a nie obyčajných produktov. Nie tento produkt prináša základné zisky Novolipeckému kombinátu. Poplatky sa zavádzajú na dodávky špeciálnej elektrotechnickú ocele. Predtým, ako pristúpili na tento krok, Číňania si veci prehodnotili. V praxi Rusko – čínsky obchod, to nie je nejaký extra prípad. Rusko takisto zaviedlo tarify na čínske oceľové rúry, uzavrel problematiku expert. Je celkom možné, že to je len obyčajný obchodný spor ktorému nie je potrebné venovať mimoriadnu pozornosť. V v širšom kontexte Rusko – čínskych vzťahov o dokazuje, že nie všetko je tam také radostné, ako sa pokúšajú ukazovať v Kremli a v Pekingu. Pozrime sa ako nedávno hodnotil politiku Moskvy orgán ÚV KSČ noviny «Жэньминь жибао». V súvislosti s rozširovaním NATO na východ a aj v súvislosti s druhými anti ruskými krokmi Západu, Rusko z času na čas sa obracia pri hľadaní bezpečnostných opatrení na Čínu. O Čínu Rusko považuje za priateľa len v dobrých časoch, tvrdia noviny. Tak to bolo aj pri vzniku ČĽR zo strany ZSSR, v podstate, akoby podporoval ZSSR rodiaci sa nový komunistický štát – ČĽR. No zároveň, sovietske veľvyslanectvo sa pozeralo sa zvyškami kliky „Чан Кайши“ na juhu Číny, aby malo možnosť balancovať medzi bojujúcimi stranami konfliktu.

Následky tejto dvojtvárnej politiky a šovinizmu, doteraz  ovplyvňuje vzájomné vzťahy medzi Ruskom a Čínou. Tak napríklad, Rusko v priebehu posledných desuatich rokov využilo konkurenciu medzi Čínou a Japonskom v boji za výstavbu ropovodu a plynovodu na Ďalekom  Východe Ruska. V tomto prípade geopolitické otázky sú oveľa dôležitejšie ako ekonomicky výhodný obchod. Moskva, v tomto prípade, podľa vyjadrenia vydavateľstva Číny, potajne manipulovala s oboma stranami. Rusko robí všetko možné, aby oslabila rastúci vplyv Číny. Napríklad, predseda vlády Vladimír Putin, príslušník tvrdej línie, trval na tom, aby boli vymedzené podmienky pre výdaj víz pre čínskych občanov na Ruskom Ďalekom Východe.  No, to Putinovi vôbec nebráni, aby v Moskve hovoril o tom, že dvojstranné vzťahy „dosiahli najvyššiu úroveň v dejinách“, píše «Жэньминь жибао».