Ruská diplomacia bije v posledných dňoch na poplach: - pravdepodobnosť ozbrojenej agresie proti Sýrii v posledných dňoch silnie. Na tlačovej konferencii 18. januára ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov povedal priamo, že „tí ktorí riskujú začatie ozbrojených akcií proti Sýrii, nezískali mandát OSN“. Predstavitelia NATO začali viesť rozhovory o zavedení bez letovej zóny nad Sýriou a v Lige arabských štátov (LAŠ) diskutujú o vyslaní armádnych jednotiek členských krajín LAŠ do Sýrskej arabskej republiky. Politické krytie agresívnych plánov zaisťuje generálny tajomník OSN Ban Ki-mon, ktorí, ktorí cestuje po celom svete a zaprisaháva sýrskeho prezidenta „aby prestal s vraždením vlastných ľudí“, ako by to bola sýrska armáda, ktorá vyvoláva bojové akcie a strieľa do demonštrantov.

Naviac, súdiac podľa všetkého, pozorovateľská misia ktorá skončila svoju činnosť 19. januára, situáciu nebola schopná vysvetliť. Pozorovatelia nie sú schopní predložiť Rade ligy ňou požadované dôkazy o surovostiach sýrskej armády voči demonštrantom, preto lebo nič také nezistili a zistiť ani nemohli, lebo nič také sa ani nedialo. A naviac neboli zaznamenané ani dôkazy o hromadnom nasadení armády, takže nepriateľom neostalo nič iného ako tvrdiť, že pozorovatelia neboli pustení do miest, kde k vraždeniu miestneho obyvateľstva dochádzalo. Naopak dôkazy a svedkovia o vraždení vojakov sú a je ich dostatok a o tom Rade LAŠ môžu predložiť dostatok dôkazov.

Logika hovorí, že Rada LAŠ bude charakterizovať situáciu v Sýrii za nepredvídateľnú a že stále rastie počet obetí. Nakoniec neostane nič iné, ako prijať opatrenia k rozdeleniu krajiny, to znamená vyslať do Sýrie zahraničný kontingent vojsk.

Ostáva už len otázka: - prečo? Aby sa vytvorili podmienky voľnej ruky pre „vzbúrencov“? Ale tí sa aj bez toho pri voľbe prostriedkov neobmedzujú a strieľajú na všetky strany a hlavne na poriadkové jednotky armády a polície. To by malo vyvolať predpoklad, že zahraničné vojská by strieľať nemali a celé by to malo skončiť zosadením vlády Bashara Assada. Žiadna iná varianta neexistuje. To aj preto, lebo je jasné, že všetky ústupky, ktoré robí Assadova vláda vo vzťahu k vzbúrencom nevyhovuje ich zahraničným sponzorom. Aj tu platí známa zásada: „Z jedlom rastie chuť“, alebo, „podal palec a ruka mu bude málo“. „Vzbúrenci“ a ich zahraniční „sponzori“ chcú len jedno – likvidovať režim.

Likvidáciu súčasného politického režimu v Sýrii chcú aj „demokratickými myšlienkami“ inšpirované kráľovské veličenstvá krajín Perzského zálivu, aj keď každému z arabských šejkov v podstate ide po niečo iní. Napríklad, nedávno saudská armáda tvrdo potlačila  pokojnú demonštráciu v Bahrajne (a nielen tam, v posledných dňoch to urobila aj doma –p. p.). Viac menej podľa tichej dohody majú dnes právo na pravdu všetci, ktorí prenasledujú a nemajú ho tí, ktorí sú prenasledovaní. Vládcovia krajín Zálivu konajú krátkozrako, keď sa zúčastňujú na prenasledovaní svojho arabského kolegu v záujme Západu a Izraelu. Konajú tak, ako by nevedeli, že žiadne ich zásluhy pred anglosaskými pánmi nezabezpečuje ich bezpečnosť (dokonca ani vtedy, keď majú o tom písomné „záruky“ – záruky podpísané na papieri s „právnou záväznosťou“ – formou).

