Čína neplánuje veľký rast podielu zlata vo svojich medzinárodných rezervách, obáva sa rýchlych cenových výkyvov na trhu s drahými kovmi. Vyhlásil to v utorok predstaviteľ Štátnej správy  medzinárodných rezerv ČĽR I Gan. Podľa jeho slov, zlato „nie sú zlé aktíva“, no ono sa nikdy nestane rozhodujúcou časťou investičného portfólia Číny.

„Medzinárodný trh zlata je veľmi ohraničený. Ak my budeme robiť veľké nákupy zlata, tak to bezpochyby zodvihne medzinárodné ceny zlata“, - povedal predstaviteľ. Peking nie je ochotný, bez vlastného prehodnotenia, plniť doporučovania „priateľov“ zvyšovať podiel zlata v rezervných fondoch, bude robiť opatrnú politiku v týchto otázkach, bude sa orientovať konjunktúrou trhu, povedal I Gan.

Správca valutových rezerv Číny tiež poznamenal, že zlato nie je najlepšia investícia v dlhodobej perspektíve. „Zlato veľmi zdraželo v posledných rokoch, no ak sa pozrieme na cenovú dynamiku posledných tridsiatich rokov, tak uvidíme, že ceny zlata veľmi silne kolíšu“, - poznamenal I Gan.

Zlaté a devízové rezervy ČĽR predstavujú okolo 2,4 trilióna dolárov a sú najväčšie vo svete. Ich štruktúra je štátnym tajomstvom, no napriek tomu, podľa hodnotenia expertov, okolo 70% rezerv Číny sú umiestnené v dolárových aktivitách (predovšetkým v štátnych obligáciách USA a v obligáciách amerických federálnych agentúr), ostatné sú v eurách, japonských Yenoch, pripomína RBK.

Podiel zlata v čínskych štátnych rezervách je podľa všetkého neveľká, no počíta sa, že v poslednom čase Peking zvyšuje svoje vklady do cenných kovov. V roku 2009 čínska vláda oznámilo, že podiel zlata v štátnych rezervách sa zvýšil na 1 tisíc 54 ton v porovnaní s 600 tonami v roku 2003.

Nedávno Medzinárodný menový fond  uvoľnil na predaj 191,3 ton zlata a investori predpokladali, že Čína môže prejaviť záujem o tento tovar. Medzi tým, čínske štátne noviny tvrdili, že ČĽR bude kupovať toto zlato. Na tom sa zhodli aj západní analytici. Tak, napríklad, podľa názoru experta Standard Chartered Dejvida Barkla, „Čína, pravdepodobne, bude kupovať zlato opatrne a potajne, na otvorenom trhu, namiesto toho, aby uskutočnila veľké nákupy z rezerv MMF.

Podľa informácií Svetovej rady pre zlato (World Gold Council), Čína v súčasnosti je najväčším svetovým producentom zlata a taktiež je na druhom mieste v zozname najväčších konzumentov tohto drahého kovu. Za ňou  nasleduje India. Podľa prepočtov špecialistov, zlato sa stalo najvýznamnejšou aktívom minulého desaťročia. Od roku 2000 až do roku 2009 vklady do zlata prevýšili aktíva vložené do iných oblastí.