Na začiatku, redaktor Larri King dal Achmadinežadovi kontrolné otázky, na ktoré prezident Iránu mal periodicky odpovedať v poslednom čase: - o vzťahoch Iránu k USA a Izraelu, o iránskom jadrovom programe a o ľudských právach v Iráne.

Prezident na otázky typicky jemu odpovedal. Podčiarkol, že Irán bol a ostane otvoreným k politickému dialógu s USA. Pripomenul, že po islamskej revolúcii najmä USA jednostranne pretrhali väzby s Iránom.

Teraz, podľa slov prezidenta, jednou z prekážok na ceste k dialógu je neprimeraná pozícia prezidenta USA a jeho administratívy. Pritom iránsky líder nerobil predpoklady o tom, čo bude ak, sa rozvinú iránsko – americké vzťahy pri novom prezidentovi USA.

Iránsky prezident vyhlásil Larri Kingu, že u iránskeho vedenia neexistujú nijaké prednosti pre toho a či iného kandidáta na prezidenta USA, povedal, že prezidentské voľby ktoré sa majú uskutočniť v novembri 2008 sú vnútornou záležitosťou USA.

On vyzval USA k tomu, aby odišla od agresívnej zahraničnej politiky aby čo najrýchlejšie stiahla vojská z Iraku. Prezident podčiarkol, že Irán sa nebojí možného napadnutia zo strany USA a vyjadril presvedčenie o tom, že američania neurobia podobnú chybu. Ďalej povedal, že sa nebojí napadnutia ani zo strany Izraela, nakoľko v porovnaní s Iránom táto krajina je oveľa menšia.

Na otázku Larri Kinga o tom, či on vážne hovorí o nevyhnutnosti zmazať Izrael z mapy sveta, Machmud Achmadinežad povedal, že mal na mysli nie vojenské, ale politické a humanitárne riešenie otázky. Ona privedie k tomu, aby sa ukázali všetky „priestupky sionistického režimu“ a palestínčania by získali možnosť vytvoriť si vlastný štát.

Podľa slov Achmadinežada, na palestínskych územiach je nevyhnutné urobiť referendum, ktorým by palestínčania rozhodli, aký typ vlády pre nich prijateľnejší. V závislosti od výsledku referenda by sa riešil osud Izraela.

Prezident Iránu dal na vedomie, že nepovažuje fakt existencie Izraela za niečo konečné, nemenné. Obrátil pozornosť na to,  že v určitom čase aj aparteid JAR aj existencia ZSSR sa tiež považovali za nemenný faktor a potom jednoducho zmizli.

Pritom on vyjadril presvedčenie v tom, že židovskému národu nebude spôsobená nijaká ujma. Oni nemajú jednotnú vieru. Oni nie sú ani židia, ani kresťania, ani muslimovia“, - povedal Achmadinežad,

V rozhovore o Iránskom jadrovom programe, on znovu vyhlásil, že ona má bezpochyby mierový charakter, povedal, že Irán spolupracuje s agentúrou pre rozvoj jadrovej energie viac ako ktokoľvek iný vo svete. Súčasne iránsky líder vyjadril začudovanie, prečo táto organizácia a Západ celý čas chcú urobiť previerku jadrových objektov a nemajú záujem urobiť takú istú previerku v Izraely, alebo v druhých krajinách, ktoré, podľa jeho slov, raz už použili jadrovú bombu na Hirošimu a Nagasaki.