Na rozdiel od sýrskeho kolegu, ktorý nešetril pochvalami Moskve a ospravedlňoval jej vojenskú intervenciu, iránsky prezident minulú nedeľu skôr podrobil bežnej kritike tých, ktorí útočia na Rusko.

„Krajiny, ktoré nie sú súčasťou tohto regiónu, nech sa nemiešajú do vecí, ktoré sa dejú v tomto regióne“, - vyhlásil prezident Iránu na summite ŠOS v Dušanbe. Pre Irán je výhodné ostávať stranou, kým sa rozohrá nová geopolitická hra a Teherán chce hrať o svoje miesto v nej, píšu britské noviny The Financiál Times.

 Áno, Iránu je po ruke, že Rusko „zmenilo tému“ rozhovorov o svojej spolupráce s druhými členmi BR OSN na otázky zastavenia iránskeho jadrového programu. No napriek tomu, už nie je až tak nepravdepodobné, že výsledky Moskva sa môže pokúsiť  „kúpiť“ a „platiť“ bude svojou pomocou pri konsolidácii situácii v Iráne.

 V krátkodobej perspektíve problémy v druhej časti sveta – to sú určite dobré správy pre Achmadinežáda. To dá pre jeho vedcov čas pre spúšťanie a prácu centrifúg a zdokonaľovania jadrových technológií. To všetko zapadá do iránskej stratégii predlžovania jadrovej krízy, v krajnom prípade dovtedy, pokiaľ nebude zvolený nový americký prezident.

Iránsky jadrová diskusia  zmizla z nadpisov v novinách na nejaký ten týždeň po tom, ako sa mala blížiť jej kulminácia. Počas tohto roku svetové veľmoci, vrátane Ruska, ešte raz hovorili o návrhoch na prijatie pre Teheránu ekonomických a politických stimulov s tým, že ho presvedčia o nutnosti pozastavenia obohacovania uránu. Odpoveďou Iránu sa stalo úmyselné preťahovanie.

Ľudia blízky režimu, všetkým šepkali, všetkým, ktorí boli pripravení počúvať, že Irán je zainteresovaný na „sladkej tabletke“, nachádzajúcej sa v balíku návrhov.  V súlade s týmito podmienkami, Irán v rámci prvého kroku môže zmraziť len rozširovanie obohacovania uránu a OSN prestane hľadať nové sankcie voči Iránu.

 Keď sa začali šíriť správy, že Izrael môže uskutočniť vojenský úder na iránske vojenské a jadrové objekty (teraz tieto reči za očividnej opozícii USA, teraz zmizli), USA po prvý raz súhlasili s účasťou na priamych rozhovoroch s iránskym predstaviteľom na úrovni vysoko postaveného amerického predstaviteľa.

Napriek tomu Irán, radujúci sa z ústupu, nepredložil žiadnu odpoveď. Namiesto očakávaných „áno“ a „môže byť“ na rozhovoroch v Ženeve diplomati obdržali iránsky protinávrh o nekonečných rozhovoroch. Správanie sa Iránu rozčarovalo všetkých účastníkov, vrátanie Rusov a posilnilo úsilie pre formovanie viac prijateľnejšieho medzinárodného frontu proti Iránu.

Moskva, napriek tomu, sa neponáhľala v otázke zavedenia nového kola sankcií OSN. Teraz, keď americká a západoeurópske vlády odsudzujú Rusko za vtrhnutie do Gruzínska a uznanie nezávislostí Abcházka a Južného Osetska, jej existenciu sprísnila.

Napriek tomu ešte je potrebné povedať, že, ak sa svet stretne zo znovu obnoveným agresívnym Ruskom, Irán zložia z háku.  Z jednej strany, krízu môže zastaviť EÚ ak pôjde na stranu USA a bude súhlasiť s jednostrannými sankciami proti Teheránu.

Okrem toho je dobre, že cieľom Moskvy – je posilnenie síl okolo svojich hraníc a nie zapaľovanie širokého globálneho konfliktu. A hoci jeho vzťahy s Iránom boli priateľské, aj Moskva sa bojí Iránskej atómovej bomby tak isto, ak nie viac, ako USA. Okrem toho dejiny ruského zasahovania do záležitostí Perzie nútia Irán znepokojovať sa nad súčasnými ruskými cieľmi. Minulý týždeň Vladimír Putin, predseda vlády a bývalý prezident Ruska, urobil narážku, že spolupráca s Iránom bude závislá od toho, nakoľko Západ bude pripravený registrovať obavy Ruska. No takisto dal možnosť pre pochopenie, že Rusko podporilo tri rezolúcie OSN pre Irak, preto, lebo oni zodpovedali „národným záujmom“ Ruska.