Medzi ďalšími podmienkami bezpečnostnej dohody sú kontrola nad irackým vzdušným priestorom do výšky 30 000 stôp a imunita pre amerických vojakov, súkromné bezpečnostné služby a vojenských podnikateľov. Zmluva by pritom mala mať neobmedzenú platnosť s dvojročnou výpovednou dobou.

Americký predstavitelia sa pritom nechali počuť, že sú rozhodnutý dohodu dokončiť do 31. júla tak, aby iracké parlamentné rokovanie o nej mohlo rozhodnúť pred 31. decembrom, kedy vyprší mandát OSN pre misiu v Iraku. 

„Podmienky, ktoré Američania predložili, boli omnoho ohavnejšie ako samotná okupácia“, vyhlásil Džalál al-Dín as-Saghír, poslanec za stranu SIIC. „Boli sme okupovaní na základe rozhodnutia Rady bezpečnosti OSN“ pripomenul rezolúciu OSN z roku 2004, ktorá dala dodatočne USA na čele koalície mandát k okupácii Iraku. „Ale teraz sa od Iraku požaduje, aby podpísal svoju vlastnú okupáciu. To je dôvod, prečo sme rozhodne odmietli všetko čo nám doposiaľ predložili.“

„To by oslabilo irackú suverenitu“, skonštatoval Alí al-Adíb, vedúci predstaviteľ strany Dawa premiéra Malikího. „Američania dokonca trvajú na tom, že určia, čo je agresia proti Iraku a čo je demokracia v rámci Iraku … Ak dôjde k agresii proti nám, určíme to sami a požiadame o pomoc.“

„Je to pre Irak suverenita alebo nie? Keď im to dovolíme, budú požadovať imunitu aj pre svoje americké psy“, dodal Saghír. „Prezentovali sme Bushovi svoje názory – niekoľko nových myšlienok - a zistil sem, že medzi jeho a našimi myšlienkami je istý súlad. Prisľúbil že bude informovať vyjednávačov aby zmenili svoje metódy.“

Saghír i Adíb svorne tvrdia, že iracká vláda odmietla požiadavky ako neprijateľné. Vláda si síce praje americkú prítomnosť v krajine a americké bezpečnostné záruky, ale chce súčasne sama kontrolovať bezpečnosť, ukončiť neobmedzené zatýkanie Iračanov americkými jednotkami, môcť hovoriť do konania amerických síl v Iraku.

Iracký minister zahraničných vecí Hošjar Zibárí je však americkým požiadavkám naklonený. Kritizoval irackých poslancov za otrávenie verejnej diskusie pred uzatvorením dohody. Podľa jeho názoru boli americkí zástupcovia pri jednaniach flexibilní a „od začiatku otvorení a úprimní. Jedná sa o otvorený proces, ešte neexistuje konečná podoba dohody. Návrhy boli upravené, zmenené či pozmenené. Nemáme ešte konečný text, ktorý bude rozhodujúci.“ Podľa Zibárího bude každá zmluva podliehať schváleniu irackým parlamentom. Možnosť vyjadriť sa k nej mal aj americký kongres, ale Bushova vláda rozhodla, že sa bude jednať o vykonávaciu zmluvu, ktorá ratifikácii v kongrese nepodlieha.

V súlade so súčasným návrhom zmluvy by americká prítomnosť v krajine vzrástla zo súčasných okolo 30 vojenských základní na 58. Zmluva neupravuje počet ani priestor kde sa budú v rámci krajiny americkí vojaci nachádzať.

Irán kategoricky takúto zmluvu medzi USA a Irakom odmieta. Najvyšší iránsky duchovný vodca ájatolláh Alí Chameneí po stretnutí s Malikím vyhlásil: „Nepochybujeme, že americké sny sa nesplnia.“ Americký republikánsky prezidentský kandidát John McCain odmietol zmluvu akokoľvek komentovať, demokrat Barack Obama prostredníctvom svojho hovorcu vyjadril názor, že sa Bushova administratíva musí podriadiť súhlasu kongresu a že by malo byť „zrejmé“, že USA nebudú mať v Iraku trvalé základne.