No a v Bruseli si podľa všetkého myslia, že vymysleli celkom elegantný spôsob na stupňovanie agresie proti Sýrii a Iránu. Nastupujúcu fázu eskalácie na seba berú krajiny Zálivu. Môžu organizované vojenské akcie proti Sýrii bez toho, aby sa pýtali na názor Rady bezpečnosti OSN. Spoliehajú sa aj na to, že Irán svojho verného spojenca „odovzdá“ a nebude robiť prekážky pri nasadení vojenského kontingentu LAŠ. Veď v súčasnosti na to nestačí – napätie vo vzťahu s USA a EÚ vrcholí. Preto v súčasnosti hlavnou otázkou je: - či bude Bashar Assad s krokmi na „rozdelenie krajiny“ súhlasiť a koľko to bude „stáť“, ak s tým nebude súhlasiť. Bashar Assad chápe viac ako ktokoľvek iný, že okolo Sýrie bol v zahraničí zosnovaný komplot a cieľom zlikvidovať vymoženosti obyvateľov Sýrie. Účastníci tohto komplotu – USA, Izrael, EÚ sa jasne vyfarbili a ukázali svoju pravú tvár tým, že podporujú malé vojenské zoskupenia usilujúce o moc v Sýrii a tým, že podporujú extrémistické muslimské organizácie, za ktorými stoja rôzne sily a to najmä v Turecku.

Títo všetci chcú zlikvidovať súčasný sýrski režim a zatvárajú oči nad tým, že po zlikvidovaní režimu začne v krajine chaos a občianska vojna.

Preto v súčasnosti nemá Assad inú možnosť, ako pokračovať vo svojej politickej línii. Na intervenciu odpovie rozhodným „nie“ a oznámi, že je pripravený vojensky jej vzdorovať. To všetko povedie k bodu, za ktorým sa rysuje veľká regionálna vojna.

NATO a Izrael urobia všetko čo je v ich silách, aby LAŠ dotlačili k „vyslaniu vojenských jednotiek“ do Sýrie. V najbližších dňoch bude všetko úsilie smerovať týmto smerom.

No a predstavte si takýto scenár: - LSŠ informuje o vyslaní vojenských jednotiek do Sýrie, Damašek v reakcii na to informuje o začatí národno-oslobodzovacej vojny. Nad Sýriou sa odrazu objaví letectvo krajín LAŠ, ktoré bude čistiť cestu pre svoje pozemné jednotky. To zmobilizuje stúpencov Bashara Assada v krajine no aj v zahraničí. Medzi nich patria aj Palestínci v Libanone, Izraeli a Jordánsku, protiamercké teroristické skupiny v Iraku, rozsiahla sieť iránskych Revolučných gárd. Využiť situáciu nebude váhať ani sieť „Al-Kejdy“, ktorá si bude v regióne riešiť vlastné problémy. Jej stúpenci budú prichádzať najmä z Jemenu a pôjdu na Sever Arabského polostrova, do pomerne, zatiaľ, kľudných kráľovstiev Zálivu.

Len ťažko si možno predstaviť zdržanlivosť Iránu. Iránska vláda veľmi dobre chápe, že agresia proti Sýrii, je prípravou pre nástup agresie proti inej krajine. Preto má veľký záujem o pomoc Sýrii a na zmarení plánov agresorov. Vzhľadom k tomu, že sa bude Irán obávať, aby nebol priamo osočovaný z účasti na vojne, bude jednať tajne a k tomu má dostatok možností. V každom prípade inštitút „dobrovoľníkov“ nikto nezrušil a počet iránskych dobrovoľníkov v radách bojových stúpencov Assáda sa môže veľmi rýchle zvýšiť.

Je len veľmi ťažko predpokladať ďalší vývoj. Isté je len jedno: „vyslanie jednotiek“ uvedie do pohybu vojnový stroj a ktorým smerom sa tento pohne a koho prevalcuje zatiaľ nie je možné predvídať ...