Chyby pri plánovaní reforiem v ZSSR, viedli k jeho rozpadu. Názor čínskeho profesora.

20. mája bol v novinách „Хуаньцю шибао“ zverejnený článok univerzitného profesora Li Schuina  pod názvom „Štyri príčiny rozpadu ZSSR“.  

V článku sa konštatuje, „v osemdesiatich rokoch socialistický štát zachvátila vlna reforiem. Avšak, bez z konca, oproti chôdzi,  zvyšuje pravdepodobnosť pádu  tvárou nadol, a prebiehajúce reformy v socialistických krajinách, tieto krajiny robili ešte viac zraniteľnejšími“. Podľa názoru autora, následky vyplývajúce z krachu, ktorý utrpela KSSZ sú veľkým prínosom pre Čínu, ktorá ide cestou reforiem.

Skúsenosti a výsledky z týchto reforiem autor formuluje nasledovným spôsobom.

Po prvé, podľa jeho presvedčenia, „strana sa nesmie zbavovať vedenia krajiny v období vedenia reforiem. Veľkou korupciou zasiahnutá KSSZ ešte stále mala šancu na znovu zrodenie. Ale v bláboloch, „otvorenosti bez hraníc“ KSSZ stratila kontrolu nad inteligenciou, nad vedeckými pracovníkmi a nad masovo komunikačnými prostriedkami“.

Po druhé, tvrdí autor, „v procese reforiem nie je možné zbavovať sa princípov spoločenského vlastníctva ako ekonomickej základne spoločnosti. Socialistické spoločenské vlastníctvo v procese výroby je základňou pre socialistický spoločenský systém a garantuje ľuďom ich účasť na riadení spoločnosti. Dovtedy, pokiaľ je stav spoločenského vlastníctva pevným a rozhodujúcim, dovtedy sa udržiavajú aj základy socialistickej štátnosti, a to vrátane závislosti od prebiehajúcich reforiem“. Začiatkom júla 1991 Najvyšší soviet ZSSR prijal zákon o privatizácii, ab štátne podniky mohli byť prevedené do súkromných rúk, akože prevedené do vlastníctva kolektívov a či akcionárov, boli rozpredávané, alebo dávané do konkurzu, na aukcie. V tom istom mesiaci predstaviteľ ZSSR Michail Gorbačov napísal účastníkom londýnskeho summitu „sedmička“, že za prvé dva roky organizovania privatizácie, bude prevedené do súkromných rúk 80 percent prostriedkov: Tento proces sa začne s malými podnikmi a potom sa pristúpi k privatizácii aj veľkých podnikov. „Privatizácia vytvorila privilegovanú triedu a rozdelila občanov ZSSR medzi triedy, výsledkom čoho sa v prvom rade stali, rozbroje v krajine v súvislosti s rýchlym rozvratom politiky zo strany vládnúcej komunistickej strany, v druhom rade, rozhorčenosť obyvateľstva ktoré sa snažilo vyrovnať s novou situáciou“, - píše autor článku.

Po tretie, podľa jeho názoru? „môže sa stať to, že sa reforma nevyvíja podľa predchádzajúcich predstáv vodcov“. Nikiota Chruščov vystúpil na XX. Zjazde KSSZ v roku 1956 s tajným referátom o „Kulte Stalina“, v ktorom „odhalil“ podstatu Stalina, poprel jeho zásluhy na rozvoji socialistickej spoločnosti a pripomenul masové represie“, - píše autor. Odvtedy hnutie proti Stalinovi v ZSSR pokračovalo a v priebehu niekoľkých desaťročie viedlo ku katastrofálnym rozmerom a hlavne katastrofálnym  dôsledkom v oblasti odmietania histórie ZSSR, socialistického systému a komunizmu ako celku. „No jednoduché odmietanie minulosti nepomáha riešiť súčasné problémy. V priebehu reforiem, ktoré sa realizovali v Sovietskom zväze v osemdesiatich rokoch, Gorbačov zmenil smer rozvoja ZSSR opierajúc sa o takzvané „nové myslenie“. No on ostal hluchý, alebo sa aspoň tak tváril, k základným otázkam:

Čo malo byť konečným cieľom  reforiem? Majú slúžiť reformy v súlade s princípmi socializmu?“, - tvrdí čínsky profesor.

Po štvrté, táto otázka pozostáva v tom, že „reformy sa nesmú spoliehať na vonkajšie sily“. Profesor pripomína, že „USA sa nikdy neodvracali od svojich cieľov „mierových zmien v ZSSR a v ostatných socialistických krajinách. USA uskutočnili všetky opatrenia pre to, aby mohli ideologicky tlačiť na socialistické krajiny a to aj vtedy, kel lídri KSSZ organizovali reformy a nerobili nič pre to, aby zabránili týmto tlakom zo strany USA“. Profesor ďalej píše: „Gorbačova zaujímali ocenenia a pochvaly zo strany USA a jeho úsilie o „podporu otvorenosti“ a takzvanej „kultúrnej autonómie“ boli navrhované tak, aby sa predovšetkým zapáčili Spojeným štátom. Spomeňme si, že Gorbačov pajskôr telefonoval prezidentovi USA  o pokuse o prevrat ktorý „mali spáchaať“ zástancovia tvrdej línie, ktorí sa snažili zabrániť zrúteniu krajiny, a vrátil sa domov až potom, čo dostal pokyny od prezidenta USA. Pochopiteľne, túžba udržiavať kontakt zo západnými krajinami v bežnej situácie je možná, no je nevyhnutné udržiavať zdravý zmysel a princípy, efektívne miery bezpečnostných opatrení“.

Ako je vydieť, chyby, podľa názoru čínskeho profesora, začali sa hromadiť už dávno a hromadili sa. To všetko preto, lebo v Sovietskom zväze vládla ideológia a ideológovia. Pri odmietnutí jednej ideológie oni neboli schopný urobiť nič iné, ako tupo prevziať inú. Stačí sa modliť k novým bohom a oni nám pomôžu. Oni neboli pragmatici. Na rozdiel od Číňanov.