Bývalý demokratický kongresman Lee Hamilton vyhlásil, že o pláne na vytvorenie viac ako 50 základní v Iraku nepočul a že by v takomto prípade kongres pravdepodobne vzniesol námietku. „Kongres by mal mnoho otázok a prezident by musel byť v jednaní veľmi opatrný.“

Hovorca americkej ambasády v Iraku Adam Ereli irackú kritiku odmietol. „Nejedná sa o okupáciu. Je úplne samozrejmé, že tí, ktorí majú úzke vzťahy s Irakom, sa znepokojujú nad tým, čo to znamená pre irackú suverenitu a nezávislosť. My tomu rozumieme a oceňujeme to, a preto nič nebude vynucované nikoho hrozbou. Je to podobné vynútenému manželstvu. S tým sa nedá nič robiť. Buď vás chcú alebo nechcú. Nemôžete si násilím vynútiť, aby vás milovali.“

Podľa informácií získaných arabským denníkom al-Chalídž si však americkí vyjednávači zďaleka neberú takú servítku pred ústa ako sa to snažia niektorí politici prezentovať. Priamo Malikímu údajne pohrozili, že ak nedôjde k podpisu zmluvy, nad Irakom bude naďalej platiť kapitola 7 Charty OSN, baathisti dostanú voľnú ruku v akciách proti režimu, členovia strán, politici a poslanci budú vystavení atentátom a vraždám vykonávaným eskadrami smrti, ktoré budú za týmto účelom do Iraku dopravené.

Britský denník Independent zistil, že USA sa uchýlili aj k finančnému vydieraniu: zadržujú asi 50 miliárd dolárov irackých zahraničných rezerv v newyorskej Federálnej banke rezerv, aby týmto spôsobom dotlačili irackú vládu k podpisu dohody. Iracké zahraničné rezervy sú doposiaľ chránené prezidentským nariadením, ktoré im poskytuje imunitu pred súdnym odstavením, ale americká strana pri jednaniach naznačila, že ak mandát OSN skončí a nebude nahradený novou nimi predloženou zmluvou, iracké fondy o svoju imunitu prídu. Američania hrozia Iraku stratou 40% jeho zahraničných rezerv, pretože nezávislosť Iraku je stále limitovaná následkami sankcií OSN a obmedzeniami zavedenými po invázii Saddáma Husajna do Kuvajtu. To znamená, že Irak je podľa kapitoly 7 Charty OSN stále považovaný za hrozbu medzinárodnej bezpečnosti a stabilite. Americkí vyjednávači pritom zdôraznili, že Irak môže tejto kapitole uniknúť podpisom novej „strategickej aliancie“ s USA. Irackí predstavitelia informovali, že už minulý rok chceli previesť rezervy z klesajúceho amerického dolára na inú menu, no americké ministerstvo financií to nedovolilo. Irak týmto zásahom svojho „ochrancu“ stratil viac ako 5 miliárd dolárov.

„Vyzývame Iračanov, ktorí sa podieľajú na jednaniach s Američanmi, aby chránili integritu Iraku, jeho bohatstvo a suverenitu“, vyhlásil Adnán ad-Dulajmí, vodca Fronty irackej dohody, veľkého sunnitského bloku v irackom parlamente. Dodal, že dohoda „by nemala byť hotová do júla, tak ako to bolo stanovené“, pretože okolo nej existuje celá rada problémov, ktoré musia byť ešte otvorené.

Vplyvný šiitsky duchovný a predseda strany SIIC Abd al-Azíz al-Hakím o zmluve jednal s najvyššou duchovnou autoritou irackých šiitov veľkým ájatolláhom Alím as-Sístáním. Po stretnutí novinárom povedal, že Sístání stanovil ako piliere pre vytvorenie zmluvy štyri podmienky: zabezpečenie suverenity Iraku, otvorenosť, súhlas irackého ľudu a nutnosť zverejniť podrobnosti zmluvy parlamentu.

Protiamerický šiitsky duchovný vodca Muqtada as-Sadr vyjadril svoj ostrý nesúhlas a svojich stúpencov v Iraku vyzval k pravidelným demonštráciám proti očakávanému dokumentu